Hoci je možné, aby dva stroje nadviazali spojenie zároveň, zvyčajne na jednom stroji beží serverová služba počúvajúca na určitom porte a pasívne počúva, t.j. čaká na prichádzajúce spojenia. Bežne sa to nazýva pasívne otvorenie a určuje stranu spojenia, ktorá funguje ako server. Klientská strana spojenia začne aktívne otvorenie tým, že pošle úvodný SYN segment serveru. Server by mal odpovedať platnou požiadavkou SYN so SYN/ACK. Nakoniec by mal klient odpovedať ACK, čím sa 3-way handshake, a teda fáza nadviazania TCP spojenia ukončí.
1.3.4 Ukončenie spojenia
Ukončenie spojenia sa deje za použitia 4-way handshake, kde sa spojenie ukončuje na každom konci nezávisle. Preto typické zrušenie spojenia vyžaduje pár segmentov FIN a ACK z každého konca TCP spojenia.
1.3.5 Alternatívy k TCP
TCP však nie je vhodné pre mnohé aplikácie a navrhujú a implementujú sa nové protokoly transportnej vrstvy adresujúce niektoré jeho inherentné nedostatky. Napríklad real-time aplikácie nepotrebujú a utrpia na výkone kvôli mechanizmom spoľahlivého doručenia. V takých typoch aplikácií je často lepšie vyrovnať sa so stratami, chybami alebo preťažením než pokúšať sa im predísť. Medzi príklady aplikácií, ktoré zvyčajne nepoužívajú TCP patria streamovanie multimédií v reálnom čase (ako Internetové rádio), real-time multiplayer hry a VoIP. Každá aplikácia, ktorá nepotrebuje spoľahlivosť alebo sa snaží minimalizovať funkcionalitu sa môže vyhnúť použitiu TCP. V mnohých prípadoch je možné použiť User Datagram Protocol (UDP) namiesto
TCP, keď sú požadované iba aplikačné multiplexingové služby.
2 Adresovanie v TCP/IP
Každý počítač TCP/IP siete má pridelenú jednoznačnú 32 bitovú IP adresu, ktorá je používaná pri komunikácii s týmto počítačom. Pokiaľ má počítač viacej sieťových rozhraní (napríklad router), potom každé toto rozhranie musí mať jednoznačnú IP adresu. Koncepčne je každá IP adresa tvorená dvojicou (NetID, HostID), kde NetID (Network identifier) špecifikuje sieť a HostID (Host identifier) špecifikuje počítač pripojený do tejto siete.
1.2.2 Problémy protokolu IP ver. 4
Hrozí nedostatočnosť jeho 32-bitového adresačného priestoru. Tvorcovia IPv4 pravdepodobne netušili, ako úspešný tento protokol bude a ako rýchlo sa rozšíri z laboratórií do sveta bežného užívania. Nielenže stále pokračuje dramatický nárast užívateľov Internetu ako takých. Pribúda užívateľov mobilných, ktorí požadujú transparentné pripojenie k celosvetové sieti odvšadiaľ. Rozvíjajú sa technológie, ktoré predpokladajú pridelenie IP adresy pračke, mikrovlnnej rúre, či automobilu.
Paralelne s tím dnes pozorujeme boom v oblasti mobilných telefónov s prístupom na Internet. K tomu všetkému potrebujeme
dostatočný adresní priestor. V IPv4 datagramu sú dnes už niektoré políčka zbytočná alebo aspoň neefektívne. Prečo napríklad na 3.vrstve OSI modelu, kde protokol IP funguje, počítať kontrolní súčet? Veď kontrolní súčet sa obvykle robí na 2.vrstve OSI modelu. Takýchto otázok vyvstáva viacej a protokol IPv6 na ne dáva odpovede.
1.3 Transmission Control Protocol (TCP)
Je to spojovo orientovaná služba:
- vytvára, riadi a ruší „ spojovací kanál “ medzi procesmi
- kanál je definovaný dvojicou soketov
