referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Barbora
Piatok, 4. decembra 2020
Internet
Dátum pridania: 06.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: niemand155
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 302
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 11.8
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 19m 40s
Pomalé čítanie: 29m 30s
 
Netrvalo mi dlho, pokým som sa rozhodla písať o tejto téme. Pretože mám prístup k internetu aj doma aj v škole ,o to jednoduchšie sa mi na túto tému píše. Napriek tomu som sa chcela dozvedieť o internete viac. Mojím prvým krokom bolo vyhľadanie čo najviac informácií ohľadom internetu. Keďže som bola v knižnici, tam som nenašla dostupné knihy, preto som hľadala ďalej. Napokon sa mi podarilo po známych zohnať literatúru, z ktorej som aj čerpala. Taktiež som čerpala informácie priamo z internetu. Druhým krokom bolo spracovanie všetkých informácií, ktoré sa mi podarilo zohnať. Potom som spracovala anketu, ktorú som urobila v priebehu jedného týždňa.

Úvod

Internet - slovo, ktoré pred pár rokmi bolo neznáme, u mnohých ľudí vzbudzujúcich hrôzu. Dnes sa s týmto výrazom stretávame denne a je už nepredstaviteľnou súčasťou nielen v niektorých sférach pracovného života, ale aj v bežnej praxi. Keďže Internet nám ponúka nevyčerpateľný zdroj informácií, siahajú po ňom všetky vekové kategórie. Študenti využívajú Internet nielen ako zdroj zábavy , ale často si vyhľadávajú rôzne informácie vhodné pre ich život. Dospelí ľudia, ktorí majú prístup na Internet využívajú na doplnenie svojich poznatkov i na oddych.

1. Čo je to internet?

Pojem Internet pohlcuje svet. "Si na Internete?", "Nájdeš si na Internete!", .. takéto vety počuje človek okolo seba čoraz častejšie. Niekto slovo Internet vyslovuje s posvätnou bázňou, pre iného sa stalo dennou rutinou a pre ďalších zaujímavým zamestnaním. Napriek tomu na otázku: "Čo je to Internet?" málokto dokáže uspokojivo a jednoznačne odpovedať.

Internet je však pojem, ktorý sa nedá popísať niekoľkými slovami, alebo vetami. Termíny ako "informačná superdiaľnica ", "hypermédium", alebo dokonca biblicky znejúca "Sieť Sietí" sú síce vznešené, svojím spôsobom výstižné, predsa však normálnemu človeku o princípe a podstate Internetu nič nehovoria. Keď sa vás človek váhajúci nad tým , či sa má pripojiť alebo nie, opýta, čo je to Internet, treba mu jednoducho a stručne povedať, že Internet - to sú informácie.

Pod Internetom sa však skrýva aj celý komplex samostatných a rôznych previazaných služieb. Internet sa stáva médiom platených služieb a elektronického obchodu.

To je síce možné chápať ako rušivý jav a negatívny faktor, na druhej strane je to ale zdroj informácií pre ďalší rozvoj a rozširovanie jeho možností a služieb.

A čo je vlastne Internet fyzicky? V najširšom slova zmysle tvorí Internet vlastne celosvetovú počítačovú sieť. Dalo by sa povedať, že Internet je rozsiahlym konglomerátom voľne združených počítačových sietí a samostatne napojených počítačov. Desiatky miliónov počítačov tak spájajú ešte mnoho viac ľudí a umožňujú im okrem samotných informácií využívať množstvo programov, databáz a súborov. Jednotliví užívatelia Internetu sa nachádzajú na celom svete. Môžu prezentovať svoje informácie všetkým ostatným a majú tiež možnosť vidieť ostatnými zverejnené informácie.

Kto to všetko riadi a financuje? Internet je komplex poskytujúci veľa atraktívnych služieb. Napriek tomu však nikde nie sú žiadne úrady, žiadny šéf a nikto nemusí platiť vysoké dane živiace stovky úradníkov. A predsa je okolo nás, obklopuje nás a nikto sa nezaoberá vydávaním príkazov a zákazov. Kde sa na to všetko berú peniaze? Stručne povedané, za prenájom služieb od vrstvy k vrstve. Užívateľ platí poskytovateľom pripojenia- providerom za to, že sa na tú krásu môže pozerať. Providerovia majú prenajaté servery sprostredkujúce uzlové prípojné body. Prevádzkovatelia serverov zase zaplatia za to, že ich servery sú zapojené v nejakej sieti. Majitelia sietí museli investovať do siete samej a jej technických a programových prostriedkov. Platí sa za zabezpečenie dát. A peniaze tečú sem a tam, pričom to celé funguje, ako má. Nikto vám nemôže zabrániť vytvoriť si vlastnú sieť a predávať jej služby - pokiaľ na to ale máte..

2. História internetu

2.1. Prvopočiatky vo svete

Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch - cestou najmenšieho odporu.

V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou- cez zaostávajúce zachované uzly.

Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dodnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) amerického ministerstva obrany, Pentagonu. Táto sieť bola vybudovaná na základe vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom. Sieť spočiatku disponovala štyrmi uzlami - v Stanfordskom výskumnom inštitúte a na univerzitách v Los Angeles, Santa Barbare a Utahu. Jej cieľom bolo umožniť diaľkový prístup k najvýkonnejším americkým počítačom, ktoré boli lokalizované vo vyššie zmienených uzloch. Vynaliezaví užívatelia však čoskoro zistili, že okrem serióznej vedeckej práce, môžu ARPANET využívať aj k posielaniu rôznych osobných správ pomocou elektronickej pošty.

V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov a o rok neskôr bolo už prepojených celkom 37 počítačov. V tej dobe sa tiež začal presadzovať ďalší spôsob využitia - zavádzajú sa elektronické konferencie. Objavujú sa dokonca prvé konferencie vedené len pre zábavu. Nie je náhoda, že prvá z nich bola venovaná žánru science fiction. V roku 1973 presiahla sieť po prvýkrát hranice USA. Pripojili sa britská University Collage of London a nórska Royal Radar Establishment. Roky skúseností s praktickou prevádzkou dali za pravdu správnosti myšlienky decentralizovaného prenosu uzlov. Táto koncepcia zisťuje dobré prevádzkové parametre a umožňuje jednoduché rozšírenie siete o ďalšie uzly.

V roku 1972 preto vzniká koordinačná skupina InterNetworking Working Group. Vďaka jej úsiliu bol v roku 1982 vyvinutý pre sieť ARPANET súbor protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol and Internet Protokol), ktorý sa využíva dodnes. Tým bola položená aj prvá definícia ,,Internetu" ako súboru prepojených sietí.
Koexistencia armádnej a civilnej počítačovej siete s celosvetovou pôsobnosťou už nebola ďalej udržateľná. Preto sa v roku 1983 oddelila samostatná armádna sieť MILNET. Pôvodný ARPANET avšak fungoval ďalej a začal byť využívaný úplne verejne. V tom istom roku sa oficiálne prešlo od protokolu NCP k sade protokolov TCP/IP. V USA a v ostatných krajinách vznikli ďalšie siete pracujúce podľa sady protokolov TCP/IP. ARPANET sa stal ich akýmsi centrom a od roku 1990 prvýkrát začína vystupovať pod dnešným menom Internet.

Významným medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name Server).

Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových užívateľov.

Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely, alebo zábavu. So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 je už pripojených viac než jeden milión počítačov. Do spoločenského povedomia preniká, čím ďalej tým viac, výraz ,,surfovanie po Internete". V roku 1994 dochádza ku zvratu, pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje, od roku 1996 pribúda možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20 miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac ako 1300000 domén.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Internet SOŠ 2.9426 4625 slov
Internet SOŠ 2.9655 915 slov
Internet SOŠ 3.0081 1139 slov
Internet SOŠ 3.0072 623 slov
Internet SOŠ 3.0025 335 slov
Internet SOŠ 3.0061 473 slov
Internet SOŠ 2.9569 5691 slov
Internet SOŠ 2.9362 4031 slov
Internet SOŠ 2.9636 758 slov
Internet SOŠ 2.9627 1275 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.