Klasické vzdelávanie prežíva už po stáročia v rôznych formách, ktoré sú určované stupňom rozvoja spoločnosti. Jeho kvantita je definovaná vzdelávacími štandardami a kvalita sa odvíja od odborného vzdelania učiteľa, jeho entuziazmu a od úrovne technického vybavenia pracoviska. Vzdelávanie pod vedením učiteľa – lektora je z tohto pohľadu najrozšírenejšou formou vzdelávania vo svete aj u nás. Učiteľ dokáže študentovi poradiť, správne ho nasmerovať a v neposlednom rade ohodnotiť jeho úspechy. V každom z nás sa celý život ukrývajú spomienky na učiteľa, ktorý v nás niečo zanechal. Sú to učitelia, ktorí formujú našu budúcnosť a práve v tomto prostredí sa výraznou mierou určuje stupeň rozvoja a kvalita spoločnosti.

Klasické a osvedčené postupy vzdelávania sa využívajú dodnes s rôznymi obmenami, ktoré ovplyvňuje technický pokrok a ekonomické možnosti spoločnosti. Žijeme však v dobe neustálych zmien, dobe nových myšlienok, nápadov ale aj úloh, prostredníctvom ktorých sa snažíme posúvať spoločnosť vpred. Vstupom do Európskej únie sme sa začlenili medzi tie štáty, ktoré v priebehu tohto desaťročia majú záujem vybudovať informačnú spoločnosť.

V Európskej únii sa za prelomový dokument v tomto smere považuje tzv. Bangemannova správa (Information Society) z roku 1994. Ďalším medzníkom pre vytváranie spoločného priestoru vysokoškolského vzdelávania v Európe sa stala Bolonská deklarácia (1999). Uvedomenie si významu informatizácie pre ekonomický rast a zvýšenie zamestnanosti viedli Európsku komisiu k prijatiu novej iniciatívy eEurópa - informačná spoločnosť pre všetkých (eEurope - an Information Society for All, Lisabon 2000).

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č.1007 zo 4. septembra 2002 schválila prierezový štátny program výskumu a vývoja - Budovanie informačnej spoločnosti na roky 2002-2005 s výhľadom do roku 2010. Základným cieľom tohto štátneho programu je prispieť k realizácii Stratégie informatizácie spoločnosti, k začleneniu Slovenska do Európskeho výskumného priestoru (ERA) a k realizácii zámerov programu eEurope+. Podobne ako eEurope, akčný plán eEurope+ si kladie v ďalších rokoch za cieľ skvalitniť reformu a modernizáciu ekonomík krajín prednedávnom prijatých do Európskej únie, podporiť kapacity a budovanie inštitúcií a zdokonaliť celkovú konkurenčnú schopnosť, pričom sa orientuje na aktivity, ktoré zodpovedajú špecifickej situácii tej-ktorej krajiny.

Prehľad dokumentov k informačnej spoločnosti:
Dokument                                                                           Rok
Bangemannova správa (Information Society)                        1994
Bolonská deklarácia                                                            1999
eEurope - an Information Society for All, Lisabon                   2000
SR: Budovanie informačnej spoločnosti na roky 2002-2005     2002


V tomto kontexte možno hovoriť, že aj vysoké školstvo musí realizovať rozhodné kroky v oblasti vzdelávania, pretože ľudský potenciál a jeho vzdelanostná úroveň predstavuje jeden z pilierov budovania informačnej spoločnosti. Ovplyvňuje proces informatizácie jednak v potenciáli využívania elektronických služieb, ale taktiež v procese vytvárania služieb a prevádzky infraštruktúry. Iba kvalifikovaní občania dokážu využívať služby informačnej spoločnosti, ako aj tieto služby implementovať a prevádzkovať. Takýto ľudský potenciál vytvára dopyt po elektronických službách a tým aj tlak na zabezpečovanie ponuky služieb informačnej spoločnosti. Zároveň, rastúci dopyt po rýchlejších, užitočnejších, spoľahlivejších, aktuálnejších a kvalitnejších informáciách a službách zvyšuje nároky na zručnosti, vedomosti a administratívne kapacity ich poskytovateľov. Postupne sa dostávame do prostredia, v ktorom začínajú pôsobiť alebo už existujú nové povolania, napr. kryptológ (ochrana osobných dát), infológ (expert na hľadanie dlho nepoužívaných dát), vedomostný manažér (agregácia informácií na základe požiadaviek pre oblasť rozhodovania), či kyberdizajnér (využitie nových technológií v oblasti dizajnu, grafiky a filmu, či animácie).

V súčasnosti sa stále častejšie stretávame s výrazmi ako flexibilné vzdelávanie, e-learning, nové formy vzdelávania, Informačné a komunikačné technológie (IKT) vo vzdelávaní. Zovšadiaľ cítiť narastajúci tlak na skvalitňovanie, modernizáciu vzdelávacieho procesu a potrebu využívania informačných a komunikačných prostriedkov vo vzdelávaní. Niektoré pojmy sú však stále pre mnohých nové a nie je často jasné, čo znamenajú. To môže spôsobovať nedôveru v tieto nové formy vzdelávania, resp. ich nesprávne používanie.