Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Elektronická identifikácia

Vlády na celom svete sa budú usilovať nahradiť papierové preukazy totožnosti digitálnymi produktmi. Tieto nové formy elektronickej identifikácie sa budú využívať v pasoch, preukazoch totožnosti, na bankových kartách, kreditných kartách a budú obsahovať informácie ako meno, adresu, štátnu príslušnosť osoby, digitálnu fotografiu, dokonca aj biometrické údaje. Elektronická identifikácia bude určená na obmedzenie podvodov a krádeží identity. Zároveň urýchli proces identifikácie a
overenia totožnosti. Napriek týmto opatreniam zaznamenáme dramatický nárast krádeží identity, a to najmä tých ľudí a organizácií, ktoré podnikajú priamo na sieti (online). Všetky spoločnosti obchodujúce online budú musieť venovať značné prostriedky na vývoj bezpečnejších spôsobov svojej vlastnej ochrany aj ochrany svojich klientov.

S vývojom ľudskej spoločnosti narastá aj množstvo vyrábaných tovarov a zvyšujú sa požiadavky na ich evidenciu. Všeobecne rozšírené a takmer samozrejmé čiarové kódy, ktoré umožňujú automatické snímanie kódu ako prostriedku vstupu údajov do jednotlivých informačných systémov, sú už nepostačujúce. Na evidenciu tovarov sa kladú čoraz väčšie nároky, a tak čiarové kódy postupne nahrádza technológia rádio frekvenčnej identifikácie RFID.


1.2 Čiarové kódy

História


Prvým, dnes už všeobecné rozšíreným a takmer samozrejmým spôsobom identifikácie produktov všetkého druhu sa stali čiarové kódy. Patent na ne bol udelený pred viac ako päťdesiatimi rokmi - v roku 1952. Systém označovania čiarovými kódmi následne prechádzal štandardizáciou a jeho prvé využitie prišlo až v roku 1966. To však bol celý systém ešte len v plienkach a ako rok, v ktorom možno hovoriť o jeho reálnom využití, sa uvádza až rok 1984. Vtedy však čiarový kód na označovania používalo
iba 15-tisíc firiem. Prelomové bolí nasledujúce roky. Už o tri roky neskôr čiarový kód využívalo 75-tisíc spoločností a dnes budete iba ťažko hľadať tovar, na ktorom by toto označenie chýbalo.

Charakteristika čiarového kódu

Čiarové kódy spadajú do oblasti tzv. automatickej identifikácie (registrácie bez použitia kláves). Do rovnakej oblasti patria i magnetické kódy používané napr. na kreditných kartách, strojovo čitateľné písmo OCR (Optical Character Recognition), atď.
Čiarové kódy sú však zatiaľ najrozšírenejšie (hlavne pri označovaní výrobkov, tovarov, obalov a pod.) z dôvodov:

- Nositeľom informácie je najlacnejšie médium - papier, akýkoľvek obal výrobku, štítok a pod.    
- Kódovanie je jednoduché pomocou svetlých a tmavých čiar, dnes ľahko vytlačiteľné na lacných tlačiarenských zariadeniach (napr. termotransferom).
- Čitateľné sú dnes už pomerne jednoduchými a lacnými snímačmi (plus dekodérmi) schopnými čítať kód bezkontaktne (i na
väčšie vzdialenosti).
- Rýchlosť čítania kódu snímačom je v porovnaní s písaním údajov i tou najlepšou pisárkou najmenej 3x rýchlejšia.
- Presnosť čítania kódu snímačom je v porovnaní s písaním údajov i tou najlepšou pisárkou ďaleko lepšia. Pri ručnom zadávaní dát sa stane chyba v priemere pri každom 300 zadaní. Pri  použití čiarového kódu sa počet chýb znižuje až na 1 milióntinu. I tieto chyby sa dajú eliminovať, nakoľko väčšina čiarových kódov je detekčných alebo dokonca korekčných kódov.
- Kódy môžu niesť rôzne informácie (číselné, znakové, najnovšie dokonca akékoľvek dáta). Je veľa druhov kódov vhodných pre určité využitie. Medzinárodnej spolupráci napomáha i rozvinutá normalizácia.
- Kód môže niesť všetky potrebné dáta, alebo môže niesť len kódové označenie - ostatné údaje sa získajú v spolupráci s databázovým systémom (napr. registračnou pokladnicou), kde je názov, cena, počet kusov na sklade a pod.
- Kód môže byť SPOJITÝ (informáciu nesú čiary - tmavšie i medzery - svetlejšie, ich kombinácia a hrúbka) alebo NESPOJITÝ (informáciu nesú len čiary a ich hrúbka, medzery sú len oddelením čiar).
- Pod kódom býva väčšinou informácia napísaná i v znakovej (čitateľnej) podobe, pre prípad zlyhania snímacieho systému.

Ako pracujú čiarové kódy

Každý kód sa skladá z tmavých čiar a zo svetlých medzier,  ktoré sa čítajú pomocou snímačov vyžarujúcich väčšinou červené svetlo. Toto svetlo je pohlcované tmavými čiarami a odrážané svetlými medzerami. Snímač zisťuje rozdiely v reflexii a tie premieňa v elektrické signály zodpovedajúce šírke čiar a medzier. Tieto signály sú prevedené do čísel, resp. písmen, ktoré
príslušný čiarový kód obsahuje. Znamená to teda, že každá číslica alebo písmeno je zaznamenávané v čiarovom kóde pomocou vopred presne definovaných šíriek čiar a medzier. Dáta obsiahnuté v čiarovom kóde môžu zahŕňať čokoľvek: číslo výrobcu, číslo výrobku, miesto uloženia v sklade, číslo série alebo dokonca meno určitej osoby, ktorej je napr. povolený vstup do inak uzavretého priestoru atď.


Prínosy použitia čiarových kódov

Presnosť - Používanie čiarových kódov je jedna z najpresnejších a najrýchlejších metód k registrácii väčšieho množstva dát. Pri ručnom zadávaní dát dochádza k chybe v priemere pri každom tristom zadaní, pri použití čiarového kódu sa počet chýb znižuje na jednu milióntinu, pričom väčšina chýb môže byť eliminovaná, ak je do kódu zakomponovaný kontrolný znak, ktorý overuje správnosť čítania všetkých ostatných znakov. Preto napríklad boli v mnohých krajinách transfúzne stanice vybavené čiarovými
kódmi, aby boli stopercentne rozlíšení rozdielny darcovia a aby následne nemohla byť použitá pre pacienta iná krv. 

Rýchlosť - Ak porovnáme rýchlosť zadávania dát z čiarového kódu klávesnicovým zadaním, zistíme, že i tá najlepšia pisárka je najmenej trikrát pomalšia ako akýkoľvek snímač. 

Flexibilita - Technológia čiarových kódov je mnohoúčelová, spoľahlivá a má jednoduché používanie. Čiarové kódy sa môžu používať v najrôznejších a extrémnych prostrediach a terénoch. Je možné ich tlačiť na materiály odolné vysokým teplotám alebo naopak extrémnym mrazom, na materiály odolné kyselinám, organickým rozpúšťadlám, oderu, nadmernej vlhkosti a pod. Ich rozmery môžu byť dokonca prispôsobené tak, aby sa mohli používať i na miniatúrne elektronické súčiastky.


Snímače čiarových kódov:

1. Kontaktné tužkové snímače - pre správne načítanie treba tento ručný snímač priložiť na symbol čiarového kódu a pohybovať ním cez celú dĺžku symbolu. Je to najlacnejší snímač. Tužkový snímač obsahuje v sebe zdroj svetla i fotocitlivý detektor. 

2. Aktívne bezkontaktné snímače - môžu byť ručné alebo pevne zabudované priamo v "stole", na ktorý sa objekt s kódom položí (často vidieť v samoobsluhách). Zdrojom svetla je laserová LED dióda (s koherentným žiarením), čo umožňuje snímať i kód zo
zakrivených plôch. Snímače pracujú s kmitajúcim lúčom (je vychyľovaný mechanickým systémom rýchlosťou 40 až 800 kmitov za sekundu), teda nemusíme obalom s čiarovým kódom pohybovať. V pevne zabudovaných snímačoch je dráha lúča v tvare číslice 8 alebo hviezdice, čím je zaistené, že aspoň jedno snímanie prebehne cez všetky čiary a medzery symbolu i pri neznámej orientácii kódu (navyše i kód musí mať určitý pomer dĺžky a výšky).

3. Pasívne bezkontaktné snímače - používajú väčšinou snímací člen CCD (ako v scaneroch, kamerách alebo dig. fotoaparátoch) s vlastným zdrojom svetla len na celkové osvetlenie kódu.


1.3    Typy čiarových kódov

Existuje niekoľko typov čiarových, z ktorých každý má svoju vlastnú charakteristiku. Niektoré môžu kódovať iba čísla, iné môžu kódovať i písmena a niektoré dokonca aj špeciálne znaky ako znak doláru alebo znamienka "" a pod. Každý typ kódu má svoj vlastný spôsob kódovania jednotlivých znakov do sústavy čiar a medzier. Keďže teória pozná asi 200 druhov čiarových kódov,
preto uvedieme iba najpoužívanejšie.

EAN

Jedná sa o najznámejší kód pre tovar predávaný v obchodnej sieti. Tento kód môže užívať každý štát zapojený do medzinárodného združenia IANA EAN (International Article Numbering Association EAN). Čiarový kód EAN dokáže kódovať číslice 0 až 9 pričom každá číslica je kódovaná 2 čiarami a 2 medzerami. Môže obsahovať buď 8 číslic (EAN-8) alebo trinásť číslic (EAN-13(obr č.1)). Prvé dve alebo tri číslice vždy určujú štát pôvodu (napr. Slovensko má číslo 858), ďalšie niektoré číslice (väčšinou 4 až 6) určujú výrobcu a nasledujúce číslice okrem poslednej určujú konkrétny tovar. Posledná číslica je kontrolná, tá overuje správnosť dekódovania. Čísla jednotlivým štátom prideľuje združenie IANA EAN so sídlom v Bruseli, čísla výrobcom prideľuje v Slovenskej republike GS1 SLOVAKIA.

Kód 128

Tento kód patrí tiež do systému EAN. Umožňuje zakódovať mnoho užitočných informácii o danom výrobku, ako je napr. číslo dodávky, dátum výroby, dátum balenia, minimálna trvanlivosť, hmotnosť, dĺžka, šírka, plocha, objem, komu má byť tovar zaslaný atď. Každá z informácii má svoj vlastný číselný prefix (definovanú kombináciu čísel), ktorý jednoznačne určuje o aký typ údaju sa jedná. Kód 128(obr č.2) je schopný kódovať celkom 102 znakov. Každý znak je reprezentovaný troma čiarami a troma
medzerami

Kód ITF

Pretože tento kód dovoľuje vysokú hustotu zápisu (až 8 znakov na 1cm) je veľmi často využívaný v najrôznejších odvetviach priemyslu. Taktiež sa používa pri označovaní prepravných jednotiek. Dokáže kódovať číslice 0 až 9 pričom každá číslica je
kódovaná buď piatimi linkami alebo piatimi medzerami. Jednotlivé znaky sa kódujú v pároch tzn. že prvý znak daného páru sa kóduje linkami a druhý medzerami týchto liniek, takže kód ITF(obr č.3) musí vždy obsahovať párny počet znakov.

Kód 39

Veľmi rozšírený kód používaný v najrôznejších aplikáciách s výnimkou predaja v malom. Je štandardom v automobilovom priemysle, v zdravotníctve, v obrane a v mnohých ďalších odvetviach priemyslu a obchodu. Je schopný kódovať číslice 0 až 9, písmena A až Z a ďalších sedem špeciálnych znakov, pričom každý znak je reprezentovaný piatimi čiarami a štyrmi medzerami. Odhaduje sa, že pri používaní kódu 39 (obr č.4) môže dôjsť k chybe pri dekódovaní až po prečítaní cca 30 miliónov znakov
Codabar (obr č.5)

Jedná sa o jeden z najstarších kódov. Tento kód je medzinárodne využívaný pri označovaní krvných bank v transfúznych staniciach. Je schopný kódovať číslice 0 až 9 a šesť špeciálnych znakov. Každý znak je reprezentovaný štyrmi čiarami a troma medzerami a ponúka výber štyroch znakov začiatku a konca, ktoré sa môžu využiť pre oddelenie typu dát.

PDF 417

Nová generácia čiarového kódu - dvojdimenzionálny kód s veľmi vysokou informačnou kapacitu a schopnosťou detekcie a opráv chýb (pri porušení kódu). PDF 417 (obr č.6) je patentom firmy SYMBOL. Označenie PDF 417 (Portable Data File) vychádza zo štruktúry kódu. Každé kódové slovo sa zostavuje zo 4 čiar a 4 medzier o šírke minimálne jedného, maximálne šiestich modulov. Celkovo je však modulov v slove vždy presne 17. Na rozdiel od tradičných čiarových kódov, ktoré obyčajne slúžia ako kľúč k vyhľadávaniu údajov v nejakej databáze externého systému, si PDF 417 nosí všetky údaje so sebou a stáva sa tak nezávislý od vnútorného systému. Do PDF 417 možno zakódovať nielen bežný text, ale i grafiku alebo špeciálne programovacie inštrukcie. Veľkosť dátového súboru môže byť pritom viac než 1 kB. Príkladom použitia môžu byť napríklad najrôznejšie identifikačné karty, vodičské preukazy (v niektorých štátoch USA), PDF 417 možno využiť i pre zakódovanie diagnózy pacienta atď.

Industrial 2/5

Je jednoduchý príklad čiarového kódu. Je to čisto numerický kód (kóduje číslice 0-9), diskrétny s premennou dĺžkou (zakóduje ľubovoľný počet číslic). Je tvorený znakom START, príslušným počtom číslic a znakom STOP. Kód každého znaku je tvorený 5 čiarami, z ktorých sú 3 úzke a 2 široké. Pomer šírky širokej a úzkej čiary je 3:1. Medzery nenesú žiadnu informáciu, slúžia len na oddelenie čiar. Prevod znakov do čiarových kódov sa robí podľa nasledujúcej tabuľky (hodnota 1 znamená širokú čiaru - 3
moduly, hodnota 0 znamená úzku čiaru - 1 modul):

UPC-A

Universal Product Code - univerzálny kód výrobkov - (U.P.C.) bol úspešne zavedený v supermarketoch v USA od roku 1973. Je navrhnutý z hľadiska jednoznačnej identifikácie výrobku a jeho výrobcu. Kódy prideľujú organizácie UCC. Je určitou "podmnožinou" kódov EAN (snímače EAN dokážu dekódovať UPC, naopak to nemusí byť možné).

Jeho symbolika je pevnej dĺžky, numerická, spojitá. Každý znak má 4 prvky. UPC verzie A sa používa k zakódovaniu 12-miestneho čísla. Prvá číslica je znak systému číslovania, ďalších 5 je identifikačné číslo výrobcu, ďalších 5 je číslo výrobku a posledná číslica je kontrolný znak (vypočíta sa rovnako, ako v EAN). Kód sa skladá z dvoch častí - ľavej a pravej, medzi nimi je stredný deliaci znak.

Štruktúra kódu: - ľavá
hraničná značka = 101

 - prvá číslica je znak systému číslovania (kód., ako ľavé číslice) s nepárnou paritou
 - ďalších 5 číslic identifikuje výrobcu (kód., ako ľavé číslice)
 - centrálny hraničný vzor = 01010
 - ďalších 5 číslic identifikuje výrobok (kód., ako pravé číslice) s párnou paritou
 - kontrolný znak (zakódovaný, ako pravé číslice)
 - pravá hraničná značka = 101


Použitie čiarových kódov


Čiarový kód má najrozmanitejšie možnosti využitia. Tu uvádzame iba niekoľko aplikácií:

Čiarový kód v sklade - Všetok skladovaný tovar je označený čiarovým kódom. V prípade, že niektoré dodávky nie sú označené čiarovým kódom od výrobcu, možno ich operatívne doznačiť pri ich príjme na sklad. Doznačovanie sa deje prostredníctvom etikiet potlačených tlačiarňou čiarových kódov. Najúspornejšou a najrýchlejšou možnosťou je označovať regále s daným typom tovaru. Kódy sú snímané ako pri príjme tovaru na sklad, tak i pri jeho expedícii. To umožňuje mať nielen dokonalý prehľad o
momentálnom stave zásob v sklade, ale i prevádzaní veľmi rýchlej inventúry, možnosť automatického sledovania minimálneho množstva daného druhu tovaru v sklade, vyplňovanie dodacích listov a faktúr, urýchlenie expedície atď. 

Čiarový kód vo výrobe - Pri pásovej výrobe je na výrobku upevnený alebo vytlačený čiarový kód, ktorý je väčšinou na diaľku snímaný laserovým snímačom. Pomocou evidenčného systému možno údaje použiť pre kontrolu toku výrobkov, počtu vyrobených výrobkov, evidenciu osoby, ktorá výrobnú operáciu previedla, automatické dodávanie materiálu a pod. Získané informácie možno samozrejme použiť i pre mnohé ďalšie aplikácie.

Čiarové kódy pri strážení objektov - Strážca konajúci obchôdzku po stráženom objekte je vybavený prenosným pamäťovým terminálom s integrovaným snímačom čiarového kódu. Na niekoľkých miestach jeho trasy sú umiestnené etikety s čiarovým kódom (kód nie je čitateľný okom - nie je vypísaný obsah kódu). Ak prechádza strážca okolo miesta označeného etiketou, zosníma kód do pamäte terminálu. Okrem čísla kontrolného miesta sa automaticky do pamäte snímača uloží čas a dátum
zosnímania. Po skončení obchôdzky prevedie poverený pracovník prenos dát z terminálu do počítača a kontrolu činnosti strážcu.

Čiarové kódy pri kontrole vstupu osôb - Každá osoba oprávnená k vstupu do určitého objektu vlastní
preukážku (napr. plastovú kartu) na ktorej je vytlačený čiarový kód. Pri vstupe je kód snímaný, čo umožňuje zamedzeniu vstupu nepovolaným osobám. Zároveň je možné kedykoľvek zistiť, ktorá osoba je prítomná v danom objekte. Obdobné preukazy je možné vydávať i návštevám. Tento systém možno použiť vo veľkých firmách, výpočtových strediskách, športových areáloch, liečebných ústavoch, atď.
 Čiarové kódy v knižniciach (videopožičovniach, CD a DVD - požičovniach atď.) - Všetky knihy a čitateľské preukazy sú označené čiarovými kódmi. Snímaním kódov na knihách a súčasne kódu na preukaze čitateľa, ktorý si dané knihy požičiava je potom možné kedykoľvek a rýchlo zistiť, ktoré knihy má kto zapožičané, resp. ktoré knihy sa nachádzajú v knižnici.


2.1 Identifikácia pomocou RFID


Najjednoduchšie možno vysvetliť pojem RFID ,dešifrovaním" významu skratky. Prostredníctvom neho sa dostaneme k pojmu Radio Frequency IDentification, teda identifikačným prvkom pracujúcim vo vysokofrekvenčnom pásme.

RFID sa od počiatku vyvíjal ako systém, ktorý mal byť alternatívou k použitiu čiarového kódu v aplikáciách, kde bolo jeho nasadenie principiálne nemožné alebo obťažné. V porovnaní s čiarovým kódom ponúkajú RFID vyššiu rýchlosť snímania a podstatne jednoduchšia je ich aplikácia v automatizovaných systémoch, pretože nekladú nijaké mimoriadne nároky na obsluhu.

Často sa využíva hrubé členenie na nízko a vysokofrekvenčné RFID, ktoré pokrýva najvýznamnejšie rozdiely medzi oboma systémami:

Nízkofrekvenčné RFID systémy pracujú v pásmach od 30 kHz do 500 kHz. Najčastejšie sa využívajú v bezkontaktných systémoch kontroly dochádzky, identifikačných systémoch, systémoch na sledovanie zvierat a pohybu všeobecne. Vyznačujú sa
krátkou latenciou a nízkymi prevádzkovými nákladmi.

Vysokofrekvenčné RFID systémy pracujú v pásmach od 850 MHz do 950 MHz a od 2,4 GHz do 2,5 GHz. V porovnaní s nízkofrekvenčnými systémami ponúkajú vyšší dosah a flexibilitu. Negatívom sú vyššie ceny.

Ďalšie členenie je na aktívne a pasívne systémy RFID. V prípade tohto členenia zohráva hlavnú úlohu vyhotovenie a spôsob činnosti RFID značky:

Aktívny prvok RFID je prvok disponujúci zabudovaným zdrojom energie, prípadne umožňujúci meniť obsah informácií uložených v pamäti, ktorá môže mať kapacitu až 1 MB. Aktívne prvky RFID môžu realizovať zber, vyhodnocovanie a následné odoslanie údajov a ich využitie sa predpokladá v náročnejších aplikáciách. Nevýhodou aktívnych RFID je ich obmedzená životnosť, ktorá je daná životnosťou batérie.

Pasívny prvok RFID nevyžaduje na svoju činnosť zabudovaný zdroj energie. Na napájanie používa energiu získanú z magnetického poľa čítacieho zaradenia. Tieto prvky RFID bývajú vybavené pamäťou s nižšou kapacitou (32-128 bitov), pričom údaje v nej uložené nemôžu byť modifikované. Pasívne RFID sa najčastejšie využívajú na identifikáciu a majú ambíciu nahradiť čiarový kód. V porovnaní s aktívnymi RFID vyžadujú čítacie zariadenia s vyšším príkonom a sú schopné komunikácie na
menšiu vzdialenosť. Na druhej strana ich veľkou výhodou sú podstatne nižšie ceny.


AKO PRACUJE RFID

I keď z uvedeného možno zjednodušene vyvodiť spôsob činnosti systémov na báze RFID, bude isto lepšie, ak ich činnosť opíšem detailnejšie. Systémy RFID sa skladajú z dvoch základných častí čítacích zariadení a značiek RFID, ktoré sa niekedy označujú aj termínom inteligentné štítky (SmartTag).

Za základ systému RFID možno považovať čítacie zariadenia. To je v závislosti od konkrétnej aplikácie buď stacionárne, alebo mobilné. Čítacie zariadenia plnia v systéme RFID dve úlohy. Prvou je vysielanie vysokofrekvenčného signálu, druhou príjem identifikátorov zo značiek RFID.

Vysielanie signálu sa realizuje z dvoch dôvodov. Prvým je zabezpečenie detekovania značiek RFID, pričom toto je úloha spoločná pre systémy s aktívnymi i pasívnymi značkami RFID. Oba typy totiž vyšlú signál až po tom, čo zachytili signál z čítacieho
zariadenia. Druhý dôvod je dôležitý pri systémoch využívajúcich pasívne čipy. Tam sa magnetické pole vytvorené čítačkou na strane značky RFID využíva na získanie energie potrebnej na odoslanie identifikátora zo značky RFID. Každá značka RFID sa skladá z nasledujúcich častí: antény, transceivera a transpondéra.


Anténa


predstavuje najrozmernejšiu časť značky RFID, pričom toto tvrdenie platí bez ohľadu na frekvenčné pásmo, v ktorom konkrétny systém RFID pracuje. Samozrejme, rozmery antény sú dané frekvenčným pásmom, a teda platí, že čím vyššia frekvencia sa v danom systéme RFID používa, tým menšia môže byť anténa v čipe. Anténa RFID značky je dôležitá hneď z niekoľkých hľadísk. Umožňuje totiž príjem signálu z čítačky a zároveň slúži aj na vysielanie. V prípade príjmu signálu má anténa takisto dve funkcie. Z prijatého signálu „vyrába" energiu slúžiacu na napájanie značky RFID. Druhou funkciou antény je príjem kódu, ktorý je
určený na komunikáciu čipu a čítačky.


Transceiver

je blok, ktorý realizuje komunikáciu s čítačkou. Ide vlastne o prijímač a vysielač, doplnený o obvody, ktoré z prijatého signálu vytvoria elektrickú energiu potrebnú na činnosť celej značky RFID.

Transpondér

je najzložitejšia časť RFID, presnejšie môže ňou byť, jeho konfigurácia je totiž variabilná a závisí od toho, aké funkcie má daná značka RFID plniť. Najjednoduchším prípadom je kombinácia riadiacej logiky a pamäte nesúcej unikátny identifikačný kód (obyčajne 64 až 128 bitov) čipu. Pamäť je typu ROM, čo znamená, že údaje v nej nemožno meniť (sú zadané pri výrobe čipu).

2.2 RFID kód

EPCGlobal predstavila EPC™ (Electronic Product Code) – jedinečný 96-bitový kód slúžiaci na jednoznačnú identifikáciu objektu. Kód EPC bol navrhnutý tak, aby predstavoval nadmnožinu EAN/UCC štandardu UPC (Universal Product Code), používanom pri čiarových kódoch. Pri porovnaní s adresným priestorom čiarového kódu UPC, má EPC významne rozšírený objem objektov, ktorý je schopný popísať. Podstatnou zmenou je tzv. serializácia objektov, ktorá vďaka dodatočným 36 bitom jednoznačne priraďuje k výrobku sériové číslo, resp. číslo šarže.

EPC umožňuje oddeliť identifikáciu od dát – stačí, aby bol na RFID čipe len EPC kód, cez ktorý potom možno pristúpiť k ďalším informáciám v databáze. Konzorcium EPCGlobal predstavilo aj prvý návrh distribuovaných služieb pod názvom EPC Global Network, ktoré slúžia na ďalšie automatické spracovanie prečítaných identifikátorov s EPC kódom.


RFID čipy

V súčasnosti niektorí výrobcovia RFID značiek pracujú na vývoji RFID čipov. Jedná sa o implementáciu celej značky RFID na kúsok kremíka. Tieto zariadenia pracujú v najvyšších frekvenčných pásmach vyhradených pre RFID. Rozmery a energetická
náročnosť RFID čipov je menšia, ako tomu bolo u RFID značiek. Veľkosť čipov je len niekoľko milimetrov, čo spolu s nižšími energetickými nárokmi, umožňuje ich jednoduchšie použitie v oblastiach, v ktorých to bolo doposiaľ zložité alebo nemožné. Momentálne sú na trhu dva čipy. Najmenší RFID čip ponúka spoločnosť Hitachi pod názvom Mu-čip, jeho rozmery sú 0,4 mm x 0,4 mm, výhodou je, že nepotrebuje na komunikáciu s čítacím zariadením externú anténu, anténa je implementovaná priamo v čipe. Je určený hlavne pre bankový sektor, pričom by sa mal stať súčasťou bankoviek a bankových dokumentov. Druhý čip má názov VeriChip a je od spoločnosti Applied Digital Solution. Jedná sa o čip určený na implementáciu do ruky a má slúžiť na identifikáciu človeka.


VYUŽITIE RFID

Ako sme naznačili, RFID možno nasadiť takmer všade. Pozrime sa však na to, ako vidia jeho šance propagátori tejto
technológie. Najčastejšie sa o nasadení RFID hovorí v týchto odvetviach:

- preprava a logistika,
- výroba a spracovanie,
- bezpečnosť,

Počet konkrétnych aplikácií je však podstatne väčší a zahŕňa:

- evidenciu a sledovanie zvierat,
- evidenciu a sledovanie nebezpečných odpadov,
- sledovanie procesu výroby,
- sledovanie doručovania zásielok,
- sledovanie automobilovej dopravy.

V prípade niektorých aplikácií už dokonca jestvujú medzinárodne akceptované štandardy:

- bezpečnostné systémy,
- ochrana cenných predmetov,
- riadenie prístupu (osôb, automobilov),
- automatizovaný výber mýtnych poplatkov,
- dochádzkové systémy,
- identifikácia nástrojov na CNC strojoch a automatizovaných výrobných linkách,
- vyhodnocovanie športových výkonov,
- sledovanie delikventov. 

RFID V PRAXI

K priekopníkom v oblasti RFID patrí aj spoločnosť Texas Instruments. Tá ponúka viacero produktov a kompletných balíkov
na nasadenie tejto technológie. Na jej zozname sú aplikácie na kontrolu prístupu osôb do budov, áut na parkoviská, identifikáciu batožín na letiskách, sledované zvierat, sledovanie pohybu automobilov, blokovanie ukradnutých automobilov, sledovanie pohybu dokumentov, sledovanie tovaru v distribúcii a pri predaji, sledovanie zásielok počas prepravy, riešenia pri bezdrôtovom obchode zameranom na automatizáciu predaja niektorých komodít (medziiným tankovanie pohonných hmôt), predaj lístkov na rôzne podujatia, ale aj nasadenie pri športových podujatiach. Veľmi ma zaujal opis využitia RFID pri Bostonskom mestskom maratóne,

kde od roku 1999 dostávajú bežci značku RFID, ktorá je pred štartom pripevnená na ich obuv. Prvoradou úlohou, ktorú organizátori nasadením RFID chceli vyriešiť, bolo zjednodušenie evidencie pretekárov, ich identifikácie a spracovania výsledkov. Akýmsi vedľajším produktom je informačný servis dostupný na internetovej stránka maratónu, prostredníctvom ktorej môžu tréneri, rodinní príslušníci či priatelia mať neustály prehľad o tom, ako si počína ich favorit. Čítačky značiek RFID sú totiž na trati maratónu rozmiestnené vo vzdialenosti približne 3 míle.



RFID A SÚKROMIE

V nejednej krajine jestvujú plány na pridanie RFID do dokladov, Európska banka nedávno prezentovala zámer implementovať značky do bankoviek, čo by malo zjednodušiť odhaľovanie ich falšovania. Ochrancovia ľudských práv jedným dychom dodávajú, že obchodník by poznal stav vašej peňaženky už pri vstupe do obchodu.


Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk