Skladal sa z 2300 tranzistorov a bol schopný konať 60 000 inštrukcií za sekundu a bol teda výkonom na rovnakej úrovni ako ENIAC, pričom tranzistory samotné zaberali plochu asi 4 mm štvorcové.
Mimochodom firma Intel, čiže Integrated electronics, bola založená v roku 1968, pôvodne sa volala M&N Electronics.
V roku 1701vynález EPROM (erasable programmable read-only memory), čiže prepisovateľná ROM pamäť, čo v praxi znamenalo, že sa dal meniť program procesora , veľmi pridal na jeho praktickosti a mnohostrannosti (predtým sa dal použiť len do kalkulačiek firmy Busicom).
1972 - Intel vytvoril 8008, prvý 8-bitový mikroprocesor so schopnosťou spracovávať alfanumerické znaky, čiže to bolo vylepšenie voči čiste numericky orientovanému 4004.
1974 - na trh prichádza 8080 so schopnosťou vykonať 290 000 inštrukcií za sekundu a adresovať 64 kB pamäte. Tento procesor bol použitý aj v počítači, ktorý uvidel svetlo sveta v r. 1975 a volal sa Altair 8800 - prvý osobný počítač - dosiahol veľmi vysokého rozšírenia práve vďaka jeho nízkej cene: $395. V roku 1980 stál už procesor 8080 iba $5. U nás, teda vtedy ešte v RVHP sa tiež tento procesor používal na výrobu počítačov radu PMD 85. Riadiaca zbernica tohto procesora mala šírku 8 bitov a adresná 16.
1978 - prichádza 8086 - procesor, ktorý mal 16 bitovú dátovú a 20 bitovú adresnú zbernicu bol teda schopný adresovať až 1 MB pamäte. Zaujímavé bolo prečo práve 20 bitov - také nie ôsmi deliteľné číslo. 24 alebo nebodaj 32 bitov sa zdalo byť na tú dobu príliš veľa, tak sa rozhodli, že 20 bitov bude úplne stačiť. Ale práve tento fakt, zapríčinil vznik segmentovej štruktúry pamäte, kvôli spätnej kompatibilite. Pamäť bola teda rozdelená na tzv. segmenty. Každé miesto je v pamäti jednoznačne dané segmentom a tzv. offsetom teda oblasťou v rámci segmentu. Segment aj offset boli 16 bitové čísla a spolu teda dávajú logickú adresu - teda nejaké určité miesto v pamäti. Procesor si ich však automaticky prekladá na 20 bitovú adresu tak, že posunie 4 bity segmentu doľava a k takto vzniknutému číslu pripočíta offset. Počítač s týmto procesorom sa označoval IBM PC. Všetky nasledujúce procesory už boli spätne kompatibilné, čo znamená, že museli byť robené tak, aby programy napísané pre procesor 8086 sa dali spustiť aj na jeho nasledovníkoch.
1979 - 8088 - tento procesor bol komerčným ťahom firmy Intel, ktorá zistila, že procesor 8086 sa slabo predáva, kvôli jeho vysokej cene a tak dala na trh tento procesor, ktorý sa navonok správal ako 8 - bitový, no jeho vnútorná architektúra bola 16 - bitová, bol samozrejme pomalší, ale o dosť lacnejší. Počítače s týmto procesorom sa označovali PC XT.
Procesor 80186 sa vôbec na trhu neujal.
1982 - 80286 - tento procesor s dátovou zbernicou 16 bitov a adresnou zbernicou 24 bitov dokázal adresovať už 16 MB pamäte. Dokázal pracovať v 2 režimoch a to real a protected. Znamená to, že v procesore je implementovaná jednotka správy pamäti. V režime real je dovolené všetko, tzn., že práve vykonávaný program môže pristupovať do akejkoľvek oblasti pamäti a meniť ju. Nakoľko však žijeme v modernej dobre windowsov a multitaskingu (teda v tomto období ešte nie, ale postupne to sem muselo smerovať) sa musel vytvoriť 2. režim, ktorý by zabezpečil, aby program, ktorý sa práve vykonáva nenarušil svojimi zásahmi do pamäte iné programy. 2.