Niektoré Príkazy - = AVERAGE ( oblasť buniek ) – vyp. priemernú hodnotu zo zadanej oblasti buniek
= COUNT ( oblasť buniek ) - nájde počet údajov v zadanej zadanej oblasti buniek
= IF (podmienka; „áno“;“nie“) – ak má podm. hodnotu true , vykoná sa časť áno, inak sa vyk.časť NIE , dajú sa zlučovať AND resp. OR
= NOT (podm. )- negácia logického výrazu
= ROUND(cislo;pocet_miest) – zaokrúhli
= SUMA (oblasť buniek) – sčíta hodnoty buniek zo zadanej oblasti buniek

podmienka –JEDNODUCHÁ
- ZLOŽENÁ



19 B ) Aplikačný softvér – grafické editory

- uveďte rozdelenie graf.editorov, charakterizujte ich
- vysvetlite rozdiel medzi rastrovým a vektorovým obrázkom
- porovnajte formáty grafických editorov bmp, gif, jpg
- ukážte základné prostriedky na úpravu v rastrovom editore
- zoskenujte obrázok v prílohe a upravte ho podľa predlohy



Vytvárané obrázky a príslušné programy sa delia podľa spôsobu vzniku podoby obrázku na dva druhy:
vektorové obrázky
rastrové (bitmapové) obrázky

Na základe tohto delenia vyplývajú tri druhy programov pre prácu s obrázkami:
programy na vytváranie vektorových obrázkov (napr. CorelDRAW, Zoner Callisto)
programy na vytváranie rastrových obrázkov (Fractal Design Painter, Skicár)
programy na úpravu fotografií a koláží (Adobe Photoshop, Paint Shop Pro)

Rastrové a vektorové obrázky
rastrové obrázky sa skladajú z množstva drobných bodov. Počet týchto bodov závisí na rozlíšení obrázku. Každý z týchto bodov je popísaný niekoľkými bitmi a tieto body vytvárajú veľmi jemnú mriežku (raster alebo mapu), preto sa im hovorí rastrové alebo bitmapové.

vektorové obrázky sa neskladajú z bodov, ale z kriviek, ktoré sú dané svojim matematickým vyjadrením. Ide teda o kombináciu nejakých obrazcov (hovorí sa im objekty), z ktorých je poskladaný výsledný obrázok.

rastrový obrázok – ak takýto obrázok zmenšíme, je nutné niektoré body vypustiť (body sa nemôžu zmenšovať). Tým dôjde k strate detailu a niekedy aj k skresleniu farieb. Ak bitmapový obrázok zväčšujeme, opäť nedochádza k zmene veľkosti bodov, ale začnú sa od seba vzdiaľovať. Aby obrázok nebol zrnitý, musí program chýbajúce body dopočítať (väčšinou vezme dva susedné body a medzi nich dá priemerný odtieň z týchto dvoch bodov). Teda aj tu dochádza k zníženiu kvality obrázku. Ak rastrový obrázok nezväčšujeme, ale len sa naň pozeráme z väčšej blízkosti (lupou), vidíme pri zvyšujúcom sa zväčšení lupy stále lepšie zrnitú, bodovú štruktúru bitmapového obrázku. Na 10 – násobnom zväčšení detailov pôvodného bitmapového obrázku je to jasne vidieť.

vektorový obrázok – vektorový obrázok môžeme naopak zmenšovať a zväčšovať a pozerať sa naň aj mikroskopom, jeho kvalita sa nezmení. Je to dané tým, že sa neskladá z jednotlivých bodov, ale z veľkého (1 – 10 000) množstva objektov, ktoré sú určené matematickým vyjadrením (rovnicou, vzorcom). Program ľahko dosadí do vzorca iné čísla a prepočíta objekt tak, aby sa zachoval jeho tvar. Vektorový spôsob práce (skladanie obrázkov z kriviek) je nutný tam, kde potrebujeme meniť veľkosť obrázku v širokom rozmedzí. Preto sú dnes napr. všetky písma v počítači uložené vektorovým spôsobom.

Obrázky a ich formáty rozdeľujeme na dve skupiny:
•obrázky komprimované bez straty (formáty GIF, TIFF, PCX ...). Dosiahnutá komprimácia je asi 1:10 (vždy závisí na konkrétnom obrázku)
•obrázky komprimované so stratou (formáty JPEG, PNG ...). Pri tejto komprimácií dôjde k nepatrnej úprave obrázku tak, aby sa dal dobre skomprimovať. Zníži sa tým jeho kvalita, ktorá je väčšinou nepozorovateľná. Dosiahnutá komprimácia je až 1:50, výnimočne aj viac.
nekomprimované obrázkové súbory. Dnes sa používajú menej ako komprimované, zástupcom je typ označený BMP

+ Pozri tabuľku v otázke 4)