Ako to začalo

Internet je najväčšia počítačová sieť na svete, je to akási sieť sietí. Za jej vznikom stojí potreba americkej armády v čase studenej vojny – zabezpečiť v prípade nukleárnej vojny komunikáciu medzi ministerstvami, vedeckými pracovníkmi (resp. ich počítačmi) bez centrálneho bodu. Ak by nepriateľ zničil jednu časť, druhá by bez problémov išla ďalej.

Výsledkom týchto úvah bolo vyvinutie predchodcov pre dnešné TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol) v šesťdesiatych rokoch. Nové na tom bolo, že už nebolo potrebné priame vedenie medzi odosielateľom a prijímateľom. Informácie sa k tomu rozložia na jednotlivé pakety (balíky) a očíslovane odoslané spolu s adresou odosielateľa i príjemcu. Infraštruktúra sa skladá z viacerých počítačov, ktoré sú zväčša navzájom prepojené bežnými telefónnymi vedeniami alebo inak vytvárajú
spojovaciu sieť.

Na konci roku 1969 vznikla prvá sieť nazývaná ARPANET. Najprv spájala 4 americké univerzity (zaujímavé je, prečo nie ministerstvá). ARPANET sa od svojho vzniku používal na iné účely ako bol stvorený. Keďže bol využívaný najmä vedcami, najobľúbenejšou témou sa stali diskusie, vedci si vymieňali nové poznatky o svojich projektoch. O tri roky neskôr mala sieť ARPANET 37 uzlov, nasledujúci rok prekročila hranice Spojených Štátov a boli k nej pridané (resp. pripojené) uzly v Nórsku a vo Veľkej Británii.

V roku 1983 ARPANET dosiahol už také rozšírenie, že už nemohol mať status experimentálneho výskumného projektu a rozčlenil sa na armádnu (MILNET) a výskumne orientovanú časť. Túto spravovala DARPA (Defense Advanced Research Project Agency).

Postupne sa k nej pripájali podobné európske siete s názvami EUNET a EARN, japonská sieť JUNET a britská JANET. Takto už tento projekt stratil pôvodný zámer, a preto sa jeho pôvodná časť (ARPANET) odpojila a zanikla. V skutočnosti ale nezanikla, len sa premenovala na súčasný internet.

Najväčší rozmach Internetu sa začal až keď anglický počítačový expert Timothi Berners-Lee vytvoril internetovú službu WWW. Táto služba vznikla z potreby zlepšenia komunikácie medzi vedeckými pracovníkmi v rôznych častiach sveta, ktorí pracovali na podobných projektoch. Mohli si rýchlejšie vymieňať poznatky a komunikovať medzi sebou. Vďaka atraktívnym možnostiam v prenášaní dát, videa a zvuku sa stala veľkým lákadlom pre bežných ľudí a položila základ masového celosvetového rozšírenia internetu.


NSF (National Science Foundation)

O Internet sa začali zaujímať aj iné, ako vojenské organizácie. Jednou z nich bola NSF, organizácia na podporu vedy a výskumu. U univerzitách bola potreba prenosu informácií a tak organizácia NSF vytvorila sieť NSFNET, ktorú potom pripojili na ARPANET. Tak vznikla chrbtová časť internetu. NSFNET work sa začala rozvíjať rýchlejšie ako ARPANET, lebo nemala také tvrdé pravidlá
používania. NSF nechcela práve preto spolupracovať s organizáciou DARPA, ale nakoniec sa dohodli. NSF však spozoroval, že sieť sa začína komerčne využívať a tak vycúval s projektu. Tak sa Internet začal využívať aj na iné účely.

Obrovský rozmach internetu nastal až potom, keď sa stali počítače bežnou súčasťou pracovísk, no najmä domácností (približne roky 1989 – 1998). Posledná etapa rozvoja internetu začala v rokov 1991. keď sa vydali nejaké právne zákony na  komercializáciu internetu. Akademická časť sa z internetu odpojila a plánuje vytvoriť novú akademickú sieť omnoho rýchlejšiu. Medzičasom boli inštalované mnohé počítače a počítačové siete, ktoré už vôbec neboli z oblasti vedy a výskumu. Stále viac
firiem a súkromných osôb sa integrovalo do Internetu. Dnes, keď je internet zavedený takmer v každej domácnosti (samozrejme v zahraničí). Na Slovensku je situácia trošku komplikovanejšia, pretože ceny internetu nedovoľujú jeho rýchly rozmach. Už nikto nevie povedať presne, koľko počítačov je napojených na Internet. Rozhodne sú to milióny a denne ich počet narastá. Internet dnes už spája navzájom ľudí doslova na celom svete.

Telekomunikácia sa rozšírila po celom svete za krátky čas. Pochádza z gréckeho slova telé = ďaleko a z latinského communicatio = rozhovor. Zariadenia , ktoré slúžia na dorozumievanie sa na diaľku, prenos správ a rôznych informácií, zohrali rozhodujúci význam vo vývoji ľudskej spoločnosti. Medzi takéto zariadenia patria: telegraf, telefón, neskôr rozhlas, televízia a najmä osobné