Môže počítať inventár, kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú knihu. Napriek tomu, že niekoľko tuctov ľudí obsluhovalo počítač, UNIVAC a iné počítače prvej generácie robili prácu za mnoho účtovníkov a účtovných revízorov. Teda spoločnosť môže oceniť počiatočnú investíciu a zamerať sa na nákup počítačov a zakúpenie tuctu špecializovaných programov, pre zvýšenie presnosti a rýchlosti práce a efektívnejšie využitie personálnych zdrojov. Účtovníci a účtoví revízori nemuseli celé dni a hodiny kontrolovať účty. Ich novou úlohou bolo tlmočiť dáta vytvorené počítačom. Teda použitie počítačov prvej generácie v biznise nemalo dôsledok zníženia veľkého počtu zamestnancov, ale zmenu úlohy v zamestnaní.
Počítače prvej generácie používali elektrónky, zavedené Atanasoffom a Berrym. Elektrónky sú elektrické spínače, ktoré pracujú oveľa rýchlejšie ako v počítači Mark 1 mechanické spínacie zariadenia. Stroje s elektrónkami môžu vykonávať tisíc individuálnych operácii za sekundu, pomalšie ako dnešný štandard, ale na svoju dobu rýchlejšie. Bohužiaľ elektrónky sa prehrievali, čo zapríčinilo, že sa skoro vypálili. To spôsobovalo časté poruchy a krátke elektrické výkyvy. Počítače prvej generácie mali klimatizované vnútro. Vnútorné priestory mali veľmi veľké, pretože sa v nich nachádzalo viacero elektrónok rôznych veľkostí. Typický počítač prvej generácie mal veľkosť obývacej izby. So skorým príchodom počítačov prvej generácie, prišli i dierne štítky podobné tým, ktoré sa používali pred rokom 1800. Ich počiatočné významy boli zamerané na vstup a výstup dát. Čítačky diernych štítkov, ktoré mohli prečítať nepatrné dierky vyrazené do štítku, mohli spracovať až 130 znakov za sekundu (opäť pomalšie ako dnešné počítače, ale prekvapujúco rýchlejšie ako počítače v roku 1950). Počítače prvej generácie nemali pamäťové zariadenie, ktoré poznáme u dnešných počítačov. Veľa skorých počítačov používalo magnetickú bubnovú na uskladnenie a spracovanie údajov.



Software počítačov prvej generácie
Mal niekoľko nedostatkov závisiacich od rôznych typov úloh, ktoré mohli tieto počítače vykonať. Najviac počítačov prvej generácie mohlo vykonávať jednoduchý program limitovaný nastavením údajov. Na začiatku boli všetky programy v binárnom kóde. Programy, ktoré používali príkazy nuly a jednotky sa nazývali "počítačové jazyky". Písanie programov v počítačových jazykoch boli extrémne náročné, veľa času sa strávilo drobnou prácou a programy často obsahovali chyby.
V roku 1951 Dr.