Počítače 1. generácie

COLOSSUS Mark 2 používaný na prelomenie nemeckých šifier

Za počítače prvej generácie sa označujú počítače zkonštruované pomocou elektronickej súčiastky, ktorá sa volá vákuová elektrónka.

1939

Prvý plne elektronický počítač na tejto báze zostrojili John V Atanasoff a Clifford Berry v roku 1939 vďaka grantu 650 dolárov od americkej štátnej univerzite v Iowe. Svoj počítač nazvali Atanasoff-Berry Computer skrátene ABC. Počítač bol vlastne 16 bitovou plne elektronickou sčítačkou realizovaná pomocou 300 elektróniek. Počítač sa nikdy nepoužíval ale jeho architektúra bola použitá v ďalších počítačoch.

Britská tajná služba zadala inžinierovi Tommy H. Flowersovi z britských telekomunikácií objednávku na počítač, ktorý by dokázal rozlúštiť nemeckú šifru Enigma. Výsledkom bol počítač COLOSSUS Mark 1 zhotovený na konci roka 1943. V roku 1944 angličania už úspešne dokázali prelomiť nemeckú šifru za pomoci vylepšeného počítača COLOSSUS Mark 2. COLOSSUS bol teda prvým využívaným plne elektronickým počítačom.

1945

ENIAC používaný na výpočet dráhy striel John Presper Eckert, John William Mauchly, Herman Goldstine a Alan M. Turing skonštruovali prvý univerzálny plne elektronický počítač s názvom ENIAC (Electronic Numerical Integrator and Computer). Tento počítač mal rozlohu 140 metrov štvorcových, vážil takmer 40 ton, obsahoval 18 000 elektróniek, 1 500 relé, 10 000 kondenzátorov, 7 000 odporov. Mal spotrebu energie takú ako jedna menšia dedina a musel byť chladený dvomi leteckými motormi. Programovanie počítača spočívalo v prepájaní drôtov a nastavovaní prepínačov, čo mohlo trvať od pol hodiny až po jeden deň. Bez prestávky mohol byť zapnutý iba jednu hodinu, počas ktorej vypálil prádelný kôš elektóniek. Počas tejto hodiny však bol schopný vykonať toľko operácií, koľko by Aikenov mechanický počítač Mark 1 vykonával celý týždeň. Počítač bol teda zhruba 2000 krát rýchlejší. Dáta boli do počítača vkladané pomocou diernych štítkov. Nevýhodou tohto počítača bolo to že pracoval v desiatkovej sústave a nemal dostatok pamäte pre uchovanie univerzálnych výpočtových programov. Počítač bol využívaný najmä armádou pre výpočet balistických dráh striel.

John Von Neumann navrhol schému počítača, ktorá je používaná dodnes. Navrhol aby sa program i dáta ukladali do rovnakej pamäte. Návrh jeho počítača EDVAC (Electronic Discrete Variable Automatic Computer) bol taký, že sa príkazy už nemuseli nastavovať pomocou prepínačov ale mohli byť pomocou diernych štítkov uložené do pamäte. Jeho myšlienku začali realizovať v roku 1947 Eckert a Mauchly. Edvac však už obsahoval i tranzistory, ktoré boli objavené na konci roka 1947.

1947

Replika počítača Small-Scale Experimental Machine

V roku 1947 Frederic C. Williams a Tom Kilburn, zostrojili prvú pamäťovú trubicu „Williams Tube“, ktorá umožňovala náhodný zápis a čítanie. Táto trubica bola prvou pamäťou typu RAM.

1948

Maurice Wilkes a Frederic C. Williams na základe Von Neumanovej schémy navrhli počítač EDSAC (Electronic Delay Storage Automatic Calculator).
Frederic C. Williams a Tom Kilburn, zostrojili na základe Von Neumanovej schémy prvý počítač Small-Scale Experimental Machine, ktorý tiež volali Baby. Bol to prvý počítač, ktorý umožňoval uložiť program do pamäte. Bol to výrazný pokrok v miniaturizácii počítačov pretože jadro počítača bolo veľké už len ako piáno. Počítač obsahoval len 2 500 elektróniek a operačnú pamäť typu RAM (Wiliamsove trubice).

1949

Bol počítač Baby vylepšený magnetickou bubnovou pamäťou, ktorá umožňovala trvalý zápis. Takto upravený počítač dostal názov Manchester Mark 1.

John Presper Eckert, John William Mauchly zostrojili počítač BINAC (Binary Automatic Computer). Počítač pozostával z dvoch rovnakých počítačov, ktorých výsledky sa porovnávali. Bol to tiež prvý počítač schopný pracovať v reálnom čase a jeden z prvých, ktoré začali používať pre vstup a výstup dát magnetické pásky. Pre tento počítač bol prvý krát použitý vyšší symbolický jazyk s názvom Short Order Code.

Maurice Wilkes a Renwick zostrojili počítač EDSAC (Electronic Delay Storage Automatic Calculator), ktorý bol prvým počítačom navrhnutým podľa shémy Von Neumana a bol i využívaný na praktické účely. Na tomto počítači bol prvý krát použitý vyšší symbolický jazyk s názvom Assembler ((symbolic assembly language)), ktorý vyvinul David Wheeler. Tento jazyk sa používa dodnes.

Trevor Pearcey a Maston Beard zostrojili prvý australský počítač CSIRAC (Council for Scientific and Industrial Research Automatic Computer. Bol to prvý počítač vybavený reproduktorom, ktorý dokázal hrať hudbu.

V roku 1950 bol zostrojený v Nemecku počítač MARK 3, ktorý bol rozmermi podobný počítaču ENIAC.

1950

Bol zostrojený prvý ruský počítač МЭСМ.

Moe Abramson a Stanislaus F. Danko vynašli plošný spoj, ktorý pozostával z laminatovej dosky s dvoma medenými fóliami, do ktorých sa leptal vzor na ktorý sa osadili a priletovali súčiastky. Tento objav bol ocenený v roku 1956 ocenený americkým patentovým úradom.

1951

Bol zostrojený plne elektrónkový Manchester Mark 4.

Bol predaný druhý počítač Feranti Mark 1 (prvým bol Zuseho Z4).

John Presper Eckert, John William Mauchly dokončili prvý počítač určený na komerčné účely s názvom UNIVAC (UNIVersal Automatic Computer). Počítač obsahoval 5 600 elektróniek, 18 000 kryštálových diód a 300 relé. Mal taktovaciu frekvenciu 2.25 MHz a vnútornú pamäť na 12 000 znakov. Bol vybavený sekvenčnou pamäťou na báze piezo elektrických kryštálov (Mercury delay line), magnetickou páskou, a tlačiarňou. Tento počítač bol prvým počítačom, ktorý obsahoval vyrovnávaciu pamäť typu buffer.

Bol vyrobený prvý kancelársky počítač LEO 1 (Lyons Electric Office). Taktovacia frekvencia tohto počítača bola 500 kHz. počítač bol vybavený čítačkou dierných štítkov a pások a rýchlym výstupným tabelačným zariadením (100 riadkov za minútu) bol tiež vybavený s pamäťou 2 KB a vyrovnávacou pamäť typu buffer.
Bol skonštruovaný počítač EDVAC, ktorý navrhol sám Von Neuman. Tento počítač už obsahoval niekoľko tranzistorov.
Vo Wangových laboratoriách bola zostrojená feritová pamäť. Feritová pamäť pozostávala zo systému medených drôtov, ktoré tvorili mriežku a boli uzavrené v ráme. V miestach, kde sa drôty krížili sa pomocou elektrického prúdu indukovalo magnetické pole, ktoré magnetizovalo feritové jadro.