V posledných storočiach podstatne vzrástla schopnosť a potreba ľudstva získavať, uchovávať, spracúvat‘ a šíriť informácie — zlomom bol objav knihtlače okolo roku 1450, potom objav fotografie, telegrafu a telefónu. Dnes sa ľudstvo nachádza na prahu druhej informačnej revolúcie. Jej symbolom je počítač,vyroba vel‘keho počtu osobných počítačov, ich intenzívne používanie a vplyv, ktorý majú informačné technológie na ľudskú spoločnosť.

Sú to pokusy skôr zábavné, než užitočné. Objem informácií, ktoré potrebuje ľudstvo uchovávať a šírit, rastie rýchlejšie,. než by kto kedy očakával. Potrehujeme médiá, ktoré dovolia uchovávať tisíc a miliónkrát viac informácii, než najväčšie knihy na Zemi.
Dnes pojem informácie skúma najmä informatika, ale aj d‘alšie vedné odbory ako filozofia alebo knihoveda. Informácie sa dokonca stali aj predmetom obchodu — vzniklo odvetvie nazývané informačný priemysel. Naša spoločnost sa stáva informačnou spoločnosťou, v ktorej má každý niečo dočinenia s informáciou. Ako surovina je nevyčerpateľná, používaním jej neubúda, skôr naopak. Informácia nie je o nič menej dôležitá než prirodné suroviny a iné zdroje energie.

Generácie počítačov :

Prvá počítačová generácia

Vstup počítačov do sveta komercie je jednou z charakteristík prvej generácie počítačov. Prvý počítač, ktorý našiel uplatnenie v obchode a priemysle bol univerzálny, automatický počítač UNIVAC. Vyvinuli ho J. Presper Eckert a J. Mauchly, tvorcovia ENIACU, rýchle našli komerčné využitie počítača.

Počítač nebol limitovaný na jeden účel. Môže počítať inventár, kalkulovať mzdovú listinu, monitorovať príjmové účty a kontrolovať hlavnú účtovnú knihu. Niekoľko tuctov ľudí obsluhovalo počítač, UNIVAC. Počítače prvej generácie používali elektrónky. Elektrónky sú elektrické spínače, mali klimatizované vnútro. Vnútorné priestory mali veľmi veľké, pretože sa v nich nachádzalo viacero elektrónok rôznych veľkostí. Typický počítač mal veľkosť obývacej izby,ako pamäťové zariadenie používali magnetickú bubnovú pamäť.

Software :
Na začiatku boli všetky programy v binárnom kóde. Programy, ktoré používali príkazy nuly a jednotky sa nazývali "počítačové jazyky". Písanie programov v počítačových jazykoch bolo extrémne náročné, veľa času sa strávilo drobnou prácou a programy často obsahovali chyby. Dr. Hopper vyvinul program nazývaný compiler (prekladajúci program), ktorý prekladal symbolický jazyk do binárneho jazyka počítača. Pomocou tohto objavu sa počítač mohol programovať oveľa ľahšie. Napriek tomu písacie programy pre počítače prvej generácie zostali všeobecným problémom.


Druhá generácia:

Druhá generácia, ktorá začala okolo roku 1959, až do polovice 1960, bola charakterizovaná používaním tranzistorov namiesto elektrónok. Tranzistory robili tú istú prácu ako elektrónky, ale boli menšie a rýchlejšie, potrebovali menšiu elektrickú energiu, boli viac hodnovernejšie a poskytovali oveľa väčšiu pamäť pre skladovanie inštrukcií a počítanie. Počítače druhej generácie mohli vykonávať viac ako 230 000 operácii za sekundu. Oproti tomu počítače prvej generácie iba 3500 až 1700.

Druhá generácia počítačov bola menej nákladná na obsluhu ako jej predchodcovia. V tejto generácii počítačov boli v obchode najpoužívanejšie hlavne účtovnícke programy. Vo väčšom obchode a v priemysle boli to práce v dávkach - veľké skupiny dát sa spracovávali počas jednej doby. Tento typ spracovania dát sa nazýva dávkové spracovanie. Používalo sa na spracovanie mzdového listu, inventáru, splatnej faktúry atď. Dôležité bolo používanie externej pamäti na ukladanie dát. Pamäťové bunky boli oveľa rýchlejšie (malom magnete okrúhleho tvaru- ferit) -Feritová pamäť bola rýchlejšia a viac spoľahlivejšia. Zaviedli off-line zariadenia. Dáta mohli byť poslané do nezávislej tlačiarne. Ďalší pokrok začal počas druhej generácie a ešte dnes zaujímavý bol vývoj magnetického disku. Spracovanie magnetickej pásky bolo pomalšie, pretože na obnovenie informácií magnetickej pásky počítač musel čítať pásku postupne (sekvenčne). Počítače mohli posielať informácie na pásky, na ktorých sa informácie ukladali a neskôr sa mohli vložiť z pásky späť do počítača. Vloženie bolo oveľa rýchlejšie s magnetickými páskami ako so štítkami. Informácie vkladané cez dierne štítky mohli byť vkladané 130 znakov za sekundu, počítač používajúci magnetickú pásku mohol čítať viac ako 6500 znakov za sekundu.


Tretia generácia

Vývoj a používanie integrovaných obvodov znakom tretej generácie výpočtovej techniky. Táto generácia trvala od roku 1964 až do roku 1970. Integrovaný obvod pozostáva z tisícok obvodov vytlačených na malú silikónovú kartu nazývanú čip (chip). Výhoda čipov je tá, že jednoduchý čip môže nahradiť tisíce tranzistorov. Používaním integrovaných obvodov počítače mohli vykonať viac ako 2.500.000 operácií za sekundu. Dôležitým krokom vo vývoji tretej generácie počítačov bolo predstavenie rodín počítačov (family computers). Najdôležitejší detail je, že rodiny používajú rovnaké čipy a podieľajú sa na rovnakom operačnom systéme alebo metóde kontrolovania počítača. IBM vyvinulo novšiu sériu rodín počítačov 370. Tieto série 20 počítačov s doplnkovým hardwarom a softwarom boli tiež vzájomne kompatibilné.