Internet

Netrvalo mi dlho, pokým som sa rozhodla písať o tejto téme. Pretože mám prístup k internetu aj doma aj v škole ,o to jednoduchšie sa mi na túto tému píše. Napriek tomu som sa chcela dozvedieť o internete viac. Mojím prvým krokom bolo vyhľadanie čo najviac informácií ohľadom internetu. Keďže som bola v knižnici, tam som nenašla dostupné knihy, preto som hľadala ďalej. Napokon sa mi podarilo po známych zohnať literatúru, z ktorej som aj čerpala. Taktiež som čerpala informácie priamo z internetu. Druhým krokom bolo spracovanie všetkých informácií, ktoré sa mi podarilo zohnať. Potom som spracovala anketu, ktorú som urobila v priebehu jedného týždňa.

Úvod

Internet - slovo, ktoré pred pár rokmi bolo neznáme, u mnohých ľudí vzbudzujúcich hrôzu. Dnes sa s týmto výrazom stretávame denne a je už nepredstaviteľnou súčasťou nielen v niektorých sférach pracovného života, ale aj v bežnej praxi. Keďže Internet nám ponúka nevyčerpateľný zdroj informácií, siahajú po ňom všetky vekové kategórie. Študenti využívajú Internet nielen ako zdroj zábavy , ale často si vyhľadávajú rôzne informácie vhodné pre ich život. Dospelí ľudia, ktorí majú prístup na Internet využívajú na doplnenie svojich poznatkov i na oddych.

1. Čo je to internet?

Pojem Internet pohlcuje svet. "Si na Internete?", "Nájdeš si na Internete!", .. takéto vety počuje človek okolo seba čoraz častejšie. Niekto slovo Internet vyslovuje s posvätnou bázňou, pre iného sa stalo dennou rutinou a pre ďalších zaujímavým zamestnaním. Napriek tomu na otázku: "Čo je to Internet?" málokto dokáže uspokojivo a jednoznačne odpovedať.

Internet je však pojem, ktorý sa nedá popísať niekoľkými slovami, alebo vetami. Termíny ako "informačná superdiaľnica ", "hypermédium", alebo dokonca biblicky znejúca "Sieť Sietí" sú síce vznešené, svojím spôsobom výstižné, predsa však normálnemu človeku o princípe a podstate Internetu nič nehovoria. Keď sa vás človek váhajúci nad tým , či sa má pripojiť alebo nie, opýta, čo je to Internet, treba mu jednoducho a stručne povedať, že Internet - to sú informácie.

Pod Internetom sa však skrýva aj celý komplex samostatných a rôznych previazaných služieb. Internet sa stáva médiom platených služieb a elektronického obchodu.

To je síce možné chápať ako rušivý jav a negatívny faktor, na druhej strane je to ale zdroj informácií pre ďalší rozvoj a rozširovanie jeho možností a služieb.

A čo je vlastne Internet fyzicky? V najširšom slova zmysle tvorí Internet vlastne celosvetovú počítačovú sieť. Dalo by sa povedať, že Internet je rozsiahlym konglomerátom voľne združených počítačových sietí a samostatne napojených počítačov. Desiatky miliónov počítačov tak spájajú ešte mnoho viac ľudí a umožňujú im okrem samotných informácií využívať množstvo programov, databáz a súborov. Jednotliví užívatelia Internetu sa nachádzajú na celom svete. Môžu prezentovať svoje informácie všetkým ostatným a majú tiež možnosť vidieť ostatnými zverejnené informácie.

Kto to všetko riadi a financuje? Internet je komplex poskytujúci veľa atraktívnych služieb. Napriek tomu však nikde nie sú žiadne úrady, žiadny šéf a nikto nemusí platiť vysoké dane živiace stovky úradníkov. A predsa je okolo nás, obklopuje nás a nikto sa nezaoberá vydávaním príkazov a zákazov. Kde sa na to všetko berú peniaze? Stručne povedané, za prenájom služieb od vrstvy k vrstve. Užívateľ platí poskytovateľom pripojenia- providerom za to, že sa na tú krásu môže pozerať. Providerovia majú prenajaté servery sprostredkujúce uzlové prípojné body. Prevádzkovatelia serverov zase zaplatia za to, že ich servery sú zapojené v nejakej sieti. Majitelia sietí museli investovať do siete samej a jej technických a programových prostriedkov. Platí sa za zabezpečenie dát. A peniaze tečú sem a tam, pričom to celé funguje, ako má. Nikto vám nemôže zabrániť vytvoriť si vlastnú sieť a predávať jej služby - pokiaľ na to ale máte..

2. História internetu

2.1. Prvopočiatky vo svete

Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch - cestou najmenšieho odporu.

V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou- cez zaostávajúce zachované uzly.

Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dodnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) amerického ministerstva obrany, Pentagonu. Táto sieť bola vybudovaná na základe vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom. Sieť spočiatku disponovala štyrmi uzlami - v Stanfordskom výskumnom inštitúte a na univerzitách v Los Angeles, Santa Barbare a Utahu. Jej cieľom bolo umožniť diaľkový prístup k najvýkonnejším americkým počítačom, ktoré boli lokalizované vo vyššie zmienených uzloch. Vynaliezaví užívatelia však čoskoro zistili, že okrem serióznej vedeckej práce, môžu ARPANET využívať aj k posielaniu rôznych osobných správ pomocou elektronickej pošty.

V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov a o rok neskôr bolo už prepojených celkom 37 počítačov. V tej dobe sa tiež začal presadzovať ďalší spôsob využitia - zavádzajú sa elektronické konferencie. Objavujú sa dokonca prvé konferencie vedené len pre zábavu. Nie je náhoda, že prvá z nich bola venovaná žánru science fiction. V roku 1973 presiahla sieť po prvýkrát hranice USA. Pripojili sa britská University Collage of London a nórska Royal Radar Establishment. Roky skúseností s praktickou prevádzkou dali za pravdu správnosti myšlienky decentralizovaného prenosu uzlov. Táto koncepcia zisťuje dobré prevádzkové parametre a umožňuje jednoduché rozšírenie siete o ďalšie uzly.

V roku 1972 preto vzniká koordinačná skupina InterNetworking Working Group. Vďaka jej úsiliu bol v roku 1982 vyvinutý pre sieť ARPANET súbor protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol and Internet Protokol), ktorý sa využíva dodnes. Tým bola položená aj prvá definícia ,,Internetu" ako súboru prepojených sietí.
Koexistencia armádnej a civilnej počítačovej siete s celosvetovou pôsobnosťou už nebola ďalej udržateľná. Preto sa v roku 1983 oddelila samostatná armádna sieť MILNET. Pôvodný ARPANET avšak fungoval ďalej a začal byť využívaný úplne verejne. V tom istom roku sa oficiálne prešlo od protokolu NCP k sade protokolov TCP/IP. V USA a v ostatných krajinách vznikli ďalšie siete pracujúce podľa sady protokolov TCP/IP. ARPANET sa stal ich akýmsi centrom a od roku 1990 prvýkrát začína vystupovať pod dnešným menom Internet.

Významným medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name Server).

Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových užívateľov.

Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely, alebo zábavu. So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 je už pripojených viac než jeden milión počítačov. Do spoločenského povedomia preniká, čím ďalej tým viac, výraz ,,surfovanie po Internete". V roku 1994 dochádza ku zvratu, pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje, od roku 1996 pribúda možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20 miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac ako 1300000 domén.2.2. Internet u nás

V súčastnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, vrátane Antarktídy. Nepripojené sú asi len niektoré rozvojové krajiny. V oblasti počítačových komunikácií platí obľúbená fráza o ,,otváraní sa svetu" a ,,návratu do Európy" po páde komunistického režimu takmer doslova. Nástup sieťových komunikácií vo vtedajšom Československu naozaj začal až po roku 1989. Režim síce padol, ale zanechal nám problémy technického rázu - nevhodnú komunikačnú infraštruktúru, tak potrebnú pre väčší rozvoj počítačových sietí. Preto sa k nám dostali najprv také druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a vystačili s linkami verejnej telefónnej siete. Pripojenie Československa k Internetu sa datuje k novembru 1991. Slávnostný akt formálneho pripojenia k Internetu však prebehol až 13.februára 1992 na ČVUT v Prahe. Po rozdelení federácie vznikli v každej z republík vlastné siete.

3. Vyhliadky internetu do budúcnosti

Aké sú súčastné trendy Internetu?

- Každý deň pribúda okolo 150 nových obchodných spojení.
- Odhaduje sa, že približne 15% užívateľov používa Internet denne.
- Očakáva sa, že (aspoň v najbližších rokoch) bude zachovaný exponenciálny trend nárastu nových pripojení.

Na prelome tisícročí počet prepojení presiahol sto miliónov. Tým sa otvárajú ďalšie a ďalšie nové príležitosti v poskytovaní informácií a služieb. Trh stále ešte nie je úplne nasýtený ponukou spoločností poskytujúcich služby, ktoré sa týkajú napojenia serverov, služieb elektronickej pošty, prístupu k rôznym databázam, on-line publikovaniu a ďalším aspektom.

Šlágrom dnešnej doby sa stáva zavádzanie elektronických transakcií, umožňujúcich vykonávať bežné operácie v bankovníctve a pri otváraní kompletných virtuálnych obchodných domov.

Ostáva sa zamyslieť, kam vlastne Internet ako celosvetová informačná sieť smeruje. Vývojová krivka výpočtovej techniky a prostriedkov s ňou spojených je tak strmá, že extrapolácie ,,čo bude za rok, za desať rokov" môžu viesť k úvahám patriacim skôr do ríše sci-fi. Bude možné ovládať počítač vlastnými myšlienkami? Kto vie. Je tu nové tisícročie, Internet tu jednoducho je, a je len na nás, aby sme ho využívali vo svoj prospech celej planéty.

4. Klady a zápory internetu

Tak ako má každá minca svoju hlavu a znak, aj Internet má svoje klady a zápory. A tu je pravdaže všetko relatívne. To, čo niekto považuje za zápor, môže byť pre iného kladom a naopak.

Jedným z najväčších kladov Internetu je fakt, že môže poslúžiť ako takmer bezodný zdroj informácií. Aj keď sa neustále rozširuje okruh platených služieb, stále máte reálnu nádej, že tu takmer vždy zadarmo nájdete veľa informácií o tom, čo práve potrebujete. Literárnu rešerš potrebnú k zahájeniu práce na nejakom probléme urobíte priamo pri svojom písacom stole a to väčšinou skôr, ako by ste vôbec peši došli do knižnice. Rozsah toho, čo sa na Internete publikuje, rastie každým dňom. Neaktuálne informácie sú dynamicky nahrádzané tými čerstvými. Časový rozdiel medzi okamihom, keď sa ,,niečo stane", a okamihom keď to ,,niečo" môže byť zverejnené pre všetkých ostatných, je minimálny. V praxi to môžu byť hodiny, dokonca aj minúty. Porovnajte to s dobou nutnou pre to, aby sa nejaká informácia dostala napríklad do redakcie odborného časopisu, časopis sa vytlačil a vytlačené čísla sa distribuovali. Internet tiež predstavuje ideálne médium pre prezentáciu čohokoľvek - informácie o výsledkoch výskumu, ponuke služieb, výrobkov, nemovitostí, pracovných príležitostí.. a ďalších vecí. V jednej chvíli je uverejnená ponuka - napríklad automobilka príde s informáciami o novom modeli svojho auta - a v nasledujúcom okamihu si môžu milióny ľudí údaje pozrieť. A nielen to, môžu si automobil (televízor, alebo napr. ponožky podľa poslednej módy) objednať. Pomocou internetovej elektronickej pošty je možné dosiahnuť, že vaša správa dorazí k adresátovi skôr, ako keby ste inokedy zložili kryt z písacieho stroja a vložili do neho papier.

Na začiatku odstavca padlo slovo ,,zápory". Existujú vôbec nejaké? Internet sa doposiaľ riadi úplne demokratickými princípmi publikovania. Neexistuje filtrácia informácií, najmä pre tých, ktorí sa pripojujú súkromne, mimo rámca nejakej podnikovej siete. Kvalita toho, čo na stránkach Internetu nájdete, môže byť rôzna.
Nikto vám nezaručí, že to, alebo ono, je skutočne pravda. ,,To je ale príšerné!", žalostne zakvíli opatrný užívateľ. Naproti tomu sa dá namietať, že prístup k obsahu Internetu je veľmi podobný surovému životu. Vidíte okolo seba veľa vecí a je len na vás, ktoré z nich vás zaujmú a ktorým uveríte. Nikto za vás nič nefiltruje, neodstraňuje (podľa neho) nevhodné veci a nekŕmi vás precedeným inertným odvarom. Nikto vám ale tiež nenápadne nepodsúva iba to, čo sa jemu a tomu, kto ho za to platí, hodí. Vyberte si, všetko je vo vašich rukách....

Toľko k obsahu Internetu. Čo však býva často na veľmi zlej úrovni, je jazyková podoba informácií. Úroveň niektorých stránok, najmä tých našich, slovenských, je na takej úrovni, že možno oprávnene uvažovať o tom, že autor chodil do školy ešte v dobe, keď platili ospravedlnenia typu ,,nemohol ísť do školy, lebo musel pásť dobytok". Neuveriteľný výskyt hrubých priestupkov proti pravidlám materinského jazyka udivuje najmä na niektorých stránkach oficiálnych organizácií a inštitúcií. A to aj preto, že väčšina nástrojov, pomocou ktorých sa texty vytvárajú, disponuje prostriedkami pre jazykové korekcie - a to dnes už celkom samozrejme aj v slovenčine.
Je najvyšší čas túto kapitolu ukončiť, lebo si môžete pomyslieť, že platí rovnica ,,Internet = Boh ", a že každému užívateľovi sediacemu pri počítači automaticky naskakuje svätožiara.Počítačové vírusy a ochrana proti nim

Počítačový vírus je zvláštny program, ktorý je schopný vytvárať svoje kópie. Aby zabezpečil svoje spustenie, pripája sa k súborom na disku, ukladá sa do systémových oblastí a pod. Počítačové víry tvoria dve veľké skupiny: boot víry a súborové víry. Existujú i vírusy kombinované alebo iného typu (např. adresárové).

Boot vírusy

Télo vírusu je umiestnené v boot sektore diskety alebo v MBR pevného disku. Aktivuje sa po zavedení systému z napadnutého disku. Ak je vírus aktívny, môže napadnúť každú disketu, nechránenú proti zápisu, s ktorou pracujeme. Z diskety na pevný disk sa vírus prenesie len po zavedení systému z napadnutej diskety. Napadnutá disketa nemusí byť len systémová.

Súborové vírusy

Súborový vírus sa pripája alebo prepisuje spustiteľné súbory (.COM, .EXE), alebo súbory, ktoré obsahujú spustiteľný kód (.BIN, .OVL ai.). Tento vírus sa aktivuje po spustení napadnutého súboru. Zvláštnu skupinu súborových vírusov tvoria vírusy, ktoré okrem súborov napádajú i MBR pevného disku, nie však boot sektor diskiet. Taký vírus sa aktivuje okrem spustenia napadnutého súboru i po zavedení systému z napadnutého pevného disku. Vírusy môžeme ďalej deliť na: pamäťovo rezidentné (po aktivácii sú trvale umiestnené v pamäti) a nerezidentné. Nerezidentný vírus spôsobí nákazu len po spustení napadnutého súboru. Bežne nakazia niekoľko súborov, obvykle v aktuálnom adresári. Rezidentný vírus sa po spustení napadnutého súboru umiestni v operačnej pamäti. Najčastejšie to býva v konvenčnej pamäti, pomocou prerušenia INT 12 zaistí, aby nebol prepísaný iným programom. Rezidentný vírus sa môže nachádzať v konvenčnej pamäti, v pamäti EMS a v prvom 64 kB segmentu pamäti extended (tedy 0-1088 kB). Rezidentný vírus môže napadnúť ľubovoľne veľký počet súborov.

Všeobecná činnosť vykonávaná vírusmi

Vírusy vykonávajú behom svojho životného cyklu množstvo akcií (poradie býva u každého vírsuu individuálne, nemusia byť použité všetky akcie): prevziať kontrolu nad procesorom, skontrolovať aktuálny stav prostredia, nainštalovať sa do pamäti, presmerovať prerušenie, preoviesť test na podmienku spustenia škody (dátum, počet spustení...), vykonať škodlivú činnosť, nájsť miesto pre vytvorenie svojej kópie, skontrolovať, či miesto neobsahuje kópiu, vložiť svoju kópiu, uskutočniť úpravy napadnutého miesta (zakódovanie).

Spôsoby prenosu vírusov medzi počítačmi

Vírusy sa šíria v rámci jedného počítača i medzi počítačmi. Existuje niekoľko možných prenosových médií medzi počítačmi:Bežné médiá, diskety, sieťové linky (pri zapojení v sieti), telefónns linka (pri použití modemu), výmenné pevné disky, disky CD ROM (nie príliš časté médiá), sériová linka (pri prepojení počítačov), uverejnený zdrojový text vírusov pamäti EPROM.

Postup pri napadnutí počítača vírusom

Vypneme počítač. Zavedieme systém z čistej DOS diskety chránenej proti zápisu. Z diskety spustíme antivírový program. Ak chceme spúšťať antivírový program z napadnutého disku, najprv ho skopírujeme z diskety na pevný disk.

Antivírový program spustený z pevného disku poskytuje väčšie možnosti pri liečení, jeho práca je rýchlejšia. Ak sa jedná o súborový vírus, napadnuté súbory necháme "vyliečiť", ak máme súory zálohované, je vhodnešie napadnuté soubory zmazať a nainštalovať nové. Po vyliečení, hoci aj lepším antivírovým programom, nie vždy súbory pracujú korektne. Ak ide o boot vírus, necháme previesť obnovu boot sektorov antivírovým programom, alebo príkazom SYS si prevedieme obnovu sami (SYS spustíme z diskety). Ak sa jedná o vírus v MBR, zálohujeme si najprv všetky systémové oblasti a skontrolujeme funkčnosť záložných kópií. Antivírové programy občas poškodia pri odstraňování tohto vírusu tabuľku partition, čím spôsobia stratu dát. Ak dokáže náš antivírový program vírus v MBR odstrániť, alebo vie sektor obnoviť z diskety, prevedieme jeho obnovenie.

Skontrolujeme všetky diskety. Informujeme o nákaze užívateľov, s ktorými si vymieňame diskety.

Ochrana pred počítačovými vírusmi - softwarová a hardwarová

Softwarová ochrana

Softwarová ochrana je realizovaná antivírovými programami. Služby, ktoré antivírové programy poskytujú, možno rozdeliť do troch skupín: konkrétne antivírové techniky, všeobecné antivírové techniky, preventívna ochrana. Konkrétne antivírové techniky vyhľadávajú len známe vírusy podľa vírovej databázy, ktorú je nutné aktualizovať. Väčšinu takto nájdených vírusov je možné zo súborov alebo z boot sektorov tiež odstrániť, a to buď s použitím informácií o víruse, ktorý príslušný súbor infikoval, alebo s použitím pôvodných informácií o súbore, ktoré popisujú, ako vyzeral pred infekciou. Najväčšou výhodou tejto metódy je jej rýchlosť, táto metóda sa teda používa na pravidelné kontrolovanie pevného disku. Známe vírusy je taktiež možné vyhľadávať v každom spúšťanom, kopírovanom, otváranom súbore a v zavádzacích sektoroch všetkých diskiet, ktoré do počítača vkladáme. K tomu je určený rezidentný ovládač, ktorý možno zavádzať vždy po spustení počítača. Tento ovládač sa zavádza v config.sys a je teda v pamäti ešte skôr, než sa načíta command.com (čo je obvyklá základňa väčšiny vírusov). Samozrejme, nechýba možnosť prehľadať pamäť na prítomnosť rezidentných vírusov. Všeobecné antivírové techniky sa snažia nájsť a ak je to možné i odstrániť neznámy vírus. Prvou metódou, ako nájsť neznámy vírus, je tzv. porovnávací test. Pri prvom spustení tohto testu si program zapíše dôležité informácie o súboroch (veľkosť, dátum, čas, atribúty a kontrolné súčty).

Pri ďalších spusteniach porovnáva tieto informácie s aktuálnym stavem. Pokiaľ týchto údajoch došlo k zmene väčšieho rozsahu, je pravdepodobné, že počítač bol napadnutý vírusom. Antivírový program AVG obsahuje i heuristickú analýzu. Heuristická analýza podrobne analyzuje obsah súborov na pevnom disku a vyhľadáva v ňom rôzne podozrivé konštrukcie (priame zápisy na disk, prevzatie kontroly nad operačným systémom a pod.). Heuristická analýza je všeobecne fungujúca metóda, nie je teda závislá od vírusovej databázy. Automaticky sa pri tejto metóde prevádza test i na známe vírusy. Pokiaľ je teda súbor označený za napadnutý, prehľadáva sa v databáze vírusov a meno vírusu je vypísané, v opačnom prípade je vírus označený ako neznámy. Program obsahuje tzv. plnú heuristickú analýzu (heuristická analýza s emuláciou kódu), kedy sa antivírový program priamo pokúša emulovať činnosť počítača pri spustení programu.

Nevýhoda metódy je v tom, že často dochádza k falošným poplachom, kedy niektoré súbory sú označované ako napadnuté. Avšak vzhľadom k zvyšovaniu počtu stále zložitejších vírusov bude v budúcnosti táto metóda najčastejšie používaná. Test prostredia na súborové vírusy spočíva v tom, že program vygeneruje na disk súbory typu .com a .exe, potom ich kopíruje a prevádza s nimi rôzne operácie, pričom vždy kontroluje ich obsah. Pokiaľ sa pri manipulácii s nimi zmení ich obsah, je veľmi pravdepodobné, že sa na návnadu práve chytil vírus. Obdobne je program schopný vygenerovať na disketu prázdny zavádzací sektor, a potom kontrolovať, či bol nejako zmenený. Preventívne antivírové techniky sa odporúča využívať pokiaľ možno eštw predtým, než sa vírus v počítači usídli. Spočívajú v zálohovaní niektorých dôležitých informácií o počítači, podľa ktorých bude v prípade potreby možné obnoviť pôvodný stav. Pomocou programu si môžme uložiť obsah pamäti CMOS, tabuľku rozdelenia pevného disku apod. Po napadnutí počítača možno tieto informácie spätne obnoviť.