Jedným z významných pokrokov bolo umiestenie pamäte druhoúrovňovej L2 cache zo základnej dosky priamo do procesora. Jej veľkosť bola od 256 kB až do 2 MB. Hlavnou výhodou bolo, že bežala na vnútornej frekvencií procesora. To bol aj jeden z dôvodov, prečo bol tento procesor taký drahý. Pentium Pro bol jediný procesor, ktorý na svoje osadenie využíval Socket 8. Našiel uplatnenie hlavne v serveroch, nakoľko bol stavaný na spracovanie 32- bitového kódu, ktorý používa Windows NT a nie 16-bitového, ktorý používa Windows 9x. Preto nikdy neprenikol do domácností. Podporoval aj prácu s ďalšími procesormi svojho radu a preto bol výnimočne vhodný práve pre pracovné stanice a servere. Neskôr, v r. 1997 mu boli pridané aj inštrukcie MMX. Tu sa však vyskytovali na trhu aj procesory Cyrix 6x86, svojou architektúrou podobné Pentiu Pro, dokázali však aj optimalizovať 16 bitový kód, no ich nevýhodou bolo ich veľké zahrievanie. Vyskytovalo sa vo variantách P133 až P200.



máj 1997 - Pentium II. Tento procesor bol akýsi 2. nasledovník architektúry P6. Dá sa povedať, že na trh sa dostal práve včas, nakoľko architektúra P5 sa rýchlo stávala zastaralá práve kvôli lacnejším procesorom ako napr. AMD K6. Aby sa s týmto Intel vyrovnal vydal na trh procesor Pentium II. Pre tento procesor bolo príznačné to, že sa už ďalej nevsadzoval do Socketu 7, ale si firma Intel vytvorila vlastný Slot 1, na ktorý mala licenciu a tým odsunula konkurenciu nabok. Keďže konkurencia, ktorú v podstate predstavovali hlavne firmy AMD a IBM, tiež potrebujú žiť, dohodli sa s výrobcami matičných dosiek na ďalšom postupe, ktorým bolo pokračovanie v starom dobrom Sockete 7 avšak na vyššej frekvencií. A čas ukázal, že táto zbernica s novými čipovými súpravami ešte nevyčerpala všetky svoje možnosti. Pentium II bežalo, alebo tu už môžme kľudne povedať, že beží, pretože sme už prešli viac-menej od minulosti ku prítomnosti, na frekvencií 233 a 266 MHz a na základe starého Pentia Pro s čipsetom i440FX. No podstatnou odlišnosťou tohto procesora od Pentia Pro je, že tento procesor nemá pamäť cache priamo v jadre ako Pentium Pro, ale ju má len naletovanú na sebe. Preto pamäť cache beží na polovičnej vnútornej frekvencií procesora. Celý mikroprocesor je v plastovom boxe a svojim vzhľadom a spôsobom pripojenia pripomína skôr zozširovaciu kartu. Čipset i440FX bol iba dočasné riešenie. Na jeseň roku 1997 bol dokončený čipset i440LX, ktorý priniesol také výhody, ako je SDRAM a AGP. Tiež už podporoval 300 a 333 MHz variant Pentia II, ktoré prišli postupne v októbri 1997 a v januári 1998. A tým sa ukončila 1.