IGP- IGP sú určené pre routing vo vnútri autonómneho systému. Tj. napr. vo vnútri podnikovej siete. (RIP, IGRP, OSPF)

EGP- EGP protokoly sú určené pre výmenu routovacích informácii medzi autonomními systémami, tj. medzi providerami Internetu. Súčasťou konfigurácie týchto protokolov je aj routovacia politika. Routovacia politika obsahuje administratívne opatrenia. V routovacej politike sa konfiguruje napr., z ktorých autonómnych systémov bude provider prijímať pakety a akou cestou ich bude prijímať. Alebo ak prevádza provider tranzit cez svoju sieť z jedného autonomného systému do druhého (BGP, ...).

RIP a IGRP
Tento protokol typu IGP kalkuluje vzdialenosti medzi hostiteľmi podľa počtu hopov (medzireouterov), ktoré paket musí prekonať. RIP updatuje smerovacie tabuľky v presne danom intervale, obvykle každých 30s, čo vytvára zbytočnú jalovú premávku na médiu. Nakoľko počet hopov je jediná metrika, ktorú tento protokol vyhodnocuje, nemusí byť trasa paketu optimálna, napriek tomu je tento protokol často používaný. Maximálny počet hopov je 15, protokol vyvinula firma Xerox.

Vylepšený systém (RIP verzie 2) poskytla firma CISCO s IGRP, ktorý berie do úvahy viacero metrík, ako spoľahlivosť, prenosovú kapacitu a odozvu média, maximálny počet hopov je 255.

BGP
Border Gateway Protocol tvorí základ smerovania na Internete. Zabezpečuje smerovanie medzi autonómnymi systémami a vyvinul sa z protokolu EGP. Súčasná 4-tá verzia protokolu je definovaná v RFC 4271.

Používa sa Path Vector smerovanie, ktoré je podobné ako DV smerovanie, ale namiesto koncových uzlov sa posielajú celé cesty, čo zjednodušuje detekciu cyklov. BGP tiež umožňuje definovať pravidlá smerovania, takzvané politiky. (Napríklad, či sa daný autonómny systém dá použiť ako tranzitný a podobne.) Na rozosielanie informácií používa protokol TCP, konkrétne port 179 pre naviazanie spojenia. Výhodou tiež je, že smerovacie informácie nie sú vymieňané periodicky, ale iba v prípade zmeny.

OSPF
Open Shortest Path First verzia 2 je definovaný v RFC 2328, verzia pre IPv6 v RFC 2740. OSPF nepoužíva TCP a ani UDP ale IP protokol 89.

Využíva hierarchické smerovanie, kedy môže byť sieť v rámci jedného autonómneho systému rozdelená to menších sietí, tzv. oblastí (area). Topológia danej oblasti ostáva skrytá ostatným oblastiam a tak umožňuje robiť zmeny topológie v každej oblasti nezávisle na ostatných. Práve jedna oblasť tvorí tzv. OSPF (backbone), ku ktorej musia byť pripojené všetky ostatné oblasti. Každá oblasť používa individuálnu kópiu algoritmu pre výpočet najkratších ciest, preto má svoju topologickú databázu, ktorá je vo všetkých smerovačoch oblasti totožná. Hraničné oblasti majú toľko databáz, koľko oblastí prepojujú. Vďaka tomu smerovanie OSPF prebieha v dvoch stupňoch: vnútri oblasti a medzi oblasťami.

Smerovanie pomocou OSPF je založené na jednej bezrozmerovej metrike, ktorá je obecne označovaná ako cena (najlepšia cesta s najnižšou súhrnnou cenou). Cena spojov v zloženej ceste zodpovedá priepustnosti spojov, nákladom na spoje a podobne. OSPF reaguje rýchlo na topologické zmeny siete.

5 Internet

V roku 1969 vytvorilo americké ministerstvo obrany počítačovú sieť menom ARPANET. Poskytovala určitým výskumným ústavom prístup k hardweru i softweru, ktorý by si samy nemohli dovoliť. Jej ďalšou funkciou bolo vytvoriť sieť, ktorá by mohla predávať (prijímať) dáta, i keby ich časť bola vyradená z chodu, čo bolo z vojenského hľadiska samozrejme veľmi dôležité. Behom sedemdesiatych rokov vznikli ďalšie počítačové siete, ktoré nemali so sieťou ARPANET nič spoločné - napr. BITNET, USENET, UUCP. Tieto veľké siete boli čiastočne verejné (dotované americkou vládou), čiastočne súkromné. V osemdesiatych rokoch vznikla sieť NSFNET (National Science Foundation Network ). Táto sieť prepojila svoje super počítače výskumných inštitúcií a univerzít do systému, ktorý umožňoval vzájomnú komunikáciu. V roku 1990 niektoré z pôvodných sieti zanikli a zostávajúce sa napojili na NSFNET. K nej sa pripojili postupne i ďalšie siete, ktoré chceli byť napojené na rýchlo rastúcu pavučinu, ktorá je teraz Internetom. Sieť prv vyhradená štátnym inštitúciám, armáde, vybraným vedeckým ústavom a univerzitám je teraz prístupná každému, kto ju chce používať.

Internet je prepojením medzi tisíckami sietí rôznych tipov a veľkostí po celom svete. I keď slovo INTERNETbudí pocit jednotného čísla, znamená číslo množné - nie je to jedna sieť, je to prepojenie neobmedzeného množstva sietí. Internet je paketová sieť. Znamená to, že dáta, ktoré majú byť prenášané, sa rozdelia do paketov (malých "balíkov" informácií - dát ), ktoré sa prenášajú nezávisle a na konci sa zase zložia dokopy. Software potrebný k správnemu fungovaniu siete je preto zložený z dvoch komponentov - TCP, Transmission Control Protocol, a IP ,Internet Protocol. TCP rozdeľuje dáta do paketov a IP je zodpovedný za ich prenos.