História internetu

Ako to začalo

Internet je najväčšia počítačová sieť na svete, je to akási sieť sietí. Za jej vznikom stojí potreba americkej armády v čase studenej vojny – zabezpečiť v prípade nukleárnej vojny komunikáciu medzi ministerstvami, vedeckými pracovníkmi (resp. ich počítačmi) bez centrálneho bodu. Ak by nepriateľ zničil jednu časť, druhá by bez problémov išla ďalej.

Výsledkom týchto úvah bolo vyvinutie predchodcov pre dnešné TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol) v šesťdesiatych rokoch. Nové na tom bolo, že už nebolo potrebné priame vedenie medzi odosielateľom a prijímateľom. Informácie sa k tomu rozložia na jednotlivé pakety (balíky) a očíslovane odoslané spolu s adresou odosielateľa i príjemcu. Infraštruktúra sa skladá z viacerých počítačov, ktoré sú zväčša navzájom prepojené bežnými telefónnymi vedeniami alebo inak vytvárajú
spojovaciu sieť.

Na konci roku 1969 vznikla prvá sieť nazývaná ARPANET. Najprv spájala 4 americké univerzity (zaujímavé je, prečo nie ministerstvá). ARPANET sa od svojho vzniku používal na iné účely ako bol stvorený. Keďže bol využívaný najmä vedcami, najobľúbenejšou témou sa stali diskusie, vedci si vymieňali nové poznatky o svojich projektoch. O tri roky neskôr mala sieť ARPANET 37 uzlov, nasledujúci rok prekročila hranice Spojených Štátov a boli k nej pridané (resp. pripojené) uzly v Nórsku a vo Veľkej Británii.

V roku 1983 ARPANET dosiahol už také rozšírenie, že už nemohol mať status experimentálneho výskumného projektu a rozčlenil sa na armádnu (MILNET) a výskumne orientovanú časť. Túto spravovala DARPA (Defense Advanced Research Project Agency).

Postupne sa k nej pripájali podobné európske siete s názvami EUNET a EARN, japonská sieť JUNET a britská JANET. Takto už tento projekt stratil pôvodný zámer, a preto sa jeho pôvodná časť (ARPANET) odpojila a zanikla. V skutočnosti ale nezanikla, len sa premenovala na súčasný internet.

Najväčší rozmach Internetu sa začal až keď anglický počítačový expert Timothi Berners-Lee vytvoril internetovú službu WWW. Táto služba vznikla z potreby zlepšenia komunikácie medzi vedeckými pracovníkmi v rôznych častiach sveta, ktorí pracovali na podobných projektoch. Mohli si rýchlejšie vymieňať poznatky a komunikovať medzi sebou. Vďaka atraktívnym možnostiam v prenášaní dát, videa a zvuku sa stala veľkým lákadlom pre bežných ľudí a položila základ masového celosvetového rozšírenia internetu.


NSF (National Science Foundation)

O Internet sa začali zaujímať aj iné, ako vojenské organizácie. Jednou z nich bola NSF, organizácia na podporu vedy a výskumu. U univerzitách bola potreba prenosu informácií a tak organizácia NSF vytvorila sieť NSFNET, ktorú potom pripojili na ARPANET. Tak vznikla chrbtová časť internetu. NSFNET work sa začala rozvíjať rýchlejšie ako ARPANET, lebo nemala také tvrdé pravidlá
používania. NSF nechcela práve preto spolupracovať s organizáciou DARPA, ale nakoniec sa dohodli. NSF však spozoroval, že sieť sa začína komerčne využívať a tak vycúval s projektu. Tak sa Internet začal využívať aj na iné účely.

Obrovský rozmach internetu nastal až potom, keď sa stali počítače bežnou súčasťou pracovísk, no najmä domácností (približne roky 1989 – 1998). Posledná etapa rozvoja internetu začala v rokov 1991. keď sa vydali nejaké právne zákony na  komercializáciu internetu. Akademická časť sa z internetu odpojila a plánuje vytvoriť novú akademickú sieť omnoho rýchlejšiu. Medzičasom boli inštalované mnohé počítače a počítačové siete, ktoré už vôbec neboli z oblasti vedy a výskumu. Stále viac
firiem a súkromných osôb sa integrovalo do Internetu. Dnes, keď je internet zavedený takmer v každej domácnosti (samozrejme v zahraničí). Na Slovensku je situácia trošku komplikovanejšia, pretože ceny internetu nedovoľujú jeho rýchly rozmach. Už nikto nevie povedať presne, koľko počítačov je napojených na Internet. Rozhodne sú to milióny a denne ich počet narastá. Internet dnes už spája navzájom ľudí doslova na celom svete.

Telekomunikácia sa rozšírila po celom svete za krátky čas. Pochádza z gréckeho slova telé = ďaleko a z latinského communicatio = rozhovor. Zariadenia , ktoré slúžia na dorozumievanie sa na diaľku, prenos správ a rôznych informácií, zohrali rozhodujúci význam vo vývoji ľudskej spoločnosti. Medzi takéto zariadenia patria: telegraf, telefón, neskôr rozhlas, televízia a najmä osobnépočítače a ich prepojenie pomocou INTERNETU. Pred niekoľkými rokmi bol diaľkopis nahradený novými, rýchlejšími prostriedkami komunikácie: FAX (diaľkový kopírovací stroj) sa ukázal ako komfortnejšia a rýchlejšia možnosť prenosu správ. Od 90-tych rokov sa prejavuje ďalšia zásadná zmena v informačnej technológii. Elektronická pošta je medzitým neodmysliteľnou súčasťou komunikácie. E-mailová adresa sa stala samozrejmosťou na vizitkách a listovom papieri.


Slovenský internet

Slovenský internet sa začal rozvíjať trochu neskôr ako ten svetový, a preto je ešte trochu zaostalý. Naproti tomu sa však rozvíja
celkom sľubne. Už tu máme nejaké poštové servery, ktoré poskytujú emailové služby zadarmo, interaktívne predajne a aukčné servery, ktorých je už cca. 250, internetové vyhľadávače, aj servery poskytujúce SMS – brány a CHAT – interaktívne rozhovory. Na slovenskom internete sa nachádzajú už aj stránky, na ktorých môžete niekoho ” pochovať ”, poprípade aj stránky, na ktorých nájdeme ozaj veľa veľmi dobrých manuálov k rôznym zväčša počítačovým témam a nakoniec ešte aj servery, ktoré bezplatne poskytnú miesto na disku servera na www stránku


Vznik world wide webu (6. augusta 1991)

Projekt vychádza z filozofie, že väčšina akademických informácií by mala byť bezplatne dostupná každému. Jeho cieľom je umožniť zdieľanie informácií medzi tímami roztrúsenými po celom svete - Web obsahuje dokumenty v mnohých formátoch. Dokumenty, ktoré sú hypertextové, obsahujú odkazy na iné dokumenty alebo konkrétne miesta v nich. Ak chce čitateľ nasledovať odkaz, klikne naň myšou (alebo napíše jeho číslo, ak nemá myš). Na vyhľadanie, čitateľ napíše kľúčové slovo (alebo iné vyhľadávacie kritérium). Toto budú jediné operácie potrebné na prístup k celému svetu dát.


História médií na internete

Podľa pôvodných predstáv mal internet slúžiť akademickej obci, ktorej by prinášal jednoduchý prístup k informáciám. Avšak už na počiatku sa marketingoví odborníci dopustili obrovskej chyby. Zle odhadli nasledujúci vývoj, ktorým sa bude informačná sieť uberať. Niektorí možno ani netušili, že internet sa zo dňa na deň stane súčasťou našich životov, tak ako sa ňou stal automobilom alebo automatická práčka. Následky zlého odhadu vývoja trhu možno badať až dodnes, pretože sa bytostne týka médií. "Vydavateľstvá, ktoré sa rozhodli publikovať svoje periodiká on-line nepristupovali k internetu ako k trhu s určitým kvantitatívnym potenciálom a kúpnou silou, ale vnímali ho ako marketingové prostredie pre šírenie printovej obdoby periodika." povedal mi v roku 2003 šéf oddelenia internetového publikovania Petit Press Valér Kot. K tomuto vyjadreniu by som dodal, že počiatočné vydania boli len elektronickými kópiami printových verzií a ich funkcia bola viac-menej vecou prestíže. Počiatky
novín na internete na Slovensku verne kopírovali situáciu v zahraničí, denník SME začal s on-line verziou v roku 1994. Zo začiatku chápal nové prostredie len ako marketingový ťah na zviditeľnenie sa. Z toho dôvodu sa obrovské množstvo informácií, správ a článkov objavilo na internete bezplatne.

Hoci sa noviny musia správať rovnako trhovo ako rôzne iné firmy, kopírovaním obsahu printu do elektronickej podoby
vydavateľstvá akoby potlačili svoje komerčné zámery. Internetová tvorba bola financovaná na úkor ziskov printovej verzie periodika. Nemohla by teda prežiť bez podpory vydavateľstva. Vnímanie počítačovej siete z hľadiska ekonomického hľadiska je podmienené jej relatívne krátkym historickým vývojom. Konzervatívny obchodník dá radšej inzerát do dobre známych, zabehnutých novín, ktoré predávajú denne niekoľko tisíc výtlačkov, ako reklamu na internetovú. Väčšine možným investorom, ba ani vydavateľom, sa nový mediálny priestor nezdal byť reálnym a ekonomicky perspektívnym. Nemohol sa podľa nich stať typickým inzertným médiom, ktorého náklady sa pokryjú ziskami z reklamy bez ďalších dotácií.

Zavádzaním výučby obsluhy počítačov do škôl a postupom k zvýšeniu elektronizácie dát, sa zvýšil predaj nových počítačov.
Na požiadavky trhu reagovalo aj množstvo providerov, ktorí sa snažili čo najviac priblížiť internet firmám a domácnostiam. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia možno badať aj masové otváranie internetových kaviarní. Byť on-line sa stalo módne. Tento trend však neskončil svoje trvanie tak ako nosenie zvonových nohavíc, ale stal sa pevnou súčasťou našich životov. Mnohé firmy začali od svojich zamestnancov žiadať ovládanie práce s počítačom a internetom, nehovoriac o požiadavkách na nových pracovníkov. Pre tých, ktorí neovládali prácu s PC sa organizovali rôzne kurzy a školenia. Úrady práce začali poskytovať nezamestnaným rekvalifikačné kurzy na používanie počítača a internetu. Nemožno tvrdiť, že sa počas niekoľkých rokov udiali zázraky, ale internetovo zdatných ľudí pribúda.

Podľa výskumu Taylor Nelson Sofres Interactive sa viac ako polovica ľudí pripája na internet zo svojho pracoviska (viď ďalšia kapitola). Netrvalo dlho kým ľudia - zamestnanci zistili, že už ráno nemusia utekať do trafiky, aby si kúpili obľúbený denník, keď si ho môžu prečítať v práci - na internete. Je ich neúrekom a rôzneho zamerania.