Kategória 7: Pracuje v šířke pásma do 600 - 700 MHz. Kábel je plne tienený - každý pár je tienený zvlášť Al fóliou a kábel sám má ešte celkový štít. Táto „plno tienená“ konštrukcia má ale za následok väčšiu váhu, väčší vonkajší priemer a menšiu ohybnosť káblu než UTP alebo ScTP. Používa sa pre prenosy plnej šírky videa, telerádiológiu, ( napr. i vládna správa USA). V súčasnej dobe sa prevádzajú prvné pokusy s týmto štandardom. Ku komerčnému využitiu, najviac prekáža vysoká cena komponentov a predovšetkým neznalosť protokolu i fyzického využitia.


Vplyv na topológiu siete

Jednou zo základných odlišností krútenej dvojlinky od koaxiálneho káblu je skutočnosť, že na krútenej dvojlinke nie je možné robiť odbočky. Krútená dvojlinka je preto použiteľná len pre vytváranie dvojbodových spojov, a vďaka svojim obvodovým vlastnostiam dokonca obmedzených len na maximálnu vzdialenosť 100 m.

Nemožnosť vytvárať odbočky potom ale nutne znamená, že prostredníctvom krútenej dvojlinky nemožno vytvoriť zberňicovú topológiu siete, s ktorou klasický Ethernet počíta, a bez ktorej sa pre svoje fungovanie neobíde.

Problém s odbočkami možno vyriešiť elektronicky - keď nejde urobiť odbočka priamo na kábly, privedie sa jeden koniec dvojbodového spoja ku koncovému uzlu, a druhý na vstup elektrického obvodu, ktorý zaistí potrebné „rozbočenie" elektronickou cestou. Z pôvodnej zbernicovej topológie, využívajúcej možnosti odbočiek na koaxiálnom kábly, sa náhle stáva topológia hviezdicová. V jej strede je zariadenie, ktoré zaisťuje potrebné „rozbočenie", a tak sa mu tiež podľa toho vraví  "rozbočovač"  (anglicky: hub).

Zaujímavou otázkou však je, ako má fungovať ono „rozbočenie" po logickej stránke. Tu je dôležité si uvedomiť, že pri zavádzaní krútenej dvojlinky do Ethernetu bolo základnou požiadavkou nemeniť samotnú podstatu Ethernetu - mimo iné i jeho predstavu o tom, že pracuje so zdielaným prenosovým médiom, o ktoré sa všetky komunikujúce uzly musia deliť. Hviezdicová topológia, ktorú majú rozvody na krútenej dvojlinke, však tento zdielaný charakter nevykazuje - tu má každý koncový uzol svoju prípojku k najbližšiemu rozbočovaču len a len pre seba, a nemusí sa o ňu deliť s nikým iným.

Aby sa vyhovelo predstave Ethernetu o tom, že pracuje so zdielaným prenosovým médiom, museli sa rozbočovače prispôsobiť tak, aby sa chovali ako opakovače (anglicky: repeater). Teda aby všetok prietok z ktoréhokoľvek dvojbodového spoja na
krútenej dvojlinke súčasne šířili i do všetkých ostatných dvojbodových spojov, ústiacich do rozbočovača. Tým síce fyzická topológia zostala stále hviezdicová, ale logicky sa stala znova topológiou zbernicovou - a to bolo práve to, čo klasický Ethernet potreboval k tomu, aby mohol behať po rozvodoch na báze krútenej dvojlinky.

Až omnoho neskôr sa Ethernet dokázal vysvobodiť zo zajatia svojej predstavy o zdielanom médiu, a plne využiť možností, ktoré mu krútená dvojlinka a jej skutočná topológia dávajú.