Stredoškolská odborná činnosť - Internet
SOC bola pouzita na OA kremnickej tak si davajte pozor... treba si este vypracovat odpovede do ankety... praca je este v neupravenej forme
1 ČO JE TO INTERNET
Pojem Internet pohlcuje svet. ,,Si na Internete?", ,,Nájdeš si na Internete!", ... takéto vety počuje človek okolo seba čoraz častejšie. Niekto slovo Internet vyslovuje s posvätnou bázňou, pre iného sa stalo dennou rutinou a pre ďalších zaujímavým zamestnaním. Napriek tomu na otázku: ,,Čo je to Internet?" málokto dokáže uspokojivo a jednoznačne odpovedať. Internet je však pojem, ktorý sa nedá popísať niekoľkými slovami alebo vetami. Termíny ako ,,informačná superdiaľnica ", ,,hypermédium", alebo dokonca biblicky znejúca ,,Sieť Sietí" sú síce vznešené, svojím spôsobom výstižné, predsa však normálnemu človeku o princípe a podstate Internetu nič nehovoria. Keď sa vás človek váhajúci nad tým, či sa má pripojiť alebo nie, opýta, čo je to Internet, treba mu jednoducho a stručne povedať, že Internet - to sú informácie.
Pod Internetom sa však skrýva aj celý komplex samostatných a rôznych previazaných služieb. Internet sa stáva médiom platených služieb a elektronického obchodu. To je síce možné chápať ako rušivý jav a negatívny faktor, na druhej strane je to ale zdroj informácií pre ďalší rozvoj a rozširovanie jeho možností a služieb.
A čo je vlastne Internet fyzicky? V najširšom slova zmysle tvorí Internet vlastne celosvetovú počítačovú sieť. Dalo by sa povedať, že Internet je rozsiahlym konglomerátom voľne združených počítačových sietí a samostatne napojených počítačov. Desiatky miliónov počítačov tak spájajú ešte mnoho viac ľudí a umožňujú im okrem samotných informácií využívať množstvo programov, databáz a súborov. Jednotliví užívatelia Internetu sa nachádzajú na celom svete. Môžu prezentovať svoje informácie všetkým ostatným a majú tiež možnosť vidieť ostatnými zverejnené informácie.
Kto to všetko riadi a financuje? Internet je komplex poskytujúci veľa atraktívnych služieb. Napriek tomu však nikde nie sú žiadne úrady, žiadny šéf a nikto nemusí platiť vysoké dane živiace stovky úradníkov. A predsa je okolo nás, obklopuje nás a nikto sa nezaoberá vydávaním príkazov a zákazov. Kde sa na to všetko berú peniaze? Stručne povedané, za prenájom služieb od vrstvy k vrstve. Užívateľ platí poskytovateľom pripojenia - providerom za to, že sa na tú krásu môže pozerať. Provideri majú prenajaté servery sprostredkujúce uzlové prípojné body. Prevádzkovatelia serverov zase zaplatia za to, že ich servery sú zapojené v nejakej sieti. Majitelia sietí museli investovať do siete samej a jej technických a programových prostriedkov. Platí sa za zabezpečenie dát. A peniaze tečú sem a tam, pričom to celé funguje, ako má. Nikto vám nemôže zabrániť vytvoriť si vlastnú sieť a predávať jej služby - pokiaľ na to ale máte.
2 HISTÓRIA INTERNETU
2.1 Prvopočiatky vo svete
Začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia žil svet v znamení značného napätia medzi Východom a Západom. Bolo to obdobie tzv. studenej vojny. Do toho začali Rusi úspešne vypúšťať na obežnú dráhu prvé kozmické sondy a presunuli tak preteky v ozbrojení a súperenie technológií na novú hladinu. V Spojených štátoch amerických sa začali objavovať myšlienky na vytvorenie siete, ktorá by spoľahlivo prepojila strategické vojenské, vládne a akademické počítače. Zároveň mala byť schopná prežiť jadrový úder. Aby celá sieť bola čo najmenej zraniteľná, bola navrhnutá bez hlavného riadiaceho centra. Skladala sa z rovnocenných, vzájomne prepojených uzlov. Pre vlastný prenos dát bola navrhnutá koncepcia, kde sa prenášané dáta rozdelia na primerane veľké časti, nazývané zväzky. Každý zo zväzkov nesie údaj o adresátovi a tvorí tak de facto samostatnú zásielku, ktorej cesta k cieľu je určená samostatne, nezávisle na ostatných zväzkoch - cestou najmenšieho odporu. V prípade zničenia jednej z prenosových ciest, môže zväzok bez problémov dôjsť k adresátovi inou cestou - cez zaostávajúce zachované uzly.
Tým bol vlastne položený základ koncepcie Internetu tak, ako je známy dodnes. V roku 1969 bola uvedená do prevádzky experimentálna sieť ARPANET, prevádzkovaná výskumnou agentúrou DARPA (Defense Advanced Research Project Agency) amerického ministerstva obrany, Pentagonu. Táto sieť bola vybudovaná na základe vyššie uvedených princípov. Popri armáde začali ARPANET využívať aj vedci pre prístup k drahým superpočítačom. Sieť spočiatku disponovala štyrmi uzlami - v Stanfordskom výskumnom inštitúte a na univerzitách v Los Angeles, Santa Barbare a Utahu. Jej cieľom bolo umožniť diaľkový prístup k najvýkonnejším americkým počítačom, ktoré boli lokalizované vo vyššie zmienených uzloch. Vynaliezaví užívatelia však čoskoro zistili, že okrem serióznej vedeckej práce, môžu ARPANET využívať aj k posielaniu rôznych osobných správ pomocou elektronickej pošty.
V roku 1971 sa ARPANET rozrástol na 15 uzlov a o rok neskôr bolo už prepojených celkom 37 počítačov. V tej dobe sa tiež začal presadzovať ďalší spôsob využitia - zavádzajú sa elektronické konferencie. Objavujú sa dokonca prvé konferencie vedené len pre zábavu. Nie je náhoda, že prvá z nich bola venovaná žánru science fiction. V roku 1973 presiahla sieť po prvýkrát hranice USA. Pripojili sa britská University Collage of London a nórska Royal Radar Establishment. Roky skúseností s praktickou prevádzkou dali za pravdu správnosti myšlienky decentralizovaného prenosu uzlov. Táto koncepcia zisťuje dobré prevádzkové parametre a umožňuje jednoduché rozšírenie siete o ďalšie uzly.