počítače a ich prepojenie pomocou INTERNETU. Pred niekoľkými rokmi bol diaľkopis nahradený novými, rýchlejšími prostriedkami komunikácie: FAX (diaľkový kopírovací stroj) sa ukázal ako komfortnejšia a rýchlejšia možnosť prenosu správ. Od 90-tych rokov sa prejavuje ďalšia zásadná zmena v informačnej technológii. Elektronická pošta je medzitým neodmysliteľnou súčasťou komunikácie. E-mailová adresa sa stala samozrejmosťou na vizitkách a listovom papieri.
Slovenský internet
Slovenský internet sa začal rozvíjať trochu neskôr ako ten svetový, a preto je ešte trochu zaostalý. Naproti tomu sa však rozvíja
celkom sľubne. Už tu máme nejaké poštové servery, ktoré poskytujú emailové služby zadarmo, interaktívne predajne a aukčné servery, ktorých je už cca. 250, internetové vyhľadávače, aj servery poskytujúce SMS – brány a CHAT – interaktívne rozhovory. Na slovenskom internete sa nachádzajú už aj stránky, na ktorých môžete niekoho ” pochovať ”, poprípade aj stránky, na ktorých nájdeme ozaj veľa veľmi dobrých manuálov k rôznym zväčša počítačovým témam a nakoniec ešte aj servery, ktoré bezplatne poskytnú miesto na disku servera na www stránku
Vznik world wide webu (6. augusta 1991)
Projekt vychádza z filozofie, že väčšina akademických informácií by mala byť bezplatne dostupná každému. Jeho cieľom je umožniť zdieľanie informácií medzi tímami roztrúsenými po celom svete - Web obsahuje dokumenty v mnohých formátoch. Dokumenty, ktoré sú hypertextové, obsahujú odkazy na iné dokumenty alebo konkrétne miesta v nich. Ak chce čitateľ nasledovať odkaz, klikne naň myšou (alebo napíše jeho číslo, ak nemá myš). Na vyhľadanie, čitateľ napíše kľúčové slovo (alebo iné vyhľadávacie kritérium). Toto budú jediné operácie potrebné na prístup k celému svetu dát.
História médií na internete
Podľa pôvodných predstáv mal internet slúžiť akademickej obci, ktorej by prinášal jednoduchý prístup k informáciám. Avšak už na počiatku sa marketingoví odborníci dopustili obrovskej chyby. Zle odhadli nasledujúci vývoj, ktorým sa bude informačná sieť uberať. Niektorí možno ani netušili, že internet sa zo dňa na deň stane súčasťou našich životov, tak ako sa ňou stal automobilom alebo automatická práčka. Následky zlého odhadu vývoja trhu možno badať až dodnes, pretože sa bytostne týka médií. "Vydavateľstvá, ktoré sa rozhodli publikovať svoje periodiká on-line nepristupovali k internetu ako k trhu s určitým kvantitatívnym potenciálom a kúpnou silou, ale vnímali ho ako marketingové prostredie pre šírenie printovej obdoby periodika." povedal mi v roku 2003 šéf oddelenia internetového publikovania Petit Press Valér Kot. K tomuto vyjadreniu by som dodal, že počiatočné vydania boli len elektronickými kópiami printových verzií a ich funkcia bola viac-menej vecou prestíže. Počiatky
novín na internete na Slovensku verne kopírovali situáciu v zahraničí, denník SME začal s on-line verziou v roku 1994. Zo začiatku chápal nové prostredie len ako marketingový ťah na zviditeľnenie sa. Z toho dôvodu sa obrovské množstvo informácií, správ a článkov objavilo na internete bezplatne.
Hoci sa noviny musia správať rovnako trhovo ako rôzne iné firmy, kopírovaním obsahu printu do elektronickej podoby
vydavateľstvá akoby potlačili svoje komerčné zámery. Internetová tvorba bola financovaná na úkor ziskov printovej verzie periodika. Nemohla by teda prežiť bez podpory vydavateľstva. Vnímanie počítačovej siete z hľadiska ekonomického hľadiska je podmienené jej relatívne krátkym historickým vývojom. Konzervatívny obchodník dá radšej inzerát do dobre známych, zabehnutých novín, ktoré predávajú denne niekoľko tisíc výtlačkov, ako reklamu na internetovú. Väčšine možným investorom, ba ani vydavateľom, sa nový mediálny priestor nezdal byť reálnym a ekonomicky perspektívnym. Nemohol sa podľa nich stať typickým inzertným médiom, ktorého náklady sa pokryjú ziskami z reklamy bez ďalších dotácií.
Zavádzaním výučby obsluhy počítačov do škôl a postupom k zvýšeniu elektronizácie dát, sa zvýšil predaj nových počítačov.
Na požiadavky trhu reagovalo aj množstvo providerov, ktorí sa snažili čo najviac priblížiť internet firmám a domácnostiam. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia možno badať aj masové otváranie internetových kaviarní. Byť on-line sa stalo módne. Tento trend však neskončil svoje trvanie tak ako nosenie zvonových nohavíc, ale stal sa pevnou súčasťou našich životov. Mnohé firmy začali od svojich zamestnancov žiadať ovládanie práce s počítačom a internetom, nehovoriac o požiadavkách na nových pracovníkov. Pre tých, ktorí neovládali prácu s PC sa organizovali rôzne kurzy a školenia. Úrady práce začali poskytovať nezamestnaným rekvalifikačné kurzy na používanie počítača a internetu. Nemožno tvrdiť, že sa počas niekoľkých rokov udiali zázraky, ale internetovo zdatných ľudí pribúda.
Podľa výskumu Taylor Nelson Sofres Interactive sa viac ako polovica ľudí pripája na internet zo svojho pracoviska (viď ďalšia kapitola). Netrvalo dlho kým ľudia - zamestnanci zistili, že už ráno nemusia utekať do trafiky, aby si kúpili obľúbený denník, keď si ho môžu prečítať v práci - na internete. Je ich neúrekom a rôzneho zamerania.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
História internetu
Dátum pridania: | 02.04.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | cervo12 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 807 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.2 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 8m 40s |
Pomalé čítanie: | 13m 0s |
Podobné referáty
História Internetu | SOŠ | 2.9583 | 760 slov | |
História internetu | SOŠ | 2.9726 | 4028 slov | |
História Internetu | SOŠ | 2.9318 | 759 slov | |
História Internetu | GYM | 2.9530 | 815 slov | |
História internetu | GYM | 2.9457 | 1193 slov |