Elihu Thomson (AIEE, 1889-1890)
Alexander Graham Bell (AIEE, 1891-1892)
Charles Proteus Steinmetz (AIEE, 1901-1902)
Lee De Forest (IRE, 1930)
Frederick E. Terman (IRE, 1941)
William R. Hewlett (IRE, 1954)
Ernst Weber (IRE, 1959; IEEE, 1963)
Ivan Getting (IEEE, 1978)

Súčasnými prezidentmi (2007) sú Leah H. Jamieson pre IEEE a John W. Meredith pre IEEE-USA.


Štandardy a štandardyzačno - vývojový proces IEEE

IEEE je jedna z predných štandardyzačno-vývojových organizácií na svete. Vykonáva vývojové a údržbové funkcie, a to cez IEEE Standards Association (IEEE-SA). V roku 2005 IEEE uzavrelo na 900 platných štandardov, s 500 štandardmi vo vývoji. Jedným z
dôležitých štandardov IEEE je skupina štandardov IEEE 802 LAN/WAN, ktorá zahŕňa IEEE 802.3 Ethernet a IEEE 802.11 Wireless Networking štandardy.

Vývoj štandardyzačnych procesov IEEE môže byť rozdelený do siedmich nasledujúcich krokov:

1) Zaistenie sponzorov: Organizácie, schválená inštitútom IEEE, musí sponzorovať štandard. Sponzorujúca organizácia má na
starosť koordináciu a dohľad nad vývojom štandardu od začiatku do konca. Profesionálne spoločnosti v IEEE slúžia ako prirodzený sponzor pre mnoho štandardov.

2) Požiadavka autorizácie projektu (PAR): K obdržaniu autorizácie pre štandard je nutné požiadať IEEE-SA Standarts Board
(výbor pre štandardy). Komisia pre nové štandardy (New Standards Committee - NesCom) z IEEE-SA Standart Board posúdi požiadavku autorizácie projektu (PAR) a vydá doporučenie o jej schválení výborom pre štandardy.

3) Po schválení požiadavky autorizácie je pracovná skupina zostavená pre vývoj štandardu. IEEE-SA dohliada na to, aby
všetky pracovné schôdzky skupín boli verejné a aby na nich mal každý právo účasti a príspevku.

4) Návrh štandardov: Pracovná skupina pripraví koncept navrhovaného štandardu. Zpravidla návrh zprevádza manuál
štandardyzačného spôsobu IEEE, ktorý nastaví “pokyn” pre právo a formát dokumentu štandardu.

5) Tajné hlasovanie: Akonáhle je návrh štandardu v pracovnej skupine dokončený, je predložený k schváleniu v tajnej
voľbe. Oddelenie štandardov IEEE pošle pozvánku k voľbe každému, kto vyjadril záujem o vecnú stránku štandardu. IEEE požaduje pre schválenie návrhu štandardu aspoň 75% kladných hlasov. Keď návrh neprejde, je vrátený k prepracovaniu.

6) Zhodnotenie komisie: Po obdržaní 75% doporučení je predložený návrh štandardu ďalej spolu s poznámkami (voličov na
tajných voľbách) inštitúcii IEEE-SA Standards Board Review Committee (RevCom). RevCom recenzujú navrhnutý koncept štandardu proti IEEE-SA Standards Board Bylaws a dohody obsiahnuté v IEEE-SA Standards Board Operations Manual. RevCom
potom podá doporučenie, či schváliť předložený návrh štandardyzačného dokumentu.

7) Finálna voľba: Každý člen IEEE-SA Standards Board umiestni konečný hlas na předložený štandardyzačný dokument. K získaniu konečného schválenia štandardu je potrebná väčšina hlasov Štandardyzačného výboru. Zvyčajne keď RevCom doporučí schválenie štandardu, štandardyzačný výbor ho uzná.


IEEE - 488

Hewlett-Packard pôvodne vyvinul rozhranie pre počítačmi riadené meracie systémy v roku 1960. Nazývalo sa HP-IB (Hewlett-Packard Interface Bus). HP-IB sa rýchlo stalo veľmi populárnym, preto z neho (normotvorná organizácia) organizácia IEEE (Institute for Electrical and Electronics Engineers) vytvorila štandard s označením GPIB (General Purpose Instrumentation Bus). Norma bola prevzatá aj v krajinách RVHP pod názvom IMS-2, avšak so zmeneným konektorom.

IEEE 488

Bolo prvý krát zavedené v roku 1978. Neskôr v roku 1980 bola pridaná do štandardu IEEE-488 nová vrstva a stará norma IEEE 488 bola premenovaná na IEEE 488.1, nová dostala označenie IEEE 488.2.

IEEE 488.2

zahrňuje minimálne požiadavky pre ovládače (kontroléry) a možnosti (funkcie) zariadení (rozpravac, posluchac, kontrolér). Takisto je v novej špecifikácii (oproti IEEE 488.1) podrobnejšie definovaný formát a kódovanie údajov, štruktúra komunikačného protokolu a správ medzi kontrolérom a zariadením.