Ministerstvo plánuje vytvoriť len databázu ľudí, ktorým dotáciu poskytuje. Tí by mali čestne vyhlásiť, že rýchly internet nevyužívajú, a tak majú na dotáciu nárok. Získať zaručený dôkaz, či klient hovorí pravdu, by sa dal len sprístupnením zákazníckych databáz všetkých 56 providerov zapojených do projektu. To nie je možné aj vzhľadom na ochranu osobných údajov, ktoré firmy nesmú sprostredkovať tretej strane.

Keď sme minulý rok počuli o pláne "dotovať", tak tým nápadom bola väčšina ľudí nadšená. Samotné dotácie ako nástroj nie sú ničím, čo by podporoval - nie sú za "sociálnu" výpomoc ľuďom, ktorí nie sú presvedčení o nevyhnutnosti "mať" Internet doma a nútiť ich "zvýhodnením" voči ostatným, čo to šťastie nemali a platia si už niekoľko rokov svoje pripojenie.

Vtedy šlo o plány dotovať nákup počítačov. V danej situácií to bolo navyše skomplikované tým, že sa jednotlivé ministerstvá v podpore Internetu nezhodovali. Povedal by som skôr - súperili. Ministerstvo hospordárstva svoje návrhy, MDPT tiež svoje.
Popritom išla séria aktivít súhrnne známa ako Minerva. V rámci nej akési Akčné plány. Medzi nimi Informatizácia Slovenska.
Treba si uvedomiť základný fakt - štátna správa (nie politici!) nemá žiadny dôvod Jankovi z horného konca zaviesť internet len tak, aby ho mal. To by urobila pokiaľ by na to mala svoj dôvod.

Za podmienky, že si niekto z Vás prešiel tých niekoľko desiatok bodov len k Informatizácií Slovenska (akčné plány) ale nielen tie, tak tuší, v čom má Slovensko v informatizácií problém. Teda skôr spojenie občan a štátna správa.

Môj obľúbený príklad: idem si vybaviť zmenu trvalého bydliska a na polícií strávim celý deň (to je realita) čakaním pričom musím predložiť dokumenty od ďalších orgánov - z katastra čerstvý výpis. Ten musím sám vybaviť a preniesť z jednej budovy do druhej. To mi pripadá ako vodovodná trubka, ktorá vystupuje zvnútra steny aby zázračne ohybom do tej istej steny vstúpila.
Toto sa mi nepáči a viem dôvod: registre týchto orgánov nedokážu komunikovať inak ako nohami svojich občanov (a ich peniazmi). Strávite teda kopec svojho času (dovolenka!) pri vybavovaní vecí, ktoré by mohli byť jednoduchšíe. Jednoduché by sa stali, pokiaľ by tieto dva orgány boli "počítačovo" prepojené. To predpokladá istú úroveň ich vybavenia technikou (môžem povedať, že už je to prijateľné). Nasleduje však nutnosť prispôsobiť rozhrania ich počítačových systémov (nie hardware ale software) aby si vedeli vymieňať dáta. A tieto databázy nie sú tak ľahko "spárovateľné" - čiže nejde ľahko povedať, ktorý záznam jednej databázy prislúcha druhej. Práve na toto upozorňujú tie stručné body akčného plánu - vytvoriť podmienky pre vybudovanie "interfejsu" - rozhrania pre komunikáciu.

Ďalším problémom je zjednodušene povedané "autorizácia", "autentifikácia". Problém vytvorenia nejakého "pojítka", ktorým sa "označia" jednotlivé záznamy. Napadlo by Vás, že rodné číslo. Lenže to zo známych dôvodov nemožno použiť a preto sa tlačí na vytvorenie nevýznamového identifikátora osôb. Povrchnejší z Vás si povedia banalita, ja si poviem, že je to dosť veľký problém.
Informatické aktivity jednotlivých orgánov štátnej správy sú nesústredené, neprepojené a neschopné prepojenia. Je to tak.

Príklad: "maniaci do PC" sme pred 10 rokmi nemali vo svojich domácich kompíkoch sieťovky. Dnes je už domáce PC bez "pripojenia" skoro k ničomu. Podobne je na tom štátna správa - ich systémy sú teraz "bez sieťovky". Štátna správa je spolok záujmových skupín, ktoré ich aj patrične presadzujú. Preto na ňu nemožno pozerať ako na jednoliaty celok s jedným myslením. Oni sa vzájomne potrebujú o svojom smerovaní presvedčiť, dokonca vzdávať sa kompetencií a presúvať si ich medzi sebou.
Pre daný cieľ, ktorý by sme chceli dosiahnuť (môj príklad s OP) je zrejme, že je nutné dosiahnuť prepojenie ich systémov a zároveň otvorenie týchto systémov istou formou voči občanovi. Tam je ďalší veľký cieľ - vypracovať systémy tak, aby sme odstránili aj tú poslednú návštevu štátneho úradu - v mojom prípade políciu.

To sa dá samozrejme a my si to vieme predstaviť - postavme webku, veď je to pár HTML príkazov a je to! No nie je to. Štátna správa nie je dokonale presvedčená, že keby venovala kopec energie do týchto cieľov, že bude mať kto jej služby používať v takej miere, že sa to "oplatí". A práve tento aspekt je cieľom podporných aktivít, ktoré majú vytvoriť dostatočnú argumentáciu na to, aby sa nedali tieto plány zmietnuť ako zbytočné.

Poviete: podporte rozvoj internetu na Slovensku - dajte nám internet. Štátna správa, záujmová skupina 1, povie: ale keď im ho dáme (podporíme), oni ho nevyužijú na nič iné ako na veci nesúvisiace so štátnou správou - nepomôžeme si nijako a vyhodíme peniaze s neistým výsledkom.

Tak poviete: dajme peniaze do systémov na komunikáciu občanov so štátnou správou cez internet. Štátna správa, záujmová skupina 2 povie: ale veď to nemá kto využívať. A takto ďalej.

Z tohto pohľadu príde aktivita typu: tak dajme nejaké peniaze na to, aby sa naozaj dokumentovateľne zvýšil počet prípojok domácností. Prvý nápad bol - počítač sú drahé, dotujme ich nákup. Terajší nápad - po skoro roku si myslím, že tento čas (rok) bol dosť na premýšľanie - je pomôcť obom stranám - providerom aj domácnostiam. Nedotujte počítač, skúste nejako pomôcť providerom, aby boli nižšie ceny pripojenia. Nemám chuť obhajovať alebo podporovať dotácie. Ani túto. Nepáči sa mi a nechcem ju. Má však jedno čarovné kúzlo. Vyrobí potrebné čísla do tabuliek. Grafy vzrastú. Argumenty sa stanu podloženými. 240 miliónov je voči tomu niečo ako rožok za 30 halierov.