1952

Firma IBM zostrojila svoj prvý elektronický digitálny počítač - IBM 701. Bol to prvý počítač v ktorom bolo miesto diernych štítkov použitá magnetická páska. Jedna takáto páska mala rovnakú kapacitu ako 12 000 diernych štítkov. Počítač obsahoval pamäť z Wiliamsových vákuových trubíc s kapacitou 9 kB (2048 36 bitových slov) a dokázal násobiť rýchlosťou 0,00045 s. Ako pevný disk používal magnetickú bubnovú pamäť s kapacitou 9Kb. Neskorší model IBM 704 bol vylepšený feritovou pamäťou.
Počítače 2. generácie

1951

William Shockley patentoval polovodičový tranzistor, ktorý sa stal základom pre 2. generáciu počítačov.

EDVAC bol prvý počítač obsahujúci tranzistory

Prvým Počítačom obsahujúcim tranzistory (ešte však kryštálové patentované v roku 1947) bol počítač EDVAC. Počítač obsahoval 5 937 vákuových trubíc, 12 000 diód a 328 traznzisorov. Počítač dokázal násobiť a deliť približne za 0,003 sekundy s číslami s pohyblivou rádovou čiarkou. Obsahoval 5,5 kB pamäte (1000 44 bitových slov). Pre vstup používal čítačku dierných štítkov (IBM) a fotoelektrickú čítačku pások. Neskôr bol počítač doplnený feritovou pamäťou, magnetickou bubnovou pamäťou a zariadením na čítanie a zápis magnetických pások. Počítač sa využíval samozrejme prevažne na vojenské účely.

1953

Firma IBM začala úspešne predávať prvý masovo vyrábaný počítač IBM 650 (predala 1800 kusov). Počítač sa predával až do roku 1962 a servisná podpora trvala do roku 1969. Rovnako ako počítače rady 700 obsahoval IBM 650 oba druhy vstupno výstubných zariadení - zariadenie na dierne štítky a jednotku na magnetické pásky. Samotný počítač vážil „iba“ 900 kg a v základnej výbave pozostával z troch samostatných jednotiek - konzolová jednotka (typ 650), napájacia jednotka (typ 650) a čítačka/razička diernych štítkov (533+537). Počítač mohol byť doplnený diskovou jednotkou (355), čítačkou diernych štítkou (543), Razičkou diernych štítkov (544), ovládacou jednotkou (652), pomocnou jednotkou (653), pomocnou alfabetickou jednotkou (654), jednotkou na čítanie a zápis magnetických pások (727) a dotazovacou jednotkou (838).

1954

V roku 1954 Gordon Teal z firmy Texas Instruments vymyslel spôsob ako monokryštalické tranzistory nahradiť oxidom kremíka. Týmto krokom sa tranzistory stali oveťa lacnejšie nadobudli tiež oveľa menšie rozmery (od pár centimetrov až po niekoľko milimetrov). Firma Texas Instruments sa stala prvou fimou, ktorá začala vyrábať kremíkové tranzistory.

Bol skonštruovaný prvý programovateľný robot.

1955

V Bellových laboratóriách skonštruovali prvý počítač bez vákuových trubíc s názvom TRADIC (TRAnsistorized DIgital Computer).

Firma IBM zostrojila prvý komerčný čisto tranzistorový počítač IBM 702.

1956

Firma IBM uviedla magnetickú diskovú pamäť RAMAC350 (Random Access Method of Accounting and Control). Toto zariadenie obsahovalo 50 oceľových platní s magnetickým povrchom, ktoré boli upevnené vo zvislej šachte, v ktorej sa pohybovali. Čitacie a zapisovacie hlavy stáli na mieste. disk mal kapacitu 5 000 000 bajtov.
Jack St. Clair Kilby vo firme Texas Instruments navrhol prvý integrovaný obvod.

1957

Firma Siemens postavila prvý plne tranzistorový počítač v Európe.
Bol publikovaný programovací jazyk FORTRAN.
V Česko-Slovensku bol zhotovený prvý počítač SAPO. (Obsahoval relé a elektrónky).

1958

Jean Hoerni predstavil prvý plochý polovodičový tranzistor, vyrobený z tenkých polovodičových vrstiev.
Vznikli programovacie jazyky ALGOL, FORTRAN 2 a LISP.

Prvá počítačová hra SpaceWar

1959

Počas tohto roku bolo vytvorených vyše 200 programovacích jazykov.
Začali sa vyrábať tranzistory pomocou výrobných liniek.

Firma IBM predstavila dva veľmi úspešné typy počítačov. IBM 1401 pre obchodné využitie (predalo sa ich okolo 10 000) a IBM 1620 pre vedecké účely. Oba bočítače boli už vybavené feritovou pamäťou. Model 1401 umožňoval pripojiť pamäť s maximálnou veľkosťou 14 000 znakov (každý znak mal 6 bitov) a model 1620 až 60 000 znakov.

1960

Spoločnosť DEC predstavila prvý minipočítač PDP-1 (Programmed Data Processor-1). Bol to prvý počítač štandardne vybavený grafickým displejom, na ktorom vznikla i prvá počítačová hra s názvom SpaceWar.
Bol predstavený programovací jazyk COBOL.

Mark Rosenblatt publikoval prácu o perceptróne, ktorá sa stala základom umelej inteligencie.

Bol skonštruovaný prvý počítač určený výhradne pre výuku s názvom PLATO. Pripájal sa k televíznej obrazovke a bol vybavený špeciálnou klávesnicou.