Globálne počítačové siete - WAN (Wide Area Netwok) môžu byť charakterizované viacerými spôsobmi:
- kritérium: geografická oblasť - uzlové počítače bývajú rozmiestnené vo väčšom regióne (mestá, kontinenty)
- kritérium: druh uzlových počítačov - strediskové počítače prípadne minipočítače => stroje vybavené sieťou terminálov, kt. sú schopné slúžiť viacerým užívateľom a pracujú nepretržite.
- kritérium: spôsob prepojenia PC - Uzlové PC sú rozmiestnené na veľké vzdialenosti a prepojené sú cez prenosové kanály, kt. si majiteľ prenajíma od spojových organizácii => nemusia byť každé dva počítače navzájom prepojené. Niektoré uzlové PC WAN môžu byť odkázané pri komunikácii na viac prostredníkov (medziľahlých PC).
- kritérium: účel, ku ktorému je sieť zriaďovaná - Umožniť prenos správ a dátových súborov na väčšie vzdialenosti. Možnosť získať prístup na iný počítač, využitie kapacity iného PC, prístup do centrálnych databáz. Stále dochádza k prepojovaniu LAN a WAN, kde LAN hrajú úlohu koncových uzlových počítačov. Prepájajú sa aj rozľahlé siete => vznik konglomerátov PC sietí a užívateľ stráca rozdiel medzi LAN a WAN.
WAN sú siete kontinentálneho resp. svetového charakteru. Vytvárajú sa spájaním jednotlivých regionálnych sietí, medzi ktorými sa komunikuje rýchlosťami 64 až 512 Kbit/sec pripadne aj vyššími. Obvykle sa používajú pevné a komutované linky verejnej telefónnej siete a v niektorých prípadoch aj družicové spoje.
Obr. č. 2: Sieť WAN
2.1 Druhy sietí WAN
V rozľahlých sieťach WAN je ponuka používaných technológií veľmi pestrá. Konkurenčnými technológiami sú tu tradične predovšetkým SDH a ATM. SDH sa používa na prenos hlasu a vytvorenie prenajatých dátových okruhov typu bod - bod. Pracuje na prvej (fyzickej) vrstve modelu OSI. Koncepcia ATM využíva druhú (dátovú) vrstvu. Dokáže garantovať prenosovú rýchlosť, je preto mimoriadne vhodná na prenos hlasu a obrazu. Technológia ATM vznikala za predpokladu, že prenosová kapacita je vzácny a drahý zdroj, preto s ňou treba hospodáriť čo najefektívnejšie. To sa však prejavilo v potrebe pomerne komplikovaných opatrení. V stručnosti možno dnes s odstupom času povedať, že daň za stopercentnú kvalitu je pomerne vysoká a znevýhodňujúca ATM v konkurencii iných, jednoduchších technológií. Najvýznamnejšou z nich sa stal práve ethernet.
Postupom času sa ethernet stal plnoduplexným protokolom point – to - point, pracujúcim na druhej vrstve modelu OSI. Nie celkom optimálna metóda CSMA/CD s príchodom switchov zapadla do zabudnutia a z hľadiska geografického dosahu má ethernet použitím optických vlákien prakticky neobmedzené možnosti. Nastal čas na seriózne použitie tejto technológie aj v rozľahlých sieťach WAN. Počet zlepšení oproti pôvodnej verzii z roku 1978 možno rátať na desiatky a ethernet sa stále vyvíja, predovšetkým z hľadiska:
- rýchlosti - Ethernet si na nej zakladal od počiatku. Rýchlosť 10 Mbit/s, ktorú podporuje už vyše 20 rokov, ani dnes rozhodne nepatrí medzi nepoužiteľné. Postupnou výmenou hrubých koaxiálnych káblov za krútené vedenie so štyrmi, resp. ôsmimi žilami sa dosiahla rýchlosť 1 Gbit/s. Optické vlákna prenášajú dáta rýchlosťou 10 Gbit/s a pripravujú sa štandardy 40 a 100 Gbit/s. Takisto prevádzkovanie IP nad ethernetom nezávisle od rýchlosti je oveľa jednoduchšie a priamočiarejšie než nad pomalším a drahším ATM.
- súčasnej podpory viacerých zákazníkov
- podpory rôznych typov služieb - Dôležitý rozdiel medzi tradičnými technológiami WAN a ethernetom je v tom, že ethernet poskytuje tzv. Class of Service (CoS), nie Quality of Service (QoS). Veľmi zjednodušene povedané, QoS znamená vytvorenie určitej cesty a prísľub každého zariadenia, že konkrétny typ dát prenesie s ohľadom na požadovanú kvalitu. V eternete sa nevytvára preddefinovaná cesta, CoS preto znamená možnosť označiť rámec akousi nálepkou špecifikujúcou jej dôležitosť. Robíme tak pomocou troch bitov poľa User priority, koncept sa nazýva 802.1p. Základom je vysoká prenosová rýchlosť. Každý typ dát kladie na QoS či CoS iné nároky. Prenos dátových súborov medzi dvoma PC vyžaduje striktne nulovú stratu paketov, nie je však na prekážku časové oneskorenie, spôsobené napríklad opakovaným prenosom stratených rámcov. Naopak, hlas vyžaduje malé oneskorenie, rozumné množstvo stratených paketov mu však neprekáža. Sú to veľmi logické požiadavky. Keby sme napríklad pri prenose zo sieťového disku do PC stratili 0,1 % zozipovaného súboru, výsledok by bol nepoužiteľný. Naopak, ak sa počas môjho IP telefónneho rozhovoru so šéfom stratí 0,1 % paketov, nebude to prekážať ani jemu, ani mne. Samozrejme, nie pre neochotu počúvať, ale preto, že rozdiel v kvalite hovoru vôbec nepostrehneme.
- redundancie