Nonekvivalencia – XOR

Funkcia 2 vstupných premenných (a viac). Je inverzná k ekvivalencii. Na výstupe je log.1 vtedy, ak sú na vstupoch rozdielne hodnoty


Kombinačné logické obvody

Logické obvody môžu byť realizované - mechanickými obvodmi, spínačmi, elektrónkovými alebo polovodičovými diskrétnymi súčiastkami, rôznymi alebo jednotnými polovodičovými log. členmi, pomocou ďalších obvodov (napr. multiplexormi alebo pamäťami), pomocou programovateľných logických polí (PLA), programovo (mikroprocesorovými obvodmi), pomocou zákaznícky alebo sériovo vyrábaných obvodov.

Za logické obvody považujeme také zapojenia, ktoré vykonávajú logické funkcie. Postup vyhľadávania logickej funkcie sa nazýva logická operácia. Z hľadiska funkcie delíme logické obvody na kombinačné a sekvenčné.
 

Multiplexor (digitálny)

Je obvod, ktorý signál privedený na 1 z viacerých vstupov (kanálov), ktorý je vybraný adresou v binárnom kóde privedie na jediný výstup. Je to teda v podstate elektronický prepínač, ktorý prepína vstup určený binárnou adresou k jedinému výstupu.

Digitálny multiplexor samozrejme "prepína" len 0. a 1. označuje sa MUX alebo MX. Existuje i analógový multiplexor, ktorý dokáže rovnako prepínať i analógové signály. Ten sa označuje AMX. Vzťah medzi počtom vstupov (kanálov) = k, a počtom adresných vstupov = A, je podľa očakávania

Sčítačka je základom tzv. aritmetickej- logickej jednotky mikroprocesora spolu s logickými obvodmi a pamäťovými registrami, čo je základom počítača. Robí aritmetické a logické operácie. V podstate sčituje dve čísla v dvojkovej sústave ostatné operácie sa môžu robiť programovo ako aj vieme najzložitejší výpočet sa dá previesť na rád sčítaní. Pre zrýchlenie výpočtov sa niektoré funkcie môžu robiť i hardwarovo alebo pridať špeciálnu aritmetickú jednotku, matematický koprocesor (od 486 je priamo súčasťou procesora). Sériová sčítačka je pomalá pri 64-bit. Sčítačke treba na spočítanie 64-krokov, pretože pre sčítanie každého rádu musíme v predošlom kroku vypočítať prenos – nemôžeme teda viacerí súčasne sčitovať viaceré rády. Preto vznikne takzvaná paralelná sčítačka. Tá pracuje na princípe, že dopredu sa vypočítajú všetky prenosy pre každý rád, farebne ako funkcia všetkých nižších bitov (sčítancov).

Príklad: vieme, že prenos do prvého rádu C1 závisí od bitov A0 a B0 prenos do druhého rádu C2 závisí od A0,B0,A1 a B1. Potom sa môžu súčasne paralelne sčítať všetky rády (už máme dopredu spočítané všetky prenosy). Výpočet akejkoľvek sčítačky bude teda potrebovať len dva kroky. Čo výpočet a tým i prácu číslicových zariadení – počítačov veľmi zrýchli. Takáto sčítačka je však oveľa zložitejšia.


Sekvenčné logické obvody

Sú také, u ktorých je výstupná hodnota v každom časovom okamihu závislá od kombinácie okamžitých hodnôt vstupných premenných (ak existujú) a súčasne od hodnoty výstupnej premennej v predošlom časovom okamihu. Je to teda obvod so spätnou väzbou - výstupná hodnota sa stáva jednou zo vstupných hodnôt (alebo jedinou). Veľkosť časového okamihu pojmu predošlá výstupná hodnota je daná technologickým oneskorením obvodu, ak treba, môže byť umelo zväčšená (napr. pomocou RC obvodu s časovou konštantou t=R.C). SLO majú teda "akúsi pamäť predošlej výstupnej hodnoty".

Asynchrónne logické obvody sú obvody, v ktorých sa logické rozhodovanie deje v časove nesúvisiacich (asynchrónnych) okamžikoch.

Synchrónne logické obvody sú obvody, v ktorých sa logické rozhodovanie deje v časove označených synchrónnych okamžikoch. U synchrónnych obvodov sú signály na vstupoch pamäťových členov definované v krátkych okamžikoch, obmedzených synchronizačnými impulzmi alebo sa informácia zo vstupu pamäťového obvodu prenáša na jeho výstup len v závislostí na týchto impulzoch

Sekvenčné logické obvody môžeme rozdeliť na 2 typy:

- Sekvenčný logický obvod typu MEALI

Majú ako vstupné premenné predošlú výstupnú hodnotu a "vonkajšie" vstupné hodnoty
- Sekvenčný logický obvod typu MOORE

Majú ako vstupné premenné len predošlú výstupnú hodnotu