Vývoj telefónnych sietí:

• Point to point connection alebo „jednoduchý – praobyčajný“ drôt
• Siete spojované operátorkami
• Siete spojované pomocou relé
• Spojované siete (connection oriented networks), okruhy (circuits), udržovanie stavu
(state awareness)
• Homogenita požiadaviek v telefónnej sieti
• Spoľahlivosť sietí – od žiadneho zaistenia po súčasnú telefónnu sieť ( mesh –zabezpečuje lepšiu ochranu pri prerušení služby )

V počiatkoch budovania sietí (networking - sieťovanie) v 70tych rokoch minulého storočia sa prísne rozlišovala hlasová komunikácia, dátová komunikácia a zábava.
Hlasová komunikácia sa odohrávala po pevnej analógovej sieti s komutáciou okruhov alebo v rádiovej sieti.
Zábavu sprostredkovávali výhradne siete rozhlasového a televízneho vysielania.
Dátová komunikácia umožňovala iba priame prepojenie terminálov (terminálové siete) k hlavnému (hostiteľskému) počítaču po sériových spojoch (na diaľku cez modem)

Dátové siete:

• Rozvoj začína v 70tych rokoch, Heterogénne požiadavky na dátovú sieť
• Best-effort networks – užívateľ sa musí uspokojiť s prenosovou kapacitou siete, aká je práve k dispozícii, Stateless networks (paketové siete)
• Problém so zaistením kvality služieb, tzv. QoS (Quality of Service) na best-effort sieťach

Na prelome 70/80 rokov vznikajú známe firemné protokolové architektúry XNS, Banyan Vines, DECNet, NetWare, AppleTalk a SNA, ktoré sa využívajú vo väčšom či menšom rozsahu dodnes.

V 80-tych rokoch...

• sa začínajú digitalizovať ústredne, objavujú sa káblové siete,
• systémy elektronických násteniek (BBS – Bulletin Board System)
• vstupuje na scénu mobilná komunikácia.

Najvýraznejšie boli zmeny v dátovej komunikácii:

• rozširuje sa prenos súborov, elektronická pošta a prihlasovanie na diaľku,
• objavuje sa prepínanie paketov v sieti Arpanet, vzniká jadro Internetu a architektúry TCP/IP.
• kľúčovými prostriedkami prepájania jednotlivých sietí sa stávajú moderné smerovače.

Hlasová komunikácia sa odohráva po verejnej telefónnej sieti, dátová komunikácia sa rieši firemne a je výhradne v réžii a správe daného podniku. V súčasnosti je snaha o čo najbližšie približovanie sa ku koncovému používateľovi prostredníctvom tzv. globálnej informačnej infraštruktúry.

Hlavné míľniky vo vývoji dátových počítačových sietí:

• 1960 – Prvé použitie počítačov typu Mainframe
• 1962 – Paul Baran pracuje na návrhu siete s „prepínaním paketov“
• 1967 – poslaný prvý dokument cez sieť ARPANET
• 1969 – ARPANET bol zavedený na UCLA, UCSB, U-Utah a Stanforde
• 1971 – email
• 1972 – telnet
• 1973 – FTP, práca na predchodcovi TCP/IP (Bob Kahn a Vint Cerf)
• 1977 - mailing list
• 1979 - Usenet, uucp, rozšírenie PC a Unix minipočítačov
• 1981 – BITNET - počítačová sieť vysokých škôl založená na sálových počítačoch, zavedenie pojmu Internet
• 1982-3 – OSI Model protocols, TCP/IP
• 1984 – DNS (Domain Name Services), normalizovaný model hierarchického riadenia komunikácie – teda protokolovej architektúry
• 1986 – NSFNET - chrbticová sieť Internetu v USA, v 1990 zrušenie siete ARPANET
• 1991 – Tim Bernes-Lee navrhol kód pre WWW, GOPHER
• 1993 – Mosaic – prvý GUI browser
• 1999 – podpora videa a multimédií

Počítačová sieť - Network

Počítačová sieť predstavuje systém vzájomne spolupracujúcich počítačov, pozostávajúci z hardvéru, softvéru a organizačného zabezpečenia.

• Hardvér siete zahrňuje všetky technické prostriedky v sieti (počítače, tlačiarne, plotre, atď.), ako aj prostriedky, ktorými je realizované vlastné prepojenie siete (sieťové adaptéry, spojovacie vedenie, rozbočovače, zosilňovače signálu, modemy, a pod.).
• Sieťový softvér je programové vybavenie, ktoré v spolupráci s hardvérom zabezpečuje funkcie siete. U niektorých operačných systémov sú sieťové funkcie už
jeho súčasťou. U iných musíme zabezpečiť dodatočné programové vybavenie a spustiť ho na jednotlivých počítačoch siete vo forme rezidentných programov.
• Organizačné zabezpečenie siete je poslednou a často podceňovanou súčasťou siete. Zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa
používateľov pri používaní siete. Patrí sem zabezpečenie aj funkcie správcu siete, ktorý sa stará o chod a riadenie siete.

Dôvody zavádzania počítačových sietí

Počítačové siete prinášajú niekoľko zásadných výhod: zdieľanie údajov, zdieľanie prostriedkov, zvýšenie spoľahlivosti systému.

• Zdieľanie údajov je najvýznamnejší dôvod pre zavádzanie počítačových sietí. Ide o to, že potrebné dátové súbory môže spracovávať viac používateľov súčasne
(sú uložené na serveroch a pripojení používatelia majú k nim prístup).
• Zdieľanie prostriedkov umožňuje pracovným staniciam spoločne používať prostriedky siete, ktoré ponúkajú servere siete (zdieľanie diskov, tlačiarní ...).
• Zvýšenie spoľahlivosti systému znamená ďalšiu výhodu, ktorú siete poskytujú. V súvislosti so zdieľaním prostriedkov je možné napr. v prípade poruchy sieťovej
tlačiarne nahradiť ju inou a systém môže pracovať ďalej. Ak má používateľ svoje programy a údaje uložené na serveri, je možné v prípade poruchy pracovnej stanice
pokračovať v práci na inej pracovnej stanici.

Administrátor (Supervisor) – správca siete

• človek zodpovedný za chod siete
• má v sieti neobmedzené práva

Sieťový protokol

• množina pravidiel v sieťovej komunikácii, ktorá určuje ako spolu počítače komunikujú
• dohovorená množina dát, ktorou je schopný odosielateľ aj príjemca spracovať
• napr.: TCP/IP, NetBEUI, IPX/SPX

Packet (paket)

• skupina bitov s pevne definovaným formátom
• pomocou nich sa prenášajú informácie v sieti
• spravidla obsahuje:
• adresu odosielateľa,
• adresu prijímateľa,
• poradové číslo,
• dĺžku v byte-och
• prenášané dáta
• kontrolné informácie

Základné pojmy

• vo všeobecnosti predstavuje entitu, ktorá poskytuje nejaký druh sieťovej služby
• môže sa jednať o hardware i software

Hardware

• počítač zapojený do počítačovej siete, ktorý poskytuje svoje služby ostatným počítačom - pracovným staniciam, napr.: diskovú kapacitu, výpočtovú kapacitu, operačnú pamäť, organizuje tlač na tlačiarňach apod.

Podľa poskytujúcich služieb je možné rozlíšiť niektoré základné typy serverov:

Súborový (file server)

• riadi prístup k súborovým a diskovým zdrojom na sieti,
• zaisťuje bezpečnosť (prístupové práva) a synchronizáciu (zamykanie súborov) siete

Tlačový (print server)

• poskytuje prístup k sieťovým tlačiarňam.
• prevádzkuje programy nutné pre vytváranie a riadenie tlačových front

Aplikačný server

• prevádzkuje aplikácie určené pre pracovné stanice.
• na pracovnej stanici bežia tzv. klientské aplikácie vyžadujúce prenos dátových súborov zo/na server(a)

Komunikačný (communication server)

• poskytuje prístup k modemom (modem server),
• faxom ( fax server) ,
• telefónnym linkám, prepája dve a viac sietí 12

Databázový (database server)

• poskytuje prístup, k databázovým záznamom, programom bežiacim na iných počítačoch
• väčšinou sa vyžaduje, aby server disponoval kvalitným a výkonným technickým vybavením
• dnes najčastejšie využívaným typom databázových serverov sú tzv. SQL servery (SQL = Structured Query Language).
• Oracle
• Microsoft SQL Server
• Sybase
• Adabas D
• mySQL
• PostgreSQL

Storage server (zálohovací server)

• umožňuje bezproblémovo zálohovať všetky potrebné údaje na všetkých počítačoch v sieti, či už sú to servery (najčastejšie) alebo klientské stanice.
• je potrebný recovery plan (plán obnovy) , ktorého základ tvorí snaha o obnovenie prevádzky kritických častí informačného systému podniku v istom stanovenom časovom limite.

Príkladom zálohovacích serverov môžu byť

• TapeWare a ArcServer pre Novell Netware a Windows NT
• balík Amanda pre Linux Software
• program pracujúci na nejakom počítači, ktorý sprostredkováva určité sieťové služby (napr. DNS (Domain Name Server), FTP server, WWW server, mail server)
HTTP server (Hyper Text Transfer Protocol)
• WWW server je súbor stránok s presne určenou štruktúrou.
• HTTP server tieto stránky dokáže čítať a poskytovať ich klientom. Jeden HTTP server môže obsluhovať viacero WWW serverov.
• Medzi najpoužívanejšie HTTP servery partia Apache, Microsoft Internet Information Server a Netscape Enterprise Server.
• najrozšírenejší z nich, Apache, sa používa najmä na systémoch Linux a Unix, ktoré sú jeho materskou platformou.

FTP server ( File Transfer Protocol)

• úlohou FTP servera je poskytovanie súborov,
• používajú sa predovšetkým v prostredí Internetu, teda vo veľmi heterogénnom prostredí,
• má zabudované vlastnosti, ktoré zabezpečia, že FTP server a jeho obsah budú totožné pre všetkých klientov. V heterogénnom prostredí nie je definovaný štandardný protokol (okrem HTTP a FTP), ktorý by umožňoval prenášať súbory medzi takými rozdielnymi systémami, ako sú napríklad Unix a Apple Macintosh.

PROXY server

• jeho úlohou je vystupovať voči iným serverom v mene klientov,
• zvyšuje bezpečnosť komunikácie – proxy server „maskuje" aktivitu klienta, o klientovi sa nik za proxy serverom nedozvie,
• lepšia kontrola v prípade, že všetci klienti pristupujú do vonkajšej siete iba cez proxy server,
• zníženie záťaže prenosových liniek – pomocou vyrovnávacej pamäte (cache)
• zníženie záťaže na často používaných serveroch (cache)
• Novell Border Manager pre Novell NetWare, Microsoft Proxy Server pre Windows NT a Squid pre Linux.

MAIL server (poštový server)
• jednou z najčastejšie požadovaných vlastností dnešných sietí je prenos elektronickej pošty.
• elektronickou poštou je možné poslať akúkoľvek správu, napríklad textovú, obrázok, program aj zvukový záznam.
• V súčasnosti sa bežne používajú tri základné protokoly na prenos elektronickej pošty:
• SMTP (Simple Mail Transfer Protocol) – je protokol, ktorý sa používa na odosielanie správ a na ich doručenie do používateľských poštových schránok.
• POP (Post Office Protocol) – vo verziách POP2 a POP3
• IMAP (Internet Message Access Protocol) – vo verziách IMAP3 a IMAP4
• POP3 a IMAP sa používajú na čítanie správ z používateľských kont.

DNS server (Domain Name Server)

• služba DNS umožňuje klientskym počítačom v sieti registrovať a prekladať popisné názvy DNS,
• server DNS hostuje záznamy distribuovanej databázy DNS a používa tieto záznamy na generovanie odpovedí na otázky DNS zaslané klientskymi počítačmi DNS, ako napríklad dotazy na názvy webových serverov či počítačov v sieti či Internete.

DHCP Server (Dynamic Host Configuration Protocol)

• po jeho inštalácii môžu správcovia spravovať adresy IP a súvisiace informácie z jediného umiestnenia,
• zabraňuje konfliktom adries IP, pretože neumožňuje pridelenie už skôr pridelenej adresy IP,
• skracuje dobu potrebnú pre konfiguráciu a prekonfiguráciu počítačov voľbou servera DHCP, ktorý pri pridelení zapožičanej adresy IP poskytne taktiež ďalšie konfiguračné hodnoty,
• pomocou procesu obnovenia zapožičania zaisťuje aktualizácie adries IP klientov s mobilnými či prenosnými počítačmi, ktorí často menia svoje umiestnenie.

Dedicated server (vyhradený server)

• server slúžiaci iba pre správu siete
• nemôže byť využívaný ako pracovná stanice

Non-dedicated server (nevyhradený server):

• server, ktorý môže slúžiť zároveň pre správu siete i ako pracovná stanica
• neodporúča sa pre väčšie siete

Client (Workstation, pracovná stanica)

• počítač zapojený v počítačovej sieti slúžiacej k práci používateľa
• prostredníctvom neho sú používateľovi dostupné služby počítačovej siete
• pojem client rovnako môže značiť aplikáciu, ktorá vytvára požiadavky na ďalšie aplikácie, služby, informácie, alebo na prístup k prostriedkom.

Sieťová karta (sieťový adaptér)

• karta umožňujúca pripojenie počítača do počítačovej siete
• určuje do akého typu siete môže byť počítač pripojený – Ethernet (Fast Ethernet, Gigabit Ethernet), Token-Ring, ARCnet, ATM (Asynchronous Transfer Mode)
• býva vybavená konektormi pre pripojenie prenosového média:
• BNC pre tenký koaxiálny kábel
• Canon (AUI) pre silný koaxiálny kábel
• RJ-45 pre krútenú dvojlinku