Vlastnosti

Prenosová rýchlosť 1 MBps.
Maximálne 14 meracích zariadení + systémový kontrolér môže byť paralelne prepojených na zbernici.
Maximálna dĺžka zbernice 20 m, maximálna vzdialenosť medzi zariadeniami je 2 m.
Správy sú vysielané po 1 bajte (8 bitov) súčasne.

24 zbernicových vodičov sa delí na 4 skupiny:

Príkazové a údajové vodiče (DIO1 – DIO8).
Vodiče nadviazania spojenia (DAV, NDAC, NRFD).
Vodiče riadenia zbernice (ATN, IFN, REN, SQR, EOI).
Zemniace vodiče na tienenie a ukostrenie.


Zariadenia môžu byť zapojené v zbernici do hviezdy alebo sériovo (sekvenčne) za sebou. V praxi môžme zapojiť maximálne 3 konektory jeden na druhý.


IEEE 802.11, nazývaný aj wi-fi štandard poukazuje na súbor Wireless LAN štandardov vyvinutých pracovnou skupinou 11 Štandardizačného výboru IEEE pre LAN/WAN (IEEE 802). Termín 802.11x je taktiež používaný na pomenovanie týchto tejto skupiny štandardov a nemal by byť používaný iba pre niektorý element tohto súboru. Neexistuje žiaden samostatný štandard 802.11x..

Rodina 802.11 v súčasnosti obsahuje šesť úprav techník komunikácie vzduchom, ktoré využívajú ten istý protokol. Najpopulárnejšie sú techniky definované pozmeňujúcimi návrhmi b, a a g pôvodného štandardu, ktorý pôvodne zahŕňal aj otázku bezpečnosti a neskôr bola prepracovaná v pozmeňovacom návrhu 802.11i. Ostatné štandardy rodiny (c-f, h-j, n) sú servisné vylepšenia, rozšírenia alebo opravy pôvodnej špecifikácie.802.11b bol prvý všeobecne prijatý štandard. Nasledovali 802.11a a 802.11g.

Štandardy 802.11b a 802.11g používajú frekvenciu 2.4 GHz, ktorá môže byť rušená mikrovlnnými trúbami, bezdrôtovými telefónmi, Bluetooth zariadeniami a inými aplikáciami využívajúcimi túto frekvenciu. Štandard 802.11a už používa rozsah 5 GHz a preto nie je ovplyvňovaný zariadeniami z rozsahu 2.4 GHz.


802.11 pôvodné

Pôvodná verzia štandardu IEEE 802.11 vydaná v roku 1997 definovala dve rýchlosti 1 a 2 Mbit/s prenesených infračerveným signálom alebo na frekvencii 2.4 GHz. Infračernené signály sú stále súčasťou štandardu, ale nevyužívajú sa

Originál definoval ako prístup k médiu metódu Carrier Sense Multiple Access with Collision Avoidance (CSMA|CA). Značné percento dostupnej kapacity prenosového kanála je obetované (mechanizmom CSMA|CA) za účelom zvýšenia spoľahlivosti pri
prenose údajov cez rôzne heterogénne a znečistené prostredia.


Nevýhodou tohto pôvodného štandardu bola ponuka viacerých možností prepojenia, ktoré bolo možné realizovať. V skutočnosti je to skôr nejaká „meta-špecifikácia“, než nekompromisná špecifikácia, ktorá akceptovala rôznym individuálnym výrobcom
prispôsobovať si svoje produkty. Preto bola rýchlo nahradená štandardom 802.11b. Všeobecné prijatie sietí typu 802.11 nastalo až po ratifikácii 802.11b.


802.11b

Doplnok 802.11b k pôvodnému štandardu bol ratifikovaný v roku 1999. 802.11b definuje maximálnu priepustnosť 11 Mbit/s a využíva ten istý CSMA/CA prístup ku médiu ako bol definovaný v originálnom štandarde. Kvôli hlavičke CSMA/CA protokolu však v skutočnosti umožňoval maximálne priepustnosť 5.9 Mbit/s použitím TCP a 7.1 Mbit/s použitím UDP rámca.

Produkty rešpektujúce štandard 802.11b sa na trhu objavili veľmi rýchlo vzhľadom na fakt, že 802.11b je priamym rozšírením DSSS (Direct-sequence spread spectrum) modulačnej technológie definovanej v pôvodnom štandarde. Technicky, 802.11b
štandard využíva Komplementárny kódovací kľúč (CCK) ako svoju modulačnú techniku, ktorá je variantom CDMA. Preto boli chipsety a produkty ľahko prerobené na rozšírenie 802.11b. Dramatický nárast výkonu 802.11b oproti 802.11 spolu so znížením ceny viedol ku rapídnej akceptácii 802.11b ako definitívnej wireless LAN technológie.