Vyššie programovacie jazyky :

 - Písať zložité programy takýmto spôsobom by bolo veľmi náročné a neefektívne. Preto vznikli vyššie programovacie jazyky - prekladače (sú to opäť programy), ktoré nahrádzajú písanie programu pomocou kódov alebo skratiek assemblera človeku prijateľnejším slovným vyjadrením príkazov (samozrejme väčšinou anglickým). Ďalej ešte obsahujú tzv. knižnice podprogramov (funkcií, procedúr, príkazov) ktoré nemusí programátor pracne programovať (napr. matemat. operácie, grafické operácie a podobne).

Navyše prekladače týchto jazykov (hlavne linkery) sú vytvorené pre rôzne platformy (procesory, prípadne operačné systémy), programátor teda ani nemusí poznať procesor (konkrétny počítač a dokonca mnohokrát ani operačný systém, pod ktorým
bude jeho program pracovať). Sú to strojovo nezávislé jazyky.

Nevýhodou je, že takto vytvorené programy sú dlhšie a pomalšie (nedajú sa tak optimalizovať), ako programy vytvorené v strojovom kóde

Prekladače :

-Prekladače sú programy, ktoré prekladajú uživateľom napísaný zdrojový text príkazov ( programu ) na tvar, ktorému "rozumie" počítač a prípadne operačný systém – strojový (cieľový ) tvar. Prekladače sú súčasťou vyšších programovacích jazykov, operačných systémov, prípadne niektorých aplikačných programov.

Iterpretátory :

- pri zadávaní i vykonávaní príkazov musia byť aktívne ( spustený program interpretátora ). Pracuje ako "tlmočník". Do pamäti sa ukladá zdrojový text (prípadne "čiastočne" preložený - kódovaný zdroj. text). Každý príkaz prekladá do sady strojových inštrukcií.

Príklad:

- Basic pre mikropočítače
- COMMAND.COM - pre MS DOS
- JAVA,
ale tiež: - HTML, ..., rôzne makrojazyky (napr. MS OFFICE, ...), programovanie CNC strojov (interpretátorom je riadiaci program pre stroj), atď.

Výhodou je tzv. platformová nezávislosť - pre každú platformu je prekladač, ktorý ako vieme pri behu aplikácie musí bežať
tiež (napr v prípade JAVy ako tzv virtuálny počítač - "JAVA virtual machine") a program - zdrojový text (prípadne "čiastočne" preložený - kódovaný zdrojový text) je vždy rovnaký. Preto sa napr. JAVA tak rozšírila na Internete, kde je veľké množstvo rôznych počítačov s rôznymi systémami (procesormi, operač. systémami, ...), teda rôznymi platformami.


Kompilátory :

 - používajú sa iba prekladače vyšších programovacích jazykov. Program compilátora musí byť spustený iba pri tvorbe programu, ktorý nakoniec celý preloží ( ako prekladateľ knihy ) do strojového tvaru ( nečitateľný ) a s pomocou LINKERA pre konkrétnu platformu. V pamäti je uložený strojový tvar , zdrojový text si programátor chráni (je to jeho "tvorivé tajomstvo").

Príklad:

- PASCAL
- Jazyk C nie je rozsiahly, ale nepatrí pritom medzi jazyky, vyznačujúce sa dobrou čitateľnosťou. Svojím pôvodom je zameraný na systémové programovanie. Na jednej strane je ho možné zaradiť do skupiny vyšších programovacích jazykov, na druhej strane je možné program napísaný v jazyku C preložiť do veľmi efektívneho strojového kódu (niekedy sa preto o ňom hovorí ako o štruktúrovanom asembleri).  Jazyk C má pomerne málo jednoduchých pravidiel, pomocou ktorých je možné vytvárať a
skladať jednotlivé úseky programov do väčších a väčších celkov. Jazyk C sa ďalej mierne vyvíjal. Kompilátory jazyka C++ dnes ponúkajú všetky významné firmy (Borland - Borland C++, Microsoft - Microsoft Visual C++)


Štrukturované programovanie :
-Zložitejšie programy môže tvoriť viacero programátorov, každý musí poznať funkciu "svojej" časti a komunikáciu s "nadriadenou" časťou.


Objektovo orientované programovanie (OOP):

V súčastnosti sa kladie veľký dôraz na objektovo orientované programovanie (OOP), podporu databáz priamo cez ovládač v operačnom systéme ODBC (Open Database Connectivity), poprípade DAO (Data Access Object) a taktiež na podporu
výmeny objektov medzi aplikáciami OLE (Object Link Embedding) alebo DDE (Dynamic Data Exchange).