V roku 1998 preto Microsoft prišiel s verziou Win 98, ktorá priniesla niektoré výhody – jednoduchšia práca so sieťou, podpora nových technológií (USB, AGP, DVD). Popri týchto užívateľských Win sa vyvíjal aj projekt Win NT, ktorý bol určený na prácu v serveroch a v sieti. Tento OS bol na tom lepšie aj so stabilitou a bezpečnosťou. Priamym nástupcom Win NT po verzii 7.0 prišla v roku 2000 na trh nová rodina OS spoločnosti Microsoft – Win 2000 – (vo verziách Profesional, Server, Advanced Server a Datacenter Server., ktorý v sebe spájal vlastnosti Win NT a Win 9.x. Nasledovníkom Win 98 boli OS Win ME a Win XP (vo verziách Home Edition, Profesional).

8. Porovnanie MS DOS a Windows

Win sú ovládané graficky – objektovo a to znamená, že každý program a väčšina jeho ovládacích prvkov sú zobrazené na obrazovke ako malé predmety, či objekty, často ako zrozumiteľné obrázky. Tie sú použité ako jednoduchý spôsob pre spustenie programu, jednoduchým ukázaním na požadovaný objekt grafickým kurzorom myší a stlačením tlačidla. Grafické rozhranie má niekoľko výhod. Spočívajú jednak v rýchlom osvojení si práce s prostredím a jeho princípu ovládania, jednak v univerzálnosti prostredia, ktoré sa stalo štandardom pre aplikácie tvorené pre tento systém.

Programy pracujúce pod OS MS DOS totiž nepôsobia jednotným dojmom čo sa odráža na zložitosti ich ovládania, niektoré sa ovládajú klávesnicou, iné myšou, alebo klávesnicou aj myšou, niektoré používajú roletové menu a iné klávesové skratky a niektoré príkazový riadok. Programy pracujúce pod Win majú naproti tomu v podstate jednotný vzhľad. Základné ovládacie prvky sa nachádzajú vždy na rovnakom mieste a rovnaké sú aj niektoré podstatné klávesové skratky či funkcie myši.
Programy bežiace pod MS DOSom si väčšinou zabezpečujú ovládanie periférii sami, čo v niektorých prípadoch vedie k problémom, zvlášť pri práci s tlačiarňou. Inak je to pri práci s Win, kde akonáhle je nainštalované periférne zariadenie so zodpovedajúcim ovládačom, prechádza pod správu Win a tie riadia jeho činnosť nech je volená z ktoréhokoľvek programu pracujúceho pod ich systémom.

V OS MS DOS nie je možné spustiť viac ako jednu aplikáciu, čo naopak je jedna zo základných vlastností Win. Vo Win sa môže spustiť niekoľko aplikácií naraz, ich počet je limitovaný len dostupnou pamäťou, uložiť ich na pracovnú plochu, aby boli súčasne viditeľné a prepínať sa medzi nimi a s určitými obmedzeniami medzi nimi premiestňovať dáta. Win sa v podstate snaží nahradiť hornú dosku pracovného stola. Jeho koncepcia nadviazala na pôvodnú myšlienku čiastočne realizovanú v predchádzajúcich verziách – poskytnúť užívateľovi priestor a nástroje, ktoré sú potrebné pre činnosti, ktoré vykonáva sediac za pracovným stolom. Je navrhnutý tak, aby sa užívateľovi počítača s rôznymi nástrojmi dobre pracovalo. Aby aj tomu, kto sa nevyzná v počítačoch príliš nevyzná, stačilo len málo času na pochopenie a zvládnutie činnosti.

8.1. MS DOS

Minimálne hardwarové požiadavky: výkonný mikroprocesor 486DX 2 – 66, operačná pamäť 8 MB. Základom pre jeho vývoj bol najúspešnejší OS pre 8 – bitové počítače – systém CP/M, ktorému sa podobá najmä svojou stavbou. Postupne sa systém MS DOS stal vo svete najrozšírenejším OS pre 16-bitové osobné počítače.

MS DOS je úsporný, je diskovo orientovaný, monoprogramový, jednoužívateľský OS, vie priamo využiť, ale nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640 KB operačnej pamäte, nad tento rámec je možné prejsť pomocou špeciálnych ovládačov, je rozdelený na niekoľko častí, ktoré tvoria hierarchickú štruktúru, medzi jednotlivými časťami je definované rozhranie, prostredníctvom ktorého jednotlivé časti medzi sebou komunikujú.

Umožňuje spúšťať programy uložené v diskových súboroch a organizovať dáta vo vonkajších pamäťových médiách. Dokáže pracovať so súbormi a adresármi, riadi tok informácii do a z rôznych častí počítača – tieto časti pripraví pre príjem alebo výdaj informácií, umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať. Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv. príkazovým riadkom), ktoré je možné rozdeliť na nasledujúce: práca so súbormi a adresármi, práca s diskami, konfigurácia hardwaru, optimalizácia použitia pamäte, zrýchlenie použitia programov, úprava činnosti podľa zákazníka.

Jeho výhodou je dobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť a predovšetkým obrovské rozšírenie. Pracuje na akomkoľvek počítači PC. Interpreter príkazov MS DOSu pracuje v textovom režime (t. j. sám MS DOS neponúka nijaké grafické „okná“, ale môže spúšťať programy, ktoré si grafické prostredie vytvárajú). Jeho nevýhodou je textová orientácia, čo je pri dnešných nárokoch na grafické užívateľské rozhrania už zastaralým riešením, nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne – neobsahuje multitasking.