Koexistencia armádnej a civilnej počítačovej siete s celosvetovou pôsobnosťou už nebola ďalej udržateľná. Preto sa v roku 1983 oddelila samostatná armádna sieť MILNET. Pôvodný ARPANET avšak fungoval ďalej a začal byť využívaný úplne verejne. V tom istom roku sa oficiálne prešlo od protokolu NCP k sade protokolov TCP/IP. V USA a v ostatných krajinách vznikli ďalšie siete pracujúce podľa sady protokolov TCP/IP. ARPANET sa stal ich akýmsi centrom a od roku 1990 prvýkrát začína vystupovať pod dnešným menom Internet.
Významným medzníkom sa stal aj rok 1984. V tom čase bol zavedený pojem DNS (Domain Name Server). Servery DNS umožňujú prevod doménových mien v symbolickom tvare do číselnej IP adresy a späť. Tým sa uľahčuje adresovanie širokému okruhu radových užívateľov.
Moderná história Internetu sa datuje až od posledného desaťročia dvadsiateho storočia. Internet začína byť stále častejšie využívaný pre komerčné účely alebo zábavu. So zavedením služby WWW krivka obľuby Internetu výrazne stúpa a v roku 1992 je už pripojených viac než jeden milión počítačov. Do spoločenského povedomia preniká, čím ďalej tým viac, výraz ,,surfovanie po Internete". V roku 1994 dochádza ku zvratu, pomer počtu komerčných užívateľov k počtu výskumných a akademických užívateľov dosahuje hodnotu 2:1. Repertoár služieb Internetu sa rozširuje, od roku 1996 pribúda možnosť telefonovania. V roku 1998 už bolo k Internetu pripojených viac ako 20 miliónov počítačov, spojených v zhruba 150 000 sieťach. Bolo tiež zaregistrovaných viac ako 1 300 000 domén.
2.2 Internet u nás
V súčastnej dobe Internet pokrýva prakticky celý svet, vrátane Antarktídy. Nepripojené sú asi len niektoré rozvojové krajiny. V oblasti počítačových komunikácií platí obľúbená fráza o ,,otváraní sa svetu" a ,,návratu do Európy" po páde komunistického režimu takmer doslova. Nástup sieťových komunikácií vo vtedajšom Československu naozaj začal až po roku 1989. Režim síce padol, ale zanechal nám problémy technického rázu - nevhodnú komunikačnú infraštruktúru, tak potrebnú pre väčší rozvoj počítačových sietí. Preto sa k nám dostali najprv také druhy sietí, ktoré nemali vysoké nároky a vystačili s linkami
verejnej telefónnej siete. Pripojenie Československa k Internetu sa datuje k novembru 1991. Slávnostný akt formálneho pripojenia k Internetu však prebehol až 13. februára 1992 na ČVUT v Prahe. Po rozdelení federácie vznikli v každej z republík vlastné siete.
3 VYHLIADKY INTERNETU DO BUDÚCNOSTI
Aké sú súčastné trendy Internetu?
- Každý deň pribúda okolo 150 nových obchodných spojení.
- Odhaduje sa, že približne 15% užívateľov používa Internet denne.
- Očakáva sa, že (aspoň v najbližších rokoch) bude zachovaný exponenciálny trend nárastu nových pripojení.
Na prelome tisícročí počet prepojení presiahol sto miliónov. Tým sa otvárajú ďalšie a ďalšie nové príležitosti v poskytovaní informácií a služieb. Trh stále ešte nie je úplne nasýtený ponukou spoločností poskytujúcich služby, ktoré sa týkajú napojenia serverov, služieb elektronickej pošty, prístupu k rôznym databázam, on-line publikovaniu a ďalším aspektom.
Šlágrom dnešnej doby sa stáva zavádzanie elektronických transakcií, umožňujúcich vykonávať bežné operácie v bankovníctve a pri otváraní kompletných virtuálnych obchodných domov.
Ostáva sa zamyslieť, kam vlastne Internet ako celosvetová informačná sieť smeruje. Vývojová krivka výpočtovej techniky a prostriedkov s ňou spojených je tak strmá, že extrapolácie ,,čo bude za rok, za desať rokov" môžu viesť k úvahám patriacim skôr do ríše sci-fi. Bude možné ovládať počítač vlastnými myšlienkami? Kto vie. Je tu nové tisícročie, Internet tu jednoducho je, a je len na nás, aby sme ho využívali vo svoj prospech celej planéty.
4 KLADY A ZÁPORY INTERNETU
Tak ako má každá minca svoju hlavu a znak, aj Internet má svoje klady a zápory. A tu je pravdaže všetko relatívne. To, čo niekto považuje za zápor, môže byť pre iného kladom a naopak.