referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Július
Nedeľa, 11. apríla 2021
Programovanie a WWW
Dátum pridania: 28.05.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: suchyzyps
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 106
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 9.4
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 15m 40s
Pomalé čítanie: 23m 30s
 
OOP je založené na modelovaní objektov reálneho sveta. Objekt je v OOP základnou zložkou. Charakterizovaný je svojím stavom (určeným hodnotou tzv. atribútov objektu) a svojim správaním, ktoré definuje, čo objekt dokáže robiť. Stav objektu je navonok neviditeľný – nevieme, čo ho tvorí ani ako je uložený. Toto je prvý základný princíp OOP, hovorí sa mu zapuzdrenie (encapsulation). Dôvodom ukrytia stavu objektu pred okolím je snaha zabrániť takým modifikáciám, ktoré by uviedli objekt do nekonzistentného stavu.

Interakcia medzi objektmi sa realizuje pomocou posielania správ. Každý objekt dáva k dispozícii zoznam správ, na ktoré dokáže reagovať (to je to spomínané správanie objektu). 

Napr. v bankovej aplikácií by mohol objekt účet reagovať na správy „vypočítaj úrok“, „preveď sumu“ a podobne.


Dôležité je, že iniciátor správy sa nemusí starať o to, akým spôsobom príjemca správu poslal. V súvislosti so zapuzdrením je zrejmá jasná výhoda OOP oproti klasickému štýlu: pokiaľ je stav objektu pred svetom ukrytý a prístupné je iba komunikačné rozhranie, môžeme kedykoľvek objekt vymeniť za iný s rovnakým rozhraním. Pokiaľ sa nezmení funkčnosť objektu, okolité objekty ani nemusia tušiť, že k nejakej výmene došlo. 


Druhým dôležitým konceptom OOP je polymorfizmus. Táto vlastnosť znamená, že viacero objektov dokáže reagovať na jednu a tú istú správu , každý však inak, svojím vlastným spôsobom. Klasickým spôsobom môže byť správa „serializuj sa“. Serializácia objektu je zakódovanie jeho stavu pre uloženie napr. do súboru, z ktorého bude v budúcnosti možné objekt rekonštruovať. Je zrejmé, že každý objekt sa bude serializovať inak: to nás však nemusí zaujímať, stačí, keď pošleme príslušnú správu všetkým objektom.


Zapuzdrenia a polymorfizmus sú naozaj základnými princípmi OOP. Bez nich by celá koncepcia stratila zmysel. Často sa však môžeme stretnúť ešte s pojmami triedadedičnosť.


Triedy sú v klasickom OOP šablónami, na základe, ktorých je možné generovať nové objekty. Dôležité je, že sú to takisto objekty. V mnohých jazykoch (napr. C++, ale Java nie je výnimkou) však nie je možné vytvoriť objekt bez toho, aby sme najprv definovali jeho triedu. V takýchto jazykoch sú triedy iba jazykovými konštrukciami.


Programovacie jazyky v OOP
Existuje velké množstvo programovacích jazykov umožňujúcích objektovo orientované programovanie, napr. Smalltalk, Java, C++, Object Pascal, C#, Lisp, PHP, Python, Ruby…



Webový prehliadač :

-Webový prehliadač je počítačový program, ktorý slúži k prehliadavaniu World Wide Webu (WWW) . Program umožňuje komunikaciu s HTTP serverem a zpracovanie prijatého kódu (HTML, XHTML, XML apod.), ktorý podla daných štandardov zformátuje a zobrazí webovou stránku. Textové prehliadače zobrazujú stránky ako text, obvykle velmi jednoducho formátované. Grafické prehliadače umožňujú zložitejšie formátovanie stránky vrátane zobrazenia obrázkov. Pre zobrazení niektorých zvláštnych sučastí stránky, ako su Flashové animácie alebo Javové applety, je treba prehliadač doplniť o špecializované zásuvné moduly.

Mezi nejznámějšie webové prehliadače patrí : grafické Internet Explorer, Mozilla Firefox, SeaMonkey, Opera, Konqueror a Safari a textové Links a Lynx.


HTML :


 - je skratka z anglického HyperText Markup Language, značkovací jazyk pre hypertext. Je jedným z jazykov pre vytváranie stránok v systéme World Wide Web, ktorý umožňuje publikaciu stránok na Internete. Jazyk je podmnožinou skôr vyvinutého rozsiahleho univerzálneho značkovacieho jazyka SGML (Standard Generalized Markup Language). Vývoj HTML bol ovplivnený vývojom webových prehliadačov, ktoré spätne ovplyvňovali definiciu jazyka. Je charakterizovaný  množinou značiek a ich atributov. Mezi značky sa vkladajú časti textu dokumentu a tím se určuje význam (sémantika) obsahujúceho textu. Názvy jednotlivých značiek sa vkladajú medzi hranaté závorky ("“). Časť dokumentu vložená medzi značkami tvorí tzv. element (prvok) dokumentu.

Súčasťou obsahu elementu môžu byť ďalšie vsunuté elementy. Atributy sú doplňujúce informacie, ktoré spresňujú vlastnosti elementu.

Značky (tiež nazývané tagy) sú obvykle párové. Rozlišujeme začiatočné a koncové značky. Koncová značka má pred názvom značky znak lomítko.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.