Vývoj TCP/IP

Vývoj sa pevne viaže na históriu Internetu, ale základný zlom nastal asi vtedy, keď ARPA investovala peniaze, aby TCP/IP bolo implementované do nejakého operačného systému. Zaplatili komerčnej firme BBN, aby ona implementovala protokoly TCP/IP v BSD Unixe. Potom ešte prispela stredisku Berkeley Software Distribution na univerzite v Berkeley na to, aby mohla zdarma distribuovat BSD Unix vybavený už protokolmi TCP/IP celej akademickej obci. Takže protokoly TCP/IP mali dobrý štart a dodnes sú jednoznačne prevládajúce v prostredí Unix.


TCP/IP a Internet 

Ako už bolo naznačené, protokoly TCP/IP vznikli v lone Internetu a pre jeho potreby a dodnes sú tiež technológiou, na ktorej je Internet vybudovaný a na ktorej aj funguje. Hovorí sa o nich tiež ako o protokoloch Internetu.

Ale nie je správne dávať rovnosť medzi TCP/IP a Internet. TCP/IP je technológia, spôsob ako niečo spraviť. Naproti tomu Internet je konkrétna sieť, respektíve sústava vzájomne prepojených sieti alebo jedno konkrétne použitie technológie TCP/IP. Tá istá
technológia môže byť implementovaná v sieťach, ktoré s Internetom nemajú nič spoločné.

Sieťový model TCP/IP vychádza tiež z predstavy o tom, že sieťové funkcie by mali byť rozdelené do vrstiev. Ale na rozdiel od RM ISO/OSI (7 vrstiev) má SM TCP/IP 4 vrstvy.


Vrstvy TCP/IP

Referenčný model ISO OSI je vlastne abstrakciou a rozšírením usporiadania protokolov TCP/IP. Najčastejšie sa reprezentácia vrstiev TCP/IP znázorňuje podľa obr. 1:

Vrstva sieťového rozhrania je najnižšou vrstvou v stĺpci a zodpovedá dvom najnižším vrstvám modelu ISO OSI. Funkcie a parametre tejto vrstvy sú u väčšiny sieťových adaptérov pevne zabudované v hardvéri a firmvéri.

Internetová vrstva - zodpovedá pomerne presne sieťovej vrstve ISO OSI,

Transportná vrstva - zodpovedá transportnej vrstve modelu ISO OSI,

Aplikačná vrstva - zahrňuje v sebe funkcie troch najvyšších vrstiev ISO OSI. 

Hlavný rozdiel medzi stĺpcom protokolov TCP/IP a ISO OSI je v tom, že posledný menovaný model má nad transportnou vrstvou ešte tri ďalšie, zatiaľ čo TCP/IP má na tomto mieste iba jednu vrstvu. Monolitický prístup TCP/IP v princípe vedie ku kódu, ktorý síce môže byť rýchlejší, ale nie je tak prehľadný a opakovane použiteľný.


Tok dát medzi vrstvami

Spolupráca medzi vrstvami je založená na tom, že vrstvy vyššej úrovne využívajú dopredu definované služby, ktoré poskytuje niektorá z nižších vrstiev. Pritom spravidla vyššia vrstva spolupracuje priamo iba s tou, ktorá sa nachádza bezprostredne pod ňou. Skutočný tok dát pri komunikácii je znázornený na obr. 2. Na zdrojovej stanici A prechádzajú dáta vrstvami smerom dole až do vrstvy sieťového rozhrania, kde sa uskutoční ich prenos do cieľovej stanice B, odtiaľ postupujú vrstvami v opačnom smere, teda zdola nahor. Vďaka dátovej abstrakcii danej vrstvením protokolov sa pre obidva programy v aplikačnej vrstve vytvára predstava, ako keby spolu priamo komunikovali.