Teda architektúry, na ktorej boli stavaní všetci jeho predchodcovia, okrem Pentia Pro, ktoré už v tejto dobe existovalo, no napriek tomu, že Pentium MMX vyšiel neskôr ako Pentium Pro sa v žiadnom prípade nemôže považovať za jeho nasledovníka. Pentium Pro už totiž bolo stavané na novej architektúre P6. Dôvodom P5 - architektúry Pentia MMX bola jeho úplná kompatibilita s Pentiom a tiež cena. Pentium MMX sa vsádzalo do Socketu 7, tak isto ako Pentium. Preto Intel hovoril o Pentiu MMX, že je čistou cestou ku upgradu z obyčajného Pentia. No skutočnosť nebola však úplne taká. Pentium MMX totiž vyžadovalo oddelené napätie a dosky s takýmto napájaním sa vyrábali až po roku 1996, takže čistú cestu mali iba majitelia týchto dosiek. Oddelené napätie znamená toľkoto: Pentium potrebuje pre svoje jadro napätie 3.5 V a taktiež pre svoju vstupno-výstupnú časť 3.5 V. Pentium MMX už takto nemohlo byť vyrobené, lebo by sa prehrievalo, takže pre svoje jadro vyžadovalo napätie 2.8 V. Preto bolo treba oddelené napätie. 3. marca však bola ohlásená ďalšia séria mikroprocesorov Pentium OverDrive MMX s frekvenciami 125, 150 a 166 MHz určených práve pre dosky, ktoré nepodporujú 2 napájacie napätia. Tieto mikroprocesory mali na puzdre integrovaný stabilizátor napájacieho napätia. Neskôr sa rad OverDrive rozšíril ešte o modely s frekvenciou 180 a 200 MHz. Vonkajšia frekvencia tohto procesora bola 66 MHz a bol vyrábaný 0.35 mikrónovou technológiou. Firma AMD dodávala obdobné procesory pod názvom K6 PR 166 - K6 PR 233. K6 v názve vlastne len hovorí o doplnenej inštrukčnej sade MMX. Podobne firma IBM, ktorá dodávala procesory Cyrix 200 a 233 MX - MX je len označenie pre to, že procesor obsahuje inštrukcie MMX. Zaujímavé je, že procesory od jednotlivých firiem sa výkonnostne líšili len málo a ich rozdiel sa prejavoval v oblasti nasadenia. Napríklad v programoch zameraných na video bol Intel iba o niečo lepší od AMD a to o málo lepšie od IBM, kdežo v audio programoch AMD značne zaostávalo za Intelom, pričom IBM bol približne rovnaký s Intelom. Vo všeobecnost bol však najvýkonnejší Intel, po ňom AMD a napokokn IBM. No v rovnakom poradí boli aj ceny týchto procesorov.


1995 - procesor ďalšej generácie - Pentium Pro, taktovacia frekvencia - 166, 180, 200 MHz. Tento procesor bol vybudovaný novou architektúrou, pretože predošlá, teda tá počnúc 8086 až po Pentium už bol na hranici výkonu. Nová architektúra bola pomenovaná P6 - pravdepodobne preto, lebo tento procesor bol už v poradí 6. nasledovníkom svojich predchodcov. (Ak nerátame 80186, ktorý na trhu ani viac-menej nebol a tiež jednotlivé odbočky, ako 8088, či SX-ové odrody).