2.2. Internet u nás

V súčastnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, vrátane Antarktídy. Nepripojené sú asi len niektoré rozvojové krajiny. V oblasti počítačových komunikácií platí obľúbená fráza o ,,otváraní sa svetu" a ,,návratu do Európy" po páde komunistického režimu takmer doslova. Nástup sieťových komunikácií vo vtedajšom Československu naozaj začal až po roku 1989. Režim síce padol, ale zanechal nám problémy technického rázu - nevhodnú komunikačnú infraštruktúru, tak potrebnú pre väčší rozvoj počítačových sietí. Preto sa k nám dostali najprv také druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a vystačili s linkami verejnej telefónnej siete. Pripojenie Československa k Internetu sa datuje k novembru 1991. Slávnostný akt formálneho pripojenia k Internetu však prebehol až 13.februára 1992 na ČVUT v Prahe. Po rozdelení federácie vznikli v každej z republík vlastné siete.

3. Vyhliadky internetu do budúcnosti

Aké sú súčastné trendy Internetu?

- Každý deň pribúda okolo 150 nových obchodných spojení.
- Odhaduje sa, že približne 15% užívateľov používa Internet denne.
- Očakáva sa, že (aspoň v najbližších rokoch) bude zachovaný exponenciálny trend nárastu nových pripojení.

Na prelome tisícročí počet prepojení presiahol sto miliónov. Tým sa otvárajú ďalšie a ďalšie nové príležitosti v poskytovaní informácií a služieb. Trh stále ešte nie je úplne nasýtený ponukou spoločností poskytujúcich služby, ktoré sa týkajú napojenia serverov, služieb elektronickej pošty, prístupu k rôznym databázam, on-line publikovaniu a ďalším aspektom.

Šlágrom dnešnej doby sa stáva zavádzanie elektronických transakcií, umožňujúcich vykonávať bežné operácie v bankovníctve a pri otváraní kompletných virtuálnych obchodných domov.

Ostáva sa zamyslieť, kam vlastne Internet ako celosvetová informačná sieť smeruje. Vývojová krivka výpočtovej techniky a prostriedkov s ňou spojených je tak strmá, že extrapolácie ,,čo bude za rok, za desať rokov" môžu viesť k úvahám patriacim skôr do ríše sci-fi. Bude možné ovládať počítač vlastnými myšlienkami? Kto vie. Je tu nové tisícročie, Internet tu jednoducho je, a je len na nás, aby sme ho využívali vo svoj prospech celej planéty.

4. Klady a zápory internetu

Tak ako má každá minca svoju hlavu a znak, aj Internet má svoje klady a zápory. A tu je pravdaže všetko relatívne. To, čo niekto považuje za zápor, môže byť pre iného kladom a naopak.

Jedným z najväčších kladov Internetu je fakt, že môže poslúžiť ako takmer bezodný zdroj informácií. Aj keď sa neustále rozširuje okruh platených služieb, stále máte reálnu nádej, že tu takmer vždy zadarmo nájdete veľa informácií o tom, čo práve potrebujete. Literárnu rešerš potrebnú k zahájeniu práce na nejakom probléme urobíte priamo pri svojom písacom stole a to väčšinou skôr, ako by ste vôbec peši došli do knižnice. Rozsah toho, čo sa na Internete publikuje, rastie každým dňom. Neaktuálne informácie sú dynamicky nahrádzané tými čerstvými. Časový rozdiel medzi okamihom, keď sa ,,niečo stane", a okamihom keď to ,,niečo" môže byť zverejnené pre všetkých ostatných, je minimálny. V praxi to môžu byť hodiny, dokonca aj minúty. Porovnajte to s dobou nutnou pre to, aby sa nejaká informácia dostala napríklad do redakcie odborného časopisu, časopis sa vytlačil a vytlačené čísla sa distribuovali. Internet tiež predstavuje ideálne médium pre prezentáciu čohokoľvek - informácie o výsledkoch výskumu, ponuke služieb, výrobkov, nemovitostí, pracovných príležitostí.. a ďalších vecí. V jednej chvíli je uverejnená ponuka - napríklad automobilka príde s informáciami o novom modeli svojho auta - a v nasledujúcom okamihu si môžu milióny ľudí údaje pozrieť. A nielen to, môžu si automobil (televízor, alebo napr. ponožky podľa poslednej módy) objednať. Pomocou internetovej elektronickej pošty je možné dosiahnuť, že vaša správa dorazí k adresátovi skôr, ako keby ste inokedy zložili kryt z písacieho stroja a vložili do neho papier.

Na začiatku odstavca padlo slovo ,,zápory". Existujú vôbec nejaké? Internet sa doposiaľ riadi úplne demokratickými princípmi publikovania. Neexistuje filtrácia informácií, najmä pre tých, ktorí sa pripojujú súkromne, mimo rámca nejakej podnikovej siete. Kvalita toho, čo na stránkach Internetu nájdete, môže byť rôzna.
Nikto vám nezaručí, že to, alebo ono, je skutočne pravda. ,,To je ale príšerné!", žalostne zakvíli opatrný užívateľ. Naproti tomu sa dá namietať, že prístup k obsahu Internetu je veľmi podobný surovému životu. Vidíte okolo seba veľa vecí a je len na vás, ktoré z nich vás zaujmú a ktorým uveríte. Nikto za vás nič nefiltruje, neodstraňuje (podľa neho) nevhodné veci a nekŕmi vás precedeným inertným odvarom. Nikto vám ale tiež nenápadne nepodsúva iba to, čo sa jemu a tomu, kto ho za to platí, hodí. Vyberte si, všetko je vo vašich rukách....

Toľko k obsahu Internetu. Čo však býva často na veľmi zlej úrovni, je jazyková podoba informácií. Úroveň niektorých stránok, najmä tých našich, slovenských, je na takej úrovni, že možno oprávnene uvažovať o tom, že autor chodil do školy ešte v dobe, keď platili ospravedlnenia typu ,,nemohol ísť do školy, lebo musel pásť dobytok". Neuveriteľný výskyt hrubých priestupkov proti pravidlám materinského jazyka udivuje najmä na niektorých stránkach oficiálnych organizácií a inštitúcií. A to aj preto, že väčšina nástrojov, pomocou ktorých sa texty vytvárajú, disponuje prostriedkami pre jazykové korekcie - a to dnes už celkom samozrejme aj v slovenčine.
Je najvyšší čas túto kapitolu ukončiť, lebo si môžete pomyslieť, že platí rovnica ,,Internet = Boh ", a že každému užívateľovi sediacemu pri počítači automaticky naskakuje svätožiara.