Klasické vzdelávanie prežíva už po stáročia v rôznych formách, ktoré sú určované stupňom rozvoja spoločnosti. Jeho kvantita je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa, jeho entuziazmu a od úrovne technického vybavenia pracoviska. Vzdelávanie pod vedením učiteľa – lektora je z tohto pohľadu najrozšírenejšou formou vzdelávania vo svete aj u nás. Učiteľ dokáže študentovi poradiť, správne ho nasmerovať a v neposlednom rade ohodnotiť jeho úspechy. V každom z nás sa celý život ukrývajú spomienky na učiteľa, ktorý v nás niečo zanechal. Sú to učitelia, ktorí formujú našu budúcnosť a práve v tomto prostredí sa výraznou mierou určuje stupeň rozvoja a kvalita spoločnosti.

Klasické a osvedčené postupy vzdelávania sa využívajú dodnes s rôznymi obmenami, ktoré ovplyvňuje technický pokrok a ekonomické možnosti spoločnosti. Žijeme však v dobe neustálych zmien, dobe nových myšlienok, nápadov ale aj úloh, prostredníctvom ktorých sa snažíme posúvať spoločnosť vpred. Vstupom do Európskej únie sme sa začlenili medzi tie štáty, ktoré v priebehu tohto desaťročia majú záujem vybudovať informačnú spoločnosť.

V Európskej únii sa za prelomový dokument v tomto smere považuje tzv. Bangemannova správa (Information Society) z roku 1994. Ďalším medzníkom pre vytváranie spoločného priestoru vysokoškolského vzdelávania v Európe sa stala Bolonská deklarácia (1999). Uvedomenie si významu informatizácie pre ekonomický rast a zvýšenie zamestnanosti viedli Európsku komisiu k prijatiu novej iniciatívy eEurópa - informačná spoločnosť pre všetkých (eEurope - an Information Society for All, Lisabon 2000).

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č.1007 zo 4. septembra 2002 schválila prierezový štátny program výskumu a vývoja - Budovanie informačnej spoločnosti na roky 2002-2005 s výhľadom do roku 2010. Základným cieľom tohto štátneho programu je prispieť k realizácii Stratégie informatizácie spoločnosti, k začleneniu Slovenska do Európskeho výskumného priestoru (ERA) a k realizácii zámerov programu eEurope+. Podobne ako eEurope, akčný plán eEurope+ si kladie v ďalších rokoch za cieľ skvalitniť reformu a modernizáciu ekonomík krajín prednedávnom prijatých do Európskej únie, podporiť kapacity a budovanie inštitúcií a zdokonaliť celkovú konkurenčnú schopnosť, pričom sa orientuje na aktivity, ktoré zodpovedajú špecifickej situácii tej-ktorej krajiny.

Prehľad dokumentov k informačnej spoločnosti:
Dokument                                                                         Rok
Bangemannova správa (Information Society)                        1994
Bolonská deklarácia                                                            1999
eEurope - an Information Society for All, Lisabon                   2000
SR: Budovanie informačnej spoločnosti na roky 2002-2005     2002

V tomto kontexte možno hovoriť, že aj vysoké školstvo musí realizovať rozhodné kroky v oblasti vzdelávania, pretože ľudský potenciál a jeho vzdelanostná úroveň predstavuje jeden z pilierov budovania informačnej spoločnosti. Ovplyvňuje proces informatizácie jednak v potenciáli využívania elektronických služieb, ale taktiež v procese vytvárania služieb a prevádzky infraštruktúry. Iba kvalifikovaní občania dokážu využívať služby informačnej spoločnosti, ako aj tieto služby implementovať a prevádzkovať. Takýto ľudský potenciál vytvára dopyt po elektronických službách a tým aj tlak na zabezpečovanie ponuky služieb informačnej spoločnosti. Zároveň, rastúci dopyt po rýchlejších, užitočnejších, spoľahlivejších, aktuálnejších a kvalitnejších informáciách a službách zvyšuje nároky na zručnosti, vedomosti a administratívne kapacity ich poskytovateľov. Postupne sa dostávame do prostredia, v ktorom začínajú pôsobiť alebo už existujú nové povolania, napr. kryptológ (ochrana osobných dát), infológ (expert na hľadanie dlho nepoužívaných dát), vedomostný manažér (agregácia informácií na základe požiadaviek pre oblasť rozhodovania), či kyberdizajnér (využitie nových technológií v oblasti dizajnu, grafiky a filmu, či animácie).

V súčasnosti sa stále častejšie stretávame s výrazmi ako flexibilné vzdelávanie, e-learning, nové formy vzdelávania, Informačné a komunikačné technológie (IKT) vo vzdelávaní. Zovšadiaľ cítiť narastajúci tlak na skvalitňovanie, modernizáciu vzdelávacieho procesu a potrebu využívania informačných a komunikačných prostriedkov vo vzdelávaní. Niektoré pojmy sú však stále pre mnohých nové a nie je často jasné, čo znamenajú. To môže spôsobovať nedôveru v tieto nové formy vzdelávania, resp. ich nesprávne používanie.
E-learning

V širšom zmysle výraz flexibilné vzdelávanie znamená, že vzdelávanie je nezávisle na mieste a čase a je prístupné vo všetkých etapách študentovho života. Úplne zjednodušene, e-vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje cez počítač. V súčasnosti to zvyčajne znamená cez Internet, s informáciami sprostredkovanými cez internetový prehliadač. Niekto môže rozšíriť uvedenú definíciu zahrnutím aj akýchkoľvek učebných materiálov, ktoré sú sprostredkované elektronicky, ako je video alebo audio vzdelávanie. E-vzdelávanie však znamená predovšetkým vzdelávanie cez Internet, s použitím internetového prehliadača.

E-vzdelávanie v súčasnosti umožňuje študentom plne sa zapojiť do procesu vzdelávania, participovať na simuláciách a testoch ako nikdy predtým a „súčasne byť ďaleko od vzdelávania ako nikdy predtým“.Flexibilné vzdelávanie redukuje bariéry prístupu ku vzdelávaniu, otvára možnosti vzdelávať sa širokému spektru ľudí, používa nové technológie na dosiahnutie lepšieho prístupu ku vzdelávaniu, dáva študentovi väčšiu kontrolu nad jeho vzdelávaním.

Z pedagogického pohľadu, flexibilné vzdelávanie je spojením vzdelávacej filozofie, súboru vzdelávacích a výučbových stratégií, dôvera v informačné a komunikačné technológie ako nástroja na sprostredkovanie obsahu. Vzdelávacia filozofia flexibilného vzdelávania nie je o poskytovaní informácii. Je zameraná na študenta a dôraz je prenesený z vyučovania na učenie sa. Skôr ako byť len poskytovateľmi informácii a obsahu, lektori flexibilného vzdelávania sa koncentrujú na povzbudenie študentov, aby sa stali aktívnejšími žiakmi a svoje vedomosti aplikovali a nie len reprodukovali. Dôraz je kladený na učenie sa a študenti majú viac voľnosti stať sa zodpovednými za svoje vzdelávanie. Dôležité je si uvedomiť, že síce e-vzdelávanie (e-learning) je momentálne veľmi podporovaná forma moderného vzdelávania, no možnosti jej využitia sú do určitej miery obmedzené. E-vzdelávanie, resp. flexibilné vzdelávanie má svoje pevné miesto a perspektívnu budúcnosť hlavne vo vzdelávaní dospelých. Práve dospelí sú skupina, ktorá má často prístup k vzdelávaniu z najrôznejších príčin obmedzený.

Čo skutočne tvorí e-vzdelávanie:

On-line zdroje na sprostredkovanie e-vzdelávania môžu byť využívané rôznymi spôsobmi a na rôznych úrovniach:

•Internet ako podpora vzdelávacieho programu – účasť on-line je pre študentov dobrovoľná, ale informácie o kurzoch a programoch, vrátane obsahov a prehľadov kurzov, hodnotenia, zoznamov odporúčanej literatúry a ďalších zdrojov na internete sú dostupné len cez web.
•Založené na internetovom prostredí – účasť on-line je požiadavka programu. To môže znamenať napr. používanie materiálov kurzu, ktoré obsahujú väčšinu učebnej náplne, alebo výmenu informácií a komunikáciu medzi zamestnancami a študentami, alebo medzi študentami navzájom, alebo všetky tieto prvky. Klasická, prezenčná forma vzdelávania je súčasťou programu.
•Výlučne on-line –klasická forma vzdelávanie nie je súčasťou programu. Všetky aktivity a interakcie sú integrované do programu a sprostredkované on-line (cez internet).

Dôvody pre využitie e-vzdelávania:

•Ponúka omnoho jednoduchší sposob distribúcie a získavania študijných materiálov pre lektorov i študentov
•Plán vzdelávania môže byť koncipovaný ako flexibilný s možnosťou individuálneho vzdelávania
•Efektívny spôsob vzájomnej komunikácie medzi študentom a učiteľom a študentmi navzájom s využitím elektronických komunikačných médií
•Miesto výučby nie je geograficky obmedzené
•Individuálny prístup ku študentom, individuálne tempo vzdelávania
•Pre evidenciu všetkých činností počas vzdelávania možnosť využitia IKT
Riziká implementácie e-vzdelávania

Pre správne ponímanie e-vzdelávania je dôležité vidieť aj negatíva spojené so zámerom alebo s existenciou vzdelávania prostredníctvom e-learningu. V prvom rade môže byť negatívom samotný postoj, kedy mnohí zainteresovaní vo vzdelávaní nemajú vzťah k IKT, z čoho vyplýva istá zaujatosť, bariéra voči moderným trendom vo vzdelávaní.

Ďalsím negatívom sú jeho značne vysoké počiatočné náklady, ktoré v sebe môžu zahŕňať náklady na prípravu vzdelávacích kurzov a ich vývoj, technické vybavenie (hardvér, softvér, multimediálne zariadenia), a výuku ľudských zdrojov pre prácu s e-learningovými aplikáciami.

Ďalej e-vzdelávanie môže do istej miery priniesť zníženie interpersonálnej komunikácie, kedy vzťah školiteľ - školený je väčšinou sprostredkovaný IKT a tým osobnosť, aktuálny zdravotný stav či pocitový stav školiteľa a školeného sa dostávajú do úzadia a vzdelávanie je tým ohraničené iba na úroveň odovzdávania informácií a nácvik zručností.

Využitie e-vzdelávania v praxi:

Prostredníctvom e-vzdelávania je možné vzdelávať niekoľkonásobne viac študentov za výrazne menšie náklady. Táto skutočnosť bola podnetom pre vyspelé firmy a rôzne iné vzdelávacie inštitúcie na celom svete k využívaniu nových foriem vzdelávania. V nich sa črtá budúcnosť a tieto inštitúcie pracujú výrazne efektívnejšie a napredujú rýchlejšie. Už dnes môžeme konštatovať, že e-vzdelávanie sa postupne stane partnerom tradičnej forme denného a externého štúdia, ako ich poznáme dnes. E-vzdelávanie otvára nové možnosti učiteľom a študentom, a postupne sa stane novou, modernou a plnohodnotnou súčasťou vzdelávania.

Jednou z najznámejších spoločností, ktoré úspešne využívajú e-learning vo vzdelávaní nielen vlastných zamestnancov, ale aj širokú verejnosť je spoločnosť Cisco, popredný výrobca komunikačných technológií, ktorý od roku 1993 úspešne organizuje dištančné vzdelávanie sieťových odborníkov. Od roku 1997 je táto aktivita úspešne celosvetovo rozvíjaná ako globálna vzdelávacia iniciatíva pod skratkou CNA (Cisco Networking Academy) a využíva nové formy vzdelávania. Európska komisia ocenila tieto aktivity a poukazuje na ne ako vhodný model implementácie elektronického vzdelávania do vzdelávacej praxe. Ďalší významný celesvetovo pôsobiace subjekty: IBM a Hawlet-Packard, České dráhy.

Najznámejšie domáce spoločnosti:
•Slovak Telecom
•Československá obchodná banka
•Allianz Slovenská poisťovňa
•T-Mobile
•Mnohé školy – od základných cez stredné až vysoké

Kostra tvorby kurzov s podporou e-learningu:

Informačné a komunikačné technológie (IKT)

Prístup k informáciám a samo-manažovanie učenia sa (vzdelávania) je podporované efektívnym využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT). Informačné technológie sa často vyskytujú vo flexibilnom vzdelávaní. IKT sú používané na vytváranie skupín študentov, kde môžu študenti komunikovať medzi sebou a so svojimi lektormi oveľa častejšie. IKT vytvárajú možnosti pre spoluprácu študentov, pre prácu v malých skupinách, pre komunikáciu v každom čase a z každého miesta, kde sa študenti nachádzajú a pre reflexiu ich štúdia.

Informačné a komunikačné technológie (IKT) nám prinášajú nielen nové možnosti spracovania informácií, ale umožňujú prenášať obrovské množstvo informácií, dokážu ich prenášať podstatne rýchlejšie a adresnejšie k ich používateľom. Tieto technológie môžeme považovať za prostriedok s vyššou pridanou hodnotou (efektívnosťou), nie však za univerzálne nástroje na riešenie problémov s ktorými sa učiteľ každodenne stretáva.
Prostredie elektronickej výučby dokáže učiteľa oslobodiť od každodenného opakovania výkladu, navyše dokáže často prostredníctvom obrázku, či animácie vysvetliť problém jednoduchšie a dostatočne názorne na to, aby si ho študent lepšie zapamätal. Môže to vzbudiť dojem, že úloha učiteľa tým zaniká. Práve, opak je však pravdou. Elektronická forma výučby umožňuje učiteľovi stať sa lektorom, ktorý svoju pozornosť venuje len problematickým oblastiam, zdokonaľovaniu svojich kurzov, vytváraniu nových foriem interakcií so študentom a iným činnostiam, na ktoré mu doteraz nezostával dostatok času. Práve nové možnosti komunikácie so študentom predstavujú tú veľmi dôležitú súčasť vzdelávania, ktoré je možné realizovať prostredníctvom elektronických médií. Súčasne e-vzdelávanie treba chápať ako metódu, ktorá v podstatne väčšej miere vyžaduje novú kvalitu predkladaných dokumentov – nie je to len jednoduché elektronické spracovanie učebných textov s možnosťou ich elektronického prenosu. Od učiteľa sa vyžaduje komplexnejší prístup k realizácii vzdelávania vytvorený na princípoch e-Commerce.

Dištančné vzdelávanie

Postgraduálne vzdelávanie sa môže realizovať rôznymi formami. Vhodnou formou pre uskutočnenie postgraduálneho vzdelávania a zvyšovanie kvalifikácie je dištančné vzdelávanie. Dištančné vzdelávanie je vo svete známe už dlho a v súčasnosti sa konečne začína presadzovať stále viac aj u nás. Je to forma vzdelávania, ktorá nepriamo nadväzuje na diaľkové štúdium.

Dištančné vzdelávanie - " vzdelávanie na diaľku" (z anglického distance = vzdialenosť) je typ vzdelávania, pri ktorom sa študent a vyučujúci nenachádzajú na jednom mieste, teda ich delí určitá vzdialenosť.

Základným princípom dištančného vzdelávania je poskytnúť možnosť vzdelávať sa všetkým tým, ktorí chcú študovať, ale z rozličných príčin nemôžu alebo nechcú absolvovať klasickú formu štúdia. Z hľadiska úspory ľudských a prírodných zdrojov, ale aj šetrenia času je vzdelávanie dištančnou formou jedným z najzaujímavejším a v súčasnosti aj najperspektívnejším smerom získavania kvalifikácie vo všetkých profesiách. Vo svete sa využíva najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, respektíve ak treba vzdelávať relatívne malé množstvo ľudí (napr. odborníkov v istej oblasti ) na relatívne veľkom území. Stále viac sa stáva dištančné vzdelávanie zaujímavejším z hľadiska finančnej a časovej efektívnosti aj pre pravidelnú rekvalifikáciu a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne pracovníkov aj vo veľkých podnikoch.

Učiteľ a študent komunikujú pomocou pošty, telefónu, e-mailu alebo iného komunikačného kanálu. Táto forma vzdelávania je vhodné najmä pre dospelých, nakoľko vyžaduje silnú vnútornú motiváciu a sebadisciplínu. Je založená na samostatnom štúdiu frekventantov, ktorí dostávajú potrebné materiály na samoštúdium od učiteľa (tútora). Študenti majú možnosť konzultovať s tútorom vo vyhradenom čase a vyhradeným spôsobom a priebežne mu posielajú dohodnuté výstupy (kontrolné testy, seminárne práce, eseje, referáty, projekty…). Tútor hodnotí študentov jednak priebežne (podľa aktivity na konzultáciách, priebežných testov…), jednak na základe záverečnej skúšky alebo záverečnej práce. Študent takejto formy vzdelávania je závislý hlavne na textových materiáloch ( 90% je text), v súčasnosti sa stále viac materiálov začína objavovať vo forme audio, video, CD, HTML … . Na distribúciu materiálov je možné využívať rôzne dostupné a stále novo vznikajúce technológie (od klasickej pošty, cez telefón a fax, až po moderný internet).

Výhodou dištančného vzdelávania je aj jeho otvorenosť, ktorá sa prejavuje:

•voľným vstupom študentov, bez ohraničenia veku alebo iných dodatočných predpokladov (neuskutočňujú sa ani prijímacie pohovory)
•individuálnym výberom začiatku, času, miesta a tempa štúdia a výberom kurzov, ktorých následnosť môže byť variabilná
•priebežným hodnotením zadaní spojeným s ďalším učením.

Systém otvoreného dištančného vzdelávania má pre študujúceho nasledovné výhody:

•študentom, pre ktorých je vzdialenosť prekážkou, odstránenie nutnosti cestovať
•možnosť štúdia doma vo voľnom čase
•možnosť štúdia popri zamestnaní bez straty zárobku
•možnosť štúdia bez prekážok pre telesne postihnutých.

Učebné texty poskytované pri dištančnom vzdelávaní majú isté špecifiká. Pri ich tvorbe si treba uvedomiť, že učebný text pre DV nie je možné stotožňovať s učebnicou resp. skriptami pre tradičné vzdelávanie. Je to preto, lebo študijné podmienky študentov kurzov DV sa podstatne odlišujú od podmienok v ktorých študujú poslucháči normálneho vysokoškolského štúdia. Zatiaľ čo pre týchto poslucháčov je štúdium jedinou životnou povinnosťou, v kurzoch DV študujú dospelí, ktorí musia zosúladiť všetky svoje povinnosti v rodine a zamestnaní s rolou študenta.
Učebné materiály DV musia rešpektovať také skutočnosti ako napríklad fakt, že študent dištančného kurzu má väčšinou zlý, resp. horší prístup do odborných knižníc, na štúdium má len časť dňa, musí sa venovať rodine, práci. Študent je odkázaný predovšetkým na poskytnuté textové materiály, tieto preto musia obsahovať všetky aspekty priamej výučby - mali by byť písané formou dialógu autor - študent.

Pre účinnú podporu študenta je potrebné dodržať isté pravidlá (napr. usilovať sa o neformálnosť textu, používať prvú alebo druhú osobu, používať činný a nie trpný rod, formulovať krátke vety a odstavce, do textu vkladať rozličné aktivity a pod.).

Web univerzita

V súčasnosti existuje mnoho spôsobov diaľkového vzdelávania prostredníctvom Internetu. Na rôznych stránkach je možné nájsť učebné texty, obrázky, animácie, videá, atď., ale takáto forma vzdelávania nemôže úplne nahradiť výklad danej problematiky tak, ako to poskytujú riadne prednášky na univerzitách, ktorých hlavnou výhodou je spätná väzba s prednášajúcim. Čiastočným riešením problému sú programy umožňujúce vytvoriť dokument vo forme WWW stránky, ktorý pozostáva z dvoch častí. Prvou časťou tejto stránky je digitálny video záznam prednášajúceho, čiže webcasting a druhú časť tvoria podklady, ktoré prednášajúci používa (priesvitky, PPT prezentácie, atď.). Program pri archivácii rozdelí video záznam prednášky na úseky na základe zmeny priesvitky, alebo strany v prezentácii, takže celá prednáška je tematicky rozdelená. Tak je možné zamerať sa pri štúdiu iba na určitú časť prednášky, no problém živého kontaktu s prednášajúcim ešte stále nie je doriešený.

V oblasti videokonferencií CERN nadviazal rozsiahlu spoluprácu s CALTECHom, ktorej výsledkom je aplikácia Virtual Room Videocoferencing System (VRVS). Videokonferncie síce poskytujú priamy kontakt, no tu sa vynára problém archivácie a zdieľania materiálov. Konečné riešenie priniesla spolupráca CERNu s Fínskymi univerzitami, ktorej výsledkom bola „Web Univerzita“.

Prednáška je realizovaná prostredníctvom VRVS ako videokonferenčné spojenie, kde v prípade potreby prednášajúci doplní, alebo ešte raz objasní niektorú časť. Po ukončení prednášky je video záznam automaticky zálohovaný vo VHS kvalite a zároveň digitálne spracovaný programom, ktorý urobí výstup priamo do archívu vo forme WWW stránky spolu s priesvitkami. Od vzniku Web Univerzity sa archív prednášok rozrástol na niekoľko desiatok (cez 100), ktorých témy sa týkajú prevažne fyziky vysokých energií a čiastočne informačno-komunikačných technológií.

12.marca 2001 sa Slovensko ako druhá krajina po Fínsku zapojila do Web Univerzity. V dňoch 12.-16.marca 2001, každý deň mali možnosť študenti Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Technickej univerzity absolvovať prednášky Dr. Rob Parkera s názvom „Telekomunikácie budúcnosti“. Akcia vznikla na podnet slovenských zástupcov v EPPOG. Technicky ju zabezpečila Virtuálna kolaborácia. Cieľom Virtuálnej kolaborácie je implementovať tento model vzdelávania na akademických a vedeckých pracoviskách, čím sa docieli lepšia vzájomná komunikácia a rozvoj novej spolupráce.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Nové formy vzdelávania