2.)sieťová vrstva

V tejto vrstve je najdôležitejším protokolom IP. IP neposkytuje spoľahlivosť a plynulosť toku dát a ani kontrolu nad chybami. Tieto služby musia kontrolovať vyššie vrstvy. Úlohou IP protokolu je len doručiť dáta od odosielateľa k príjemcovi. Ako bolo spomínané, IP neposkytuje žiadnu spoľahlivosť, ale využíva tzv. best-effort – teda maximálna snaha všetko doručiť, pričom packety môžu byť počas cesty stratené, alebo doručené v zlom poradí alebo duplikované.

Na identifikovanie príjemcu v sieti a v internete sa používajú IP adresy. Dnešný štandard adries je IPv4, kde IP adresy sú reprezentované 32bitovou hodnotou, a obyčajne sa vyjadrujú v desiatkovom formáte po štyroch oktetoch oddelených bodkou. IP adresa teda môže byť 192.168.0.5 alebo 9.67.5.8.

Každá IP adresa sa skladá z dvoch častí: netID a hostID, kde netID identifikuje sieť a hostID konkrétneho príjemcu v sieti. Podľa toho sa IP adresy delia do viacerých tried:

trieda A: na identifikovanie siete sa používa prvých 7bitov a na určenie hosta sa využíva 24bitov.
trieda B: na identifikovanie siete sa používa prvých 14bitov a na určenie hosta sa využíva 16bitov.
trieda C: na identifikovanie siete sa používa prvých 21bitov a na určenie hosta sa využíva 8bitov.
trieda D a E

Z tohto vidno, že IP adresy triedy A sú vhodné pre siete s veľmi veľkým množstvom užívateľov. V súčasnosti v LAN sietiach sa využíva hlavne trieda C.

Na to, aby sme vedeli určiť, ako je adresa rozdelená na net a host časť, sa využívajú tzv. masky.

Pre triedu A sa používa maska 255.0.0.0
Pre triedu B sa používa maska 255.255.0.0
Pre triedu C sa používa maska 255.255.255.0

Príklad: Sme v sieti, kde využívame adresy triedy C. Chceme poslať dáta počítaču s IP 192.168.0.50, Keďže využívame triedu C, masku zvolíme na 255.255.255.0. Aby sme pri odosielaní vedeli ktorá časť adresy identifikuje sieť a ktorá hosta, postupuje sa takto: Cieľovú adresu premeníme do binárnej formy:

1100 0000 . 1010 1000 . 0000 0010 . 0011 0010 (192.168.2.50)
1111 1111 . 1111 1111 . 1111 1111 . 0000 0000 (255.255.255.0)
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - (AND)
1100 0000 . 1010 1000 . 0000 0010 . 0000 0000 (netID = 192.168.2.0)

Ešte treba dodať, že masky sa môžu voliť aj iné ako spomínané, avšak tieto su najpoužívanejšie. So vzrastajúcim počtom užívateľov netu rapídne klesajú voľné adresy, tak v blízkej budúcnosti bude nevyhnutný prechod na štandard IPv6. V sieťovej vrstve okrem protokolu IP takisto beží aj ARP.

Postupne ako požiadavka prechádza jednotlivými vrstvami, každá z vrstiev k paketu pribaľuje vlastný súbor dát. IP hlavička paketu môže vyzerať nasledovne:

- popísať ústne

1.)fyzická vrstva

Je to najnižšia vrstva TCP/IP protokolu a jej úlohou je zajistiť prenos jednotlivých bitov medzi príjemcom a odosielateľom prostredníctvom fyzickej prenosovej cesty. Táto vrstva špecifikuje použitú architektúru, pod čo spadá typ prenosového média, konektory, prenášaný signál apod. Medzi najznámejšie architektúry patrí Ethernet, Token Ring, Wireless..