Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Operačný systém

Úvod:

Počítač potrebuje mať v pamäti vždy program, podľa ktorého vie, čo a ako má vykonávať. Pokiaľ je pamäť prázdna, počítač je mŕtvy – nedokáže reagovať na stlačenie klávesu, pohyb myší a ignoruje nás, aj keď mu vynadáme. Programu, ktorý sa do pamäte vkladá vždy pri štarte, hovoríme operačný systém. Je to v skutočnosti komplex programov, ktoré majú na starosti komunikáciu počítača s okolitými zariadeniami. Zabezpečujú zobrazovanie údajov na monitore, prijímajú impulzy, ktoré do počítača vysielame klikaním klávesov na klávesnici alebo pohybom myší po podložke a správajú sa podľa nich. Vďaka operačnému systému počítač rozozná, keď, má spustiť iný program a správať sa podľa jeho inštrukcií. Keď program skončí, operačný systém vie, že má opäť prevziať riadenie, a tak to ide až do vypnutia ( alebo poruchy ).

1. Čo je to operačný systém?

Operačný systém (ďalej len OS) - je nenahraditeľné rozhranie pri komunikácii hardwaru a softwaru. Bez operačného systému nie je možné počítač používať, pretože všetky príkazy užívateľa musí najprv spracovať OS. Zjednodušene OS je súbor programov, ktorý riadi a kontroluje činnosť hardwaru, ale aj softwaru v počítači, stará sa o efektívne využitie operačnej pamäte a procesora, o optimálnu komunikáciu medzi všetkými používanými technickými aj programovými prostriedkami. OS je v širšom zmysle súhrnné označenie pre technické a programové prostriedky počítača (spôsob akým je celý systém tvorený). OS je v užšom zmysle základnou súčasťou softwaru každého osobného počítača – je to skupina programových produktov - programov a údajov, ktorá zabezpečuje čiastočne alebo úplne určité funkcie.

2. Súčasti OS

Exekutíva - Jadro (výkonná časť) je rezidentne umiestnené v pamäti, podľa potreby sa inicializuje alebo nahráva do pamäte ostatné dôležité časti OS.
Monitor –– interpreter príkazov (monitorovať – sledovať) zabezpečuje komunikáciu systému s užívateľom. Prijíma a analyzuje impulzy z klávesnice, zisťuje význam systémových príkazov, vypisuje príslušné odozvy a oznamy na zobrazovanie (výstupné zariadenie).
Drivery - ovládače– obslužné programy vstupno-výstupných zariadení. Periférie- vstupno-výstupné ovládače. OS má z hľadiska úrovne programov niekoľko„vrstiev“.

3. Vrstvy OS

Najnižšiu fyzickú - tvorí technické vybavenie počítača - hardware počítača, nad ním operujú programy BIOSu (Basic Input Output System) na podprogramoch BIOSu sú potom postavené vyššie logické vrstvy OS. Pomocou služieb a prostriedkov sú vytvorené aplikované prostredia, v ktorých bežia užívateľské programy. BIOS je skupina krátkych obslužných programov zabezpečujúcich vstup znaku z klávesnice, výpis znaku na obrazovku, čítanie alebo zápis sektoru na disk a podobne, je uložený v pamäti ROM. Systémová disketa alebo pevný disk obsahuje v prvom sektore BOOT - SEKTOR zavádzač OS, teda program, ktorý „rozumie“ zvyšnému obsahu systémového média a zavedie do pamäti časti daného OS. Spôsob ďalšieho nahrávania je naopak „plne v moci“ zavádzača, ktorý je súčasťou konkrétného OS.

4. Programy OS

4.1. Riadiace programy

Riadenie spracovania – je súčasťou OS, ktorý riadi a kontroluje štartovanie, činnosť a ukončenie vykonávania programu, má na starosti vstup a výstup údajov, rozozná vyskytujúce sa chyby a vie ich automaticky ošetriť.
Systém správy údajov – jeho úlohou je spravovanie a kontrola uloženia údajov do vonkajších pamätí. To znamená, že užívateľ zadá jednoduchý príkaz a príslušné programy systému správy údajov vykonajú komplikovanú prácu vyhľadávania voľného miesta na disku alebo znovu vyhľadania údajov.

4.2. Obslužné programy

Sú súčasťou pomocného systémového programového vybavenia a sú cennou pomôckou pre prevádzku výpočtového strediska. Tieto programy sú pripravené v programových knižniciach a možno ich na požiadanie spustiť. Sú to väčšinou programy s príponou com, exe, bat. Najdôležitejšie obslužné programy sú – spojovacie, zavádzacie, triediace, testovacie, vstupno-výstupné programy, univerzálne.
4.3. Prekladače

Programy na preklad programov, napísaných v programovacom jazyku do strojového kódu príslušného počítača. Pri problémovo orientovaných jazykoch prekladacie programy nazývame kompilátormi, pri strojovo orientovaných jazykoch asemblérmi. Okrem vytvárania prekladu prekladač kontroluje program po formálnej stránke v pravidlách príslušného jazyka a vytvára protokol prekladu.

5. Základné pojmy

GUI Graphical User Interface- grafické užívateľské rozhranie. Microsoft Windows sú prvým systémom pre počítače PC, ktorý obsahuje pravé grafické užívateľské rozhranie podľa všetkých jeho pravidiel. GUI je teda sada nástrojov a metód, pomocou, ktorých užívateľ pracuje s počítačom, zadáva mu príkazy, kontroluje ich splnenie a preberá výstupné informácie. Na rozdiel od textových či číselných údajov manipuluje s objektmi. GUI je akýmsi pracovným stolom položeným na plochu obrazovky, ktorá obsahuje rôzne predmety pre prácu. Dovoľuje nám komfortne pracovať s objektmi, ktoré môžeme posúvať, presúvať, otvárať, zatvárať, či pracovať s nimi podľa účelu, pre ktorý sú určené.

Multitasking je vykonávanie viacerých úloh súčasne. Keďže väčšina počítačov má iba jeden centrálny CPU, multitasking sa simuluje tak, že procesor striedavo vykonáva časti jednotlivých zadaných procesov, a navonok sa tvári, že sa vykonávajú súčasne. Podľa toho, kto rozhoduje o striedaní procesov, delíme multitasking na preemtívny a nepreemtívny. Pri preemtívnom multitaskingu organizuje prideľovanie procesoru jednotlivým procesom hlavný proces, nazývaný kernel. Ten organizuje prípadné prerušenie vykonávania jednotlivých procesov, a potom odovzdá procesor na vykonávanie ďalšieho procesu. Pri nepreemtívnom multitaskingu o prideľovaní procesoru akoby „rozhodujú“ všetky procesy. Keď proces dostane možnosť vykonávať sa, je len na ňom, ako dlho bude využívať procesor. Kernel ho nemôže prerušiť. Až vtedy, keď proces „uzná za vhodné“ že už môže odovzdať riadenie, procesor je udelený ďalšiemu procesu. Môže sa teda stať, že niektorý z procesov „zamrzne“ a riešením je len zásah zvonku (reštart).
Multithreading je súčasné vykonávanie viacerých častí jednotlivého programu. Vnútorná realizácia je podobná ako u multitaskingu.
Multiprocessoring je schopnosť OS využívať viacero procesorov a medzi ne rozdeľovať vykonávanie viacerých úloh, resp. časti jednotlivej úlohy. Stabilitou sa označuje kvalita OS, jeho schopnosť vyrovnávať sa s kritickými situáciami. Veľmi dôležitou je schopnosť chrániť dôležité oblasti v pamäti počítača a disku. Ak OS pripustí prepisovanie miest na disku a v pamäti, v ktorých má systém uložené dôležité existenčné údaje, dochádza k jeho „zrúteniu“.

6. Druhy OS

Microsoft Disk Operation system (ďalej len zaužívaná skratka MS DOS), Win1. (ďalej len zaužívaná skratka Win) Win 3.x, Win 95, Win 98, Win new technologie (ďalej len zaužívaná skratka Win NT), Win 2000 - v niekoľkých verziách, Win Milenium Edition - v niekoľkých verziách, (ďalej len zaužívaná skratka Win ME), Windows XP - v niekoľkých verziách.

7. História

OS MS DOS bol vyvinutý pre počítače kompatibilné so štandardom IBM PC. Bol vyvinutý firmou Microsoft, na základe firmy IBM, ktorá potrebovala základné programové vybavenie pre pripravovaný model PC. Firma IBM chcela MS DOS nahradiť vlastným OS (TOM VIEW). Medzitým sa však počet inštalácií a programové zázemie MS DOSu veľmi rozšírilo.
Nahradili ho novšie produkty Win 3.0 a Win 3.1. Operačný systém MS DOS kúpil a predal roku 1975, 19 ročný Bill Gates. Bol základom pre programovú spoločnosť Microsoft a pre rozšírenie výroby osobných počítačov firmy IBM. Jeho rôzne vývojové verzie sa používali vo väčšine vyrábaných osobných počítačoch od najrôznejších výrobcov.
Obdobie, kedy osobné počítače ovládal MS DOS so svojím príkazovým riadkom, skončilo na začiatku 90 tych rokov a osobné počítače ovládli OS Windows.

Historicky prvou verziou bol Win 1.0, ktorý sa však až po verziu 3.10 nestal veľmi populárnym. Všetky tieto Windowsy boli len nadstavbou (grafickým prostredím) pre OS MS DOSu. Z toho vyplývali aj niektoré nevýhody prvých verzií, ktoré sa v plnej miere podarilo vývojovým pracovníkom odstrániť až vo verzii Win 95. Výhodou bolo najmä jednoduché prispôsobenie pracovného prostredia a množstvo programov. Stabilita a rýchlosť systému však bol na tom presne opačne.
V roku 1998 preto Microsoft prišiel s verziou Win 98, ktorá priniesla niektoré výhody – jednoduchšia práca so sieťou, podpora nových technológií (USB, AGP, DVD). Popri týchto užívateľských Win sa vyvíjal aj projekt Win NT, ktorý bol určený na prácu v serveroch a v sieti. Tento OS bol na tom lepšie aj so stabilitou a bezpečnosťou. Priamym nástupcom Win NT po verzii 7.0 prišla v roku 2000 na trh nová rodina OS spoločnosti Microsoft – Win 2000 – (vo verziách Profesional, Server, Advanced Server a Datacenter Server., ktorý v sebe spájal vlastnosti Win NT a Win 9.x. Nasledovníkom Win 98 boli OS Win ME a Win XP (vo verziách Home Edition, Profesional).

8. Porovnanie MS DOS a Windows

Win sú ovládané graficky – objektovo a to znamená, že každý program a väčšina jeho ovládacích prvkov sú zobrazené na obrazovke ako malé predmety, či objekty, často ako zrozumiteľné obrázky. Tie sú použité ako jednoduchý spôsob pre spustenie programu, jednoduchým ukázaním na požadovaný objekt grafickým kurzorom myší a stlačením tlačidla. Grafické rozhranie má niekoľko výhod. Spočívajú jednak v rýchlom osvojení si práce s prostredím a jeho princípu ovládania, jednak v univerzálnosti prostredia, ktoré sa stalo štandardom pre aplikácie tvorené pre tento systém.

Programy pracujúce pod OS MS DOS totiž nepôsobia jednotným dojmom čo sa odráža na zložitosti ich ovládania, niektoré sa ovládajú klávesnicou, iné myšou, alebo klávesnicou aj myšou, niektoré používajú roletové menu a iné klávesové skratky a niektoré príkazový riadok. Programy pracujúce pod Win majú naproti tomu v podstate jednotný vzhľad. Základné ovládacie prvky sa nachádzajú vždy na rovnakom mieste a rovnaké sú aj niektoré podstatné klávesové skratky či funkcie myši.
Programy bežiace pod MS DOSom si väčšinou zabezpečujú ovládanie periférii sami, čo v niektorých prípadoch vedie k problémom, zvlášť pri práci s tlačiarňou. Inak je to pri práci s Win, kde akonáhle je nainštalované periférne zariadenie so zodpovedajúcim ovládačom, prechádza pod správu Win a tie riadia jeho činnosť nech je volená z ktoréhokoľvek programu pracujúceho pod ich systémom.

V OS MS DOS nie je možné spustiť viac ako jednu aplikáciu, čo naopak je jedna zo základných vlastností Win. Vo Win sa môže spustiť niekoľko aplikácií naraz, ich počet je limitovaný len dostupnou pamäťou, uložiť ich na pracovnú plochu, aby boli súčasne viditeľné a prepínať sa medzi nimi a s určitými obmedzeniami medzi nimi premiestňovať dáta. Win sa v podstate snaží nahradiť hornú dosku pracovného stola. Jeho koncepcia nadviazala na pôvodnú myšlienku čiastočne realizovanú v predchádzajúcich verziách – poskytnúť užívateľovi priestor a nástroje, ktoré sú potrebné pre činnosti, ktoré vykonáva sediac za pracovným stolom. Je navrhnutý tak, aby sa užívateľovi počítača s rôznymi nástrojmi dobre pracovalo. Aby aj tomu, kto sa nevyzná v počítačoch príliš nevyzná, stačilo len málo času na pochopenie a zvládnutie činnosti.

8.1. MS DOS

Minimálne hardwarové požiadavky: výkonný mikroprocesor 486DX 2 – 66, operačná pamäť 8 MB. Základom pre jeho vývoj bol najúspešnejší OS pre 8 – bitové počítače – systém CP/M, ktorému sa podobá najmä svojou stavbou. Postupne sa systém MS DOS stal vo svete najrozšírenejším OS pre 16-bitové osobné počítače.

MS DOS je úsporný, je diskovo orientovaný, monoprogramový, jednoužívateľský OS, vie priamo využiť, ale nedokáže efektívne pracovať s pamäťou nad 640 KB operačnej pamäte, nad tento rámec je možné prejsť pomocou špeciálnych ovládačov, je rozdelený na niekoľko častí, ktoré tvoria hierarchickú štruktúru, medzi jednotlivými časťami je definované rozhranie, prostredníctvom ktorého jednotlivé časti medzi sebou komunikujú.

Umožňuje spúšťať programy uložené v diskových súboroch a organizovať dáta vo vonkajších pamäťových médiách. Dokáže pracovať so súbormi a adresármi, riadi tok informácii do a z rôznych častí počítača – tieto časti pripraví pre príjem alebo výdaj informácií, umožňuje informácie vytvárať, uchovávať alebo vymazávať. Celkovo teda umožňuje robiť množstvo úloh (jednotlivé úlohy je možné vyvolať zadaním tzv. príkazovým riadkom), ktoré je možné rozdeliť na nasledujúce: práca so súbormi a adresármi, práca s diskami, konfigurácia hardwaru, optimalizácia použitia pamäte, zrýchlenie použitia programov, úprava činnosti podľa zákazníka.

Jeho výhodou je dobrá funkčnosť a rýchlosť aj na nevýkonných strojoch, jednoduchosť a predovšetkým obrovské rozšírenie. Pracuje na akomkoľvek počítači PC. Interpreter príkazov MS DOSu pracuje v textovom režime (t. j. sám MS DOS neponúka nijaké grafické „okná“, ale môže spúšťať programy, ktoré si grafické prostredie vytvárajú). Jeho nevýhodou je textová orientácia, čo je pri dnešných nárokoch na grafické užívateľské rozhrania už zastaralým riešením, nemožnosť prevádzkovania viacerých programov súčasne – neobsahuje multitasking.
Množina logicky súvisiacich údajov, ktorá má svoje meno, sa nazýva súbor (file). Jednotlivé súbory sú určené svojím menom a príponou. Adresár (directory) predstavuje tabuľku, ktorá obsahuje zoznam súborov nachádzajúcich sa na disku pod určeným menom. Adresár obsahuje mená svojich súborov, ich veľkosť, dátum poslednej modifikácie a ďalšie údaje. Stromová štruktúra adresárov predstavuje možnosť vytvoriť na pevnom alebo pružnom disku skupiny súborov, ktoré majú podobné vlastnosti, pod jednotlivými adresármi. Riadiace príkazy OS umožňujú komunikáciu medzi používateľom a počítačom. Spravidla ich vkladáme z klávesnice počítača, pričom sú zobrazované na obrazovke počítača.

Základom pre naštartovanie OS v počítači je použitie systémovej diskety, ktorá obsahuje základné moduly - jadro OS- tvoria ho súbory msdos.sys a io.sys a command.com. Zavádzač teda po odštartovaní nahráva a spúšťa program io.sys, ten spustí program msdos.sys, ktorý spúšťa interpreter príkazov command.com, ktorý umožňuje užívateľovi zadávanie systémových príkazov a spúšťanie ľubovoľných programov ich menom.

8.2. WINDOWS 3.x

Prvá verzia Windowsu – grafická nadstavba OS MS DOS, určená pre komfortnejšie a univerzálnejšie ovládanie počítača a aplikácií. Ovládanie WINDOWS 3.x je už založené na GUI, ovládanom prevažne myšou. Toto je najväčší rozdiel oproti predchádzajúcim verziám MS DOS, ktorý vyžadoval zadávanie všetkých povelov z príkazového riadku. Medzi ďalšie výhody patrí schopnosť mať spustených viacej aplikácií zároveň. WINDOWS 3. X už obsahuje nepreemtívny multitasking, univerzálne ovládanie periférií a využitie maximálneho rozlíšenia a farebnosti, ktoré poskytuje grafická karta a monitor. Ďalej umožňuje vytvárať viacnásobné okná aplikácií DOSu a má možnosť rýchlejšej 32 bitovej práce so súbormi.

8.3. Windows 95

Minimálne hardwarove požiadavky: procesor 386, pamäť RAM 8 MB, grafická karta podporujúca 16 farieb. Windows 95 je nástupca Windows 3.x. Táto verzia OS je samostatná nezávislá od OS MS DOSu a býva na počítačoch nainštalovaný spolu s OS MS DOS, využíva 32-bitovú  štruktúru CPU. Pod Windows 95 sa dajú spúšťať aj programy pre Windows 3.x a MS DOS, lebo podporuje 16 bitové aplikácie. Vyznačuje sa najmä úplne novo prepracovaným užívateľským prostredím s cieľom vytvoriť prostredie imitujúce reálny život. Má vynikajúcu spätnú kompatibilitu, umožňuje prenos súborov a adresárov cez schránku. Predstavuje prechod k sieťam, teda prepojenia viacerých počítačov s možnosťou ich komunikácie.

Medzi jeho výhody patrí: preemtívny multitasking - 32 bitová architektúra plne využíva 32 bitové procesory, podporuje 32 bitové aplikácie, ale podporuje aj 16 bitové aplikácie, lebo je interne 16 bitový, ale s možnosťou rýchleho chodu 32 bitových Play, podpora systému FAT pre dlhé programy. Podpora nového štandardu Plug názvy súborov. Nové a zdokonalené príslušenstvo – Scandisk, integrácia Internet Explorer 3., multiužívateľská a multimediálna podpora – každý užívateľ môže mať vlastné nastavenia, podpora grafiky 3D, video, zvuk, CD ROM. Podpora úsporného režimu, viacerých monitorov, rôznych typov jazykov a klávesníc, lokalizácia prostredia do slovenského aj českého jazyka.

Medzi jeho nevýhody patrí: nestabilita - k pádu systému pri chybnom chode aplikácie, tým pádom k strate neuložených údajov, k zablokovaniu systému chybnou aplikáciou, Nie je schopný prevádzkovať systém pri poškodenej niektorej časti hardwaru. Obsahuje množstvo programátorských chýb, nie je zabezpečené dostatočné množstvo nástrojov na opravu a údržbu systému, proti zneužitiu a poškodeniu údajov. Nepodporuje iné OS okrem DOSu. Slabá podpora a integrácia internetu.

8.4. Windows 98

Minimálne hardwarove požiadavky: procesor 486/66 MHz, 16 MBitová pamäť RAM, 24 MBitová pamäť – Win Second Edition, grafická karta podporujúca 16 farieb Win 98 je priamy nasledovník Win 95. Zmeny oproti Windows 95 nie sú také viditeľné,
ako to bolo medzi Windows 3.x a Windows 95. Grafické prostredie, ovládací panel, spustenie a vypnutie systému má ako Win 95. Novinkou je pracovná plocha, ktorá sa dá zobraziť ako web stránka. Medzi ďalšie výhody patri automatická kontrola a oprava systémových súborov, kontrola a oprava systémovej databázy, vylepšený úsporný režim, dobrá spätná kompatibilita (Win 95, Win 3.1x, MS DOS) viac príslušenstva, umožňuje rýchlejší štart a vypnutie systému.
Medzi jeho výhody patrí: Plná podpora systému FAT 32- inteligentnejší systém zvýšil spoľahlivosť systému „pasívnej bezpečnosti“. Zlepšila sa aj technika „aktívnej bezpečnosti“ formou automatického spustenia ScanDisku, ak bol Win 98 naposledy nekorektne ukončený a hrozí nebezpečenstvo, že je niektorý súbor poškodený. Integrácia Internet Explorer 4.0, (Internet Explorer 0.5 – Win Second Edition). Podpora nových štandardov internetu, podpora diskov s veľkou kapacitou, odpora hardwarových a softwarových štandardov - AGP, USB, DVD. Ešte kvalitnejšia multimediálna a multiužívateľská podpora - Media Player, Movie Maker a MSN Messenger, nová architektúra DirectShow na prenos multimediálnych klipov, podpora Direct x 5.0 pre rýchlu 3D grafiku.

Medzi jeho nevýhody patrí: Ešte väčšia nestabilita – pád systému pri chybnom chode aplikácie, strata neuložených údajov, zablokovanie systému chybnou aplikáciou, neschopnosť prevádzky pri poškodenej niektorej časti hardwaru, keď ešte iné systémy pracujú, obsahuje množstvo programátorských chýb, stále neobsahuje - dostačujúce množstvo nástrojov na opravu a údržbu systému, zabezpečenie údajov proti zneužitiu alebo poškodeniu, podporu iných OS okrem DOSu. Hlavným rozdielom je komptabilita s viacprocesorovými zostavami a teda väčšia výkonnosť pri prepojení a práci na viacerých počítačov v sieti.

8.5. Windows 2000

Bol postavený na technológii NT na rozdiel od Win9x. Jeho stabilita je vyššia a je určený predovšetkým pre sieťové operácie. Teda na rozdiel od Win 9x, ktoré boli hlavne na domáce účely. Je doplnený o nové ovládače, ktoré sú však rozdielne od Win 9x-ových, kvôli novej technológii, ale veľa aplikácii zo starších Win funguje aj v 2000 -ke.

Medzi jeho výhody patrí: integrácia Internet Explorer 5.01, podpora VPN – virtuálnych privátných sietí, podpora intranetu pre zosieťované podniky, podpora offline - umožňuje užívateľom pracovať kdekoľvek a kedykoľvek, podpora najnovších hardwarových a softwarových štandardov, podpora formátu DHTML - Dynamic HTML, XML – Expensible Markup Language.- systém umožňuje výkonnú platformu pre elektronický obchod v sieti WWW.

Ponúka dynamickú konfiguráciu systému a odolnosť proti zlyhaniu aplikácii, prvotriednu spoľahlivosť a zdokonalené možnosti správy. Poskytuje inteligentné užívateľské rozhranie, ktoré je možné prispôsobiť jednotlivým užívateľom, umožňuje tak zvýšiť efektivitu práce. Pritom nie sú žiadne zásadné zmeny ovládania, takže užívateľ systému Win 95(98) s ním vie okamžite pracovať. Ponúka užitočné schopnosti správy, pomocou ktorých dokáže pomôcť organizáciam v pripájaní sa na internet pomocou spoľahlivej infraštruktúry, optimalizovanej pre existujúci i nadchádzajúci hardwar.

8.6. Windows 2000 Profesional

Pri testovaní Win 2000 Professional na štandardných výkonnostných testoch dosiahol tento OS špičkové výsledky Windows 2000 Professional je rýchlejší oproti Win 95 až o 39% a oproti Win 98 až o 30 % a oproti Win NT Workstation 4.0 až o 24%. Webové sídla a webové aplikácie bežia pod Windows 2000 Professional rýchlejšie.

8.7. Windows ME

Win ME sa vizuálne podobá s Windows 2000, ale je vystavaný na starom Kerneli z Windows 98. Pozornosť Win ME je sústredená na čo najjednoduchšiu obsluhu. Konfigurácia počítačových sietí pod Win 9x predstavovala hrôzostrašnú úlohu nielen pre samostného užívateľa, ale aj pre systémového administrátora. MicroSoft preto vo Win ME pripravili jednoduchého sprievodcu, pomocou ktorého zadaním základných kritérií umožní systém aj neskúsenému užívateľovi konfiguráciu lokálnej siete.

Medzi jeho výhody patrí: integrácia Internet Esplorer 5.5 – umožňuje náhľad pred tlačou dokumentu aký poznáme z prostredia ostatných aplikácií bežiacimi pod Win. Ešte kvalitnejšia multiužívateľská a multimediálna podpora- Media Player 7,. MSN Messenger - nový zdokonalený program Movie Maker - ponúka domácim užívateľom možnosť jednoduchú editáciu vlastných vidosekvencií – nová technológia zobrazenia pre digitálne fotoaparáty a skenery, kvalitnejšia podpora 3D grafiky a zvuku, a teda multimedializácia je zreteľnejšia na celom OS. Ponúka nový nástroj System Restore, ktorý podporuje nielen priebežnú ochranu pred zrútením počítača, ale aj pomáha pri jeho údržbe a reparácii do pôvodného stavu. Win ME stále pracuje na báze FAT 32 - preto je potrebné udržiavať pravidelnú defragmentáciu diskety.
Priame použitie technických prostriedkov “holého” počítača (t.j hadwaru) pre aplikácie by bolo veľmi ťažkopádne a problematické. Preto bol medzi hardwarom a užívateľom vytvorený medzičlánok, tzv. operačný systém. Tento ovláda technické prostriedky a vytvára vonkajšie podmienky pre ich používanie v užívateľských programoch. Operačný systém pozostáva z programových modulov. Tieto moduly rozhodujú o sporoch (napr. použitie toho istého prostriedku niekoľkými úlohami) o pridelenie technických prostriedkov jednotlivým úlohám. Technické prostriedky sú napr. procesory, operačná pamäť, vonkajšia pamäť, vstupné a výstupné zariadenia. Operačný systém je teda správcom prostriedkov. Je to súbor programov, ktoré musia:

A. mať prehľad o jednotlivých prostriedkoch
B. rozhodujú, ktorej úlohe bude tento prostriedok pridelený
C. prostriedok pridelia
D. vyžadujú jeho navrátenie

Všetky funkcie operačného systému možno rozdeliť do nasl. skupín:
a. progr.modul na prideľovanie pamäti (sleduje, ktoré jej časti sú využívané, v multiprogramovom režime rozhodujú o tom, ktorý proces dostane pridelenú pamäť – UNIX, žiada navrátenie pamäte, keď ju proces uz nepotrebuje)
b. modul prideľovania procesora (rozhodujú o tom, ktorej úlohe, ktorému procesu, bude procesor pridelený. Toto realizuje nastavením registrov v procesore. Po ukončení procesu, alebo po uplynutí urč. časového intervalu, si procesov vyžiada späť.)
c. modul prideľovania periférnych zariadení (rozhoduje o efektívnom prideľovaní periférnych zariadení, kanálov, riadiacich jednotiek, t.j.radičov. V prípade ak má byť prostriedok zdieľaný, rozhoduje o tom, kto ho dostane a v akom rozsahu. Priradí prostriedok, realizuje vstup/výstup, požaduje navrátenie prostriedku)
d. programový modul ovládania systému súborov (sledujú súbor, jeho umiestnenie, použitie, stav, realizuje požiadavky na ochranu súboru, realizuje prístup k súborom, otvára a uzatvára).

Záver:

Operačný systém je najdôležitejší program v počítači, ktorý funguje ako sprostredkovateľ medzi používateľom a hardvérom. Umožňuje pohodlný prístup k programom a efektívne využívanie hardvéru. Bez operačného systému je počítač nefunkčný. Všetky ostatné programy využívajú služby operačného systému (napr. ukladanie súborov, otváranie súborov, tlač dokumentov a iné).

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk