Internet

1.1 História internetu

V priebehu 60.rokov organizácia RAND spolu s univerzitou MIT a Kalifornskou univerzitou v Los Angeles (UCLA) rozpracovala koncepciu decentralizovane odolnej paketovo orientovanej siete. V roku 1968 bola podľa tohoto princípu postavená prvá testovacia sieť v Národnom fyzikálnom laboratóriu vo Veľkej Británii. Krátko nato sa Pentagonská agentúra ARPA (Advanced Research Projects Agency) rozhodla financovať analogický projekt. Na jeseň v roku 1969 bol inštalovaný prvý uzol siete v UCLA a koncom toho roku boli na svete štyri uzly, ktoré vytvorili zárodok siete, pomenovanej podľa svojho sponzora ARPAnet. V roku 1971 mal už ARPAnet pätnásť uzlov a o rok neskôr 37 uzlov. Hlavnou činnosťou ARPAnetu bola výmena informácii a osobných správ. Výskumní pracovníci používali sieť na spoluprácu na projektoch, výmenu pracovných správ apod. Ľudia mali na arpanetových počítačoch svoj osobný účet a osobnú adresu pre elektronickú poštu. V priebehu 70. rokov sa sieť ARPAnet stále viac rozrastala. Jej decentralizovaná štruktúra expanziu uľahčovala. Na rozdiel od štandardných firemných počítačových sietí mohol ARPAnet prepájať veľa rôznych počítačov – stačilo, aby rozumeli paketovo orientovanému protokolu novej siete, všetko ostatné bolo irelevantné. Pôvodným protokolom na komunikáciu v ARPAnet bol NCP (Network Control Protocol), ale s postupom času a vznikom nových pokročilejších technológii začal NCP nahrádzať prepracovanejší štandard vyššej úrovne, označovaný TCP/IP (Transmision Control Protocol / Internet Protocol). Tento protokol vznikol ako výsledok projektu agentúry DARPA, ktorý mal za cieľ skúmať techniky a technológie na prepojovanie paketových sietí rôznych typov; systém sietí navrhnutých v rámci tohoto projektu sa stal známym pod označením Internet. Súbor protokolov má dve skupiny: TCP prevádza správy do sekvencie paketov na zdrojovom uzle a potom ich znovu zostavuje do pôvodných správ na cieľovom uzle siete. IP obsluhuje adresovanie, a to tak, aby pakety mohli byť smerované nielen cez rad uzlov, ale dokonca aj cez rad sietí pracujúcich s rôznymi komunikačnými protokolmi. V roku 1977 začali používať TCP/IP aj iné siete na pripájanie k ARPAnetu. ARPAnet zostával pod pevným riadením do roku 1983, keď sa jeho vojenský segment oddelil a vytvoril samostatnú vojenskú sieť MILNET.

V roku 1994 vstúpila do hry Národná vedecká nadácia USA (NSF – National Science Foundation) prostredníctvom svojho úradu pre pokročilé vedecké výpočty, ktorý inicioval vývoj siete NSFNET. Táto sieť priniesla rýchle tempo ďalšieho technického zdokonaľovania. Neskôr sa pridali ďalšie vládne agentúry (NASA, National Institutes of Health, Department of Energy apod.) aby prispeli k rozširovaniu sieťovej chrbtice internetu. V Európe vznikli významné medzinárodné chrbtice, ako napr. NORDUNET. Sieť ARPAnet formálne zanikla v roku 1983. Používatelia to prakticky ani nezaznamenali, pretože arpanetové služby fungovali ďalej, navyše boli a sú stále zdokonaľované. Použitie štandardu TCP/IP na počítačové sieťovanie sa stalo globálnou záležitosťou. Internet je obrovská sieť, vytvorená pôvodne spojením rôznych výskumných sietí a sietí vo vojenskom priemysle (ako napr. NSFnet, MILnet a CREN). S viac než miliónom registrovaných uzlov, mnohé z nich sú servery alebo menšie siete, je dnes internet najväčšia počítačová sieť na svete. 1.2 Služby poskytované internetom

Internet umožňuje používateľom komunikovať prostredníctvom sieťových (internetových) služieb. Sú to napr. elektronická pošta, služby na vzdialené prihlasovanie, diskusné skupiny a fóra, služby na vyhľadávanie zdrojov, záujmových skupín, prípadne jednotlivých používateľov, komunikácia v reálnom čase. Na ich využívanie je potrebný počítač, ktorý je priamo alebo sprostredkovane pripojený do internetu. Elektronická pošta

Je najrozšírenejšia internetová služba. Umožňuje posielať po počítačovej sieti textové, grafické, zvukové alebo rôzne iné správy ostatným používateľom v sieti. Odoslaná správa je doručená prakticky okamžite, do niekoľkých minút. Správa sa uloží do príslušnej schránky elektronickej pošty, odkiaľ si ju konkrétny používateľ môže vybrať pomocou programu na prácu s elektronickou poštou. Najrozšírenejším programom na prácu s e-mailom je pravdepodobne Outlook od firmy Microsoft, Eudora, Pegasus Mail či rôzne sharewarové program ako napr. The BAT apod. Každý používateľ pripojený do siete internet má pridelenú
e-mailovú adresu v tvare meno@doména. Táto adresa jednoznačne identifikuje príjemcu. Práca s el. poštou je založená na modeli klient/server.

Webový e-mail

Jeho zmyslom je zabezpečiť jednotné prostredie, teda schránku dostupnú pomocou používateľského mena a hesla z ľubovoľného miesta a iba za pomoci WWW browsera. Webový e-mail má však aj niekoľko obmedzení. Prvou nepríjemnosťou je šírenie reklamy.

Na servery ponúkajúce webový e-mail býva často ťažké pripojiť sa v dôsledku preťaženia.

Archie

Služba na zhromažďovanie, indexovanie a zobrazovanie informácii (príkladom môže byť zoznam súborov dostupných na anonymných FTP serveroch)

Prenos súborov (FTP)

Táto služba slúži na prenos súborov medzi uzlami internetu, je založená na aplikačnom protokole FTP (File Transfer Protocol), ktorý poskytuje okrem prenosu aj možnosti prehľadávania súborového systému apod. Ide o netransparentný prenos, založený na myšlienke, že prenos súboru je v réžii koncového používateľa. V prípade, ak chce používateľ so súborom pracovať, musí si ho na svoj počítač preniesť a potom s ním môže pracovať ako s lokálnym súborom. Pokiaľ sa chcete pripojiť na FTP server, musíte mať na ňom používateľské konto. Po zadaní správneho mena a hesla FTP server pripojí používateľa do jeho pracovného adresára a ten potom môže pracovať so súbormi na servery v rámci svojich používateľských práv. V prípade, že na danom servery nemáte používateľský účet, môžete sa k nemu prihlásiť ako anonymný používateľ. Prihlasovanie k anonymnému FTP serveru sa zadáva v tvare : Login: anonymous a Password: „vaša e-mailová adresa“.


Gopher

Rozšírená služba, ktorá organizuje a poskytuje prístup k hierarchicky príbuzným informáciám. Tieto informácie môžu mať rôzny tvar: katalógy knižníc, databázy apod.
IRC (Internet Relay Chat)

Je to názov internetovej služby typu CHAT, umožňujúci rozhovor, resp. korešpondenciu používateľov v reálnom čase. Služba IRC bola od samého začiatku formovaná ako viacpoužívateľská, tj. môže medzi sebou komunikovať viac účastníkov.

News

Súbor elektronických konferencií na najrôznejšie témy. Prístup k nim je možný buď pomocou špeciálneho programu, alebo napríklad prostredníctvom programu Netscape v prostredí WWW. Príspevky zaslané do konferencie možno čítať, prípadne sa dá zaslať vlastný príspevok. Ping

Je jednoduchý program, ktorý určí, či je možné spojenie medzi vaším počítačom a iným špecifickým počítačom. Programom ping môžete takisto otestovať, či ste riadne pripojení k vášmu poskytovateľovi pripojenia na internet.

Readers

Programy na predvedenie a zobrazenie obsahu formátovaných dokumentov (ako sú napr. súbory PostScript). Tieto programy musia rozumieť formátovaniu a štruktúre príkazov a musia ich vykonať a správne zobraziť na obrazovke. Najznámejší reader je pravdepodobne Adobe Acrobat. Talk

Služba, ktorá dovoľuje dvom používateľom po prihlásení na internet spolu komunikovať v reálnom čase (je obmedzená oneskorovaním prenosu a smerovaním)

Telnet

Program telnet vytvára virtuálny terminál na vzdialenom počítači. S jeho pomocou sa môžeme pripojiť na ktorýkoľvek počítač na internete rovnako, ako keby sme boli lokálnym používateľom daného počítača. Takýmto spôsobom môže bežný používateľ využiť služby rýchlych superpočítačov niektorých inštitúcii pre vlastné potreby (napr.

na výpočty)

Usenet

Voľná sieť tisícok diskusných skupín o rôznych témach.

Veronica

Táto služba uľahčuje ovládanie a vyhľadávanie pomocou služby Gopher

Wais

Služba, ktorá zhromažďuje informácie o témach z rôznych miest a poskytuje lepší prístup k informáciám.
WWW (World Wide Web)

Web spolu s elektronickou poštou sú dnes najvyužívanejšie služby internetu. Web je zároveň najmladšie médium, ktoré svet pozná, ale už dnes je jasné, že sa svojím významom vyrovná médiám ostatným, ako sú knihy či časopisy, rozhlas a televízia. WWW má niekoľko praotcov, ktorý sa pričinili o jeho vznik, avšak bez toho, aby stáli pri zrode skutočného webu. Jedným z nich bol aj Douglas Engelbert, ktorý prišiel v 60. rokoch na myšlienku previazaných dokumentov (hyperlinkov, ako sa im vtedy hovorilo). Engelbert prispel dokonca i k ich realizácii na mainframe počítačoch, ale doba samozrejme ešte nebola zrelá. S ďaleko nádejnejším projektom prišiel Ted Nelson a nazval ho v roku 1980 menom XANADU. Nelson poprvý krát použil slovo hypertext a koncom 80. rokov (cca 88-91) projekt Xanadu financovala firma Autodesk – už bohatá spoločnosť, ale stále riadená desiatkou vlasatých programátorov. Nelson bol vynikajúcim vizionárom, ktorý prišiel s projektom príliš skoro, a ktorý bol preto značne neúspešný. Xanadu bol projekt, ktorý definoval sieťové prostredie, ktoré akoby z oka vypadlo dnešnému supermodernému webu, rozmanitému a plnému najrôznejších typov médií, Lenže rok 1990 bol rokom PC-AT a DOSu…
V tej dobe, keď Nelson definoval prvé obrysy Xanadu, definoval Charles Goldfarb jazyk SGML, ktorý bol priamym vývojovým predstupňom dnešného HTML. Zmysel štruktúrovaného dokumentu bol v tom, že jeho príkazy hovoria, čo sa má urobiť a nie ako sa to má urobiť. Tým bol položený základ nezávislosti na platforme, operačnom systéme, užívateľského rozhrania, schopnostiach grafiky počítača atď. V roku 1989 bola napísaná prvá kapitola webu. V švajčiarskom výskumnom stredisku CERN v Ženeve, ktoré bolo ako jedno z mála pripojené k vtedy rodiacemu sa internetu, definoval Tim Berners-Lee hypertextový systém pre CERN – dnes sa dá povedať, že išlo o prvý intranet na svete. O rok neskôr napísal Tim Barners-Lee prvý program na tvorbu primitívnych hypertextových stránok a stal sa nesmrteľným druhý krát, keď pre systém bežiaci na jedinom počítači navrhol názov „World Wide Web“.
Potom už nasledovala doba neustáleho rastu internetu. V roku 1992 existovalo na svete len okolo 50 webových serverov, v tej dobe textových rozhraní sa veľmi rozšírila služba Gopher. Vznikajú prvé grafické prehliadače Midas a Viola, ale sú o rok neskôr porazené programom Marca Andreessena a Erica Bina z Národného strediska pre superpočítačové aplikácie z Illinois. Vzniká Mosaic a architektúra počítača Mozilla, na ktorej stoja všetky najpoužívanejšie programy dneška.

O rok neskôr vznikajú zárodky firmy Netscape, pre ktorú pracoval jeden zo zakladateľov SGI (Silicon Graphics). Vznikajú prvé dedikované programy pre webové servery, bola ustanovená W3C (WWW Consortium). V roku 1995 bolo na svete okolo 100 000 webových serverov, dnes sa tento počet odhaduje v miliónoch. Web je hlavným prúdom internetu. 1.3 Možnosti využitia internetu

1.3.1 e-mail

Táto, užívateľmi veľmi obľúbená a používaná služba, má široké spektrum využitia. Už dávno neslúži len na klasické posielanie textových správ. Dnes sa pomocou e-mailov posielajú súbory, robia sa mailové konferencie (podobné ako Usenet či News) atď. E-mailová správa už nemusí byť písaná len obyčajným neformátovaným textom, čoraz viac sa využíva spôsob písania mailov v HTML formáte, čo umožňuje správy esteticky i kvalitatívne vylepšiť. K e-mailu má dnes prakticky prístup aj človek bez aktívneho prístupu k internetu. Existujú stovky freemailových serverov, kde si môže každý založiť vlastnú poštovú schránku (tzv. webový mail), výhodou je, že sa do schránky dostanete z každého počítača s pripojením na internet. Nevýhodou je to, že pošta sa nedá stiahnuť na lokálny počítač a tam čítať off-line, dá sa prezrieť len on-line. Dnes však takmer každý podobný server ponúka zdarma možnosť pristupovať k mailovému kontu cez POP3 prístup, teda za použitia poštového programu, tzv. mailera, ktorý ponúka mnohonásobne viac možností práce s el. poštou ako webové rozhranie. 1.3.2 WWW

Web ponúka obrovské kvantum možností využitia – slúži na prezentáciu firiem či súkromných osôb, na zábavu, oddych či prácu. Možností je veľmi veľa. Veľkou výhodou webu a internetu ako takého je jeho rýchlosť a schopnosť poskytovať informácie s omeškaním len niekoľko sekúnd prakticky v reálnom čase, čo je u niektorých iných médií nemožné (knihy, časopisy). Web dnes možno použiť na získavanie informácii z iných médií – môžeme sledovať vysielanie TV cez obrazovku počítača, počúvať rádio, dokonca čítať noviny ešte skôr, ako si ich budeme môcť kúpiť. V ostatnom čase sa veľmi spopularizovali tzv. freehostingové servery, teda servery, ktoré zadarmo poskytujú priestor pre vlastné WWW prezentácie. Tak si môžu jednotlivci, rôzne skupiny či malé firmy vystaviť na internete svoje www stránky zadarmo, nevýhodou je často ťažko zapamätateľná URL adresa, napr. namiesto www.firma.sk adresa znie www.freeserver.sk/www/firma , častokrát nutnosť mať na stránke reklamu apod. Ak chceme využívať web na zábavu, môžeme si vybrať stovky činností, od hrania on-line hier, prezerania stránok serverov určených výlučne pre zábavu, chatovania s priateľmi apod.

Tí pohodlnejší môžu pomocou internetu a webu nakupovať a nechať si doviezť nakúpený tovar až pred dvere svojho domu, môžu si objednať napr. pizzu, vybaviť množstvo formalít, pre ktoré by museli bez internetu vystáť dlhý čas na rôznych úradoch. Ale web nie len na zábavu. Na webe možno nájsť hŕbu vzdelávacích, náučných stránok, encyklopédií, slovníkov, kníh, časopisov a i. 1.3.3 Prenos súborov cez FTP

FTP (File Transfer Protocol) slúži na prenos súborov po sieti. Túto internetovú službu však nevyužíva taký veľký počet ľudí tak ako e-mail či web. Ak chceme preniesť súbory od nás k inému používateľovi, najlepší spôsob na „prepravu“ je e-mail (Existujú aj iné možnosti, napr. komunikačné programy ICQ, mIRC apod. umožňujú aj prenos súborov, ten však funguje prakticky na tom istom princípe ako e-mail). Ak však chceme preniesť súbory s lokálneho počítača na server, napr. pri uploadovaní www stránok, použijeme program, ktorý súbor pošle za použitia komunikačného protokolu FTP: Takýchto programov je veľa, kvalita je rôzna, v poslednej dobe je obľúbený program CuteFTP. Takisto ak potrebujeme stiahnuť nejaké súbory z FTP servera, musíme použiť program na prácu s FTP. Dnes však sťahovanie súborov prebieha oveľa intuitívnejšou, používateľsky prítulnejšou metódou. Niektoré FTP funkcie má zabudované internetový browser priamo v sebe, na webe si nájdeme príslušný súbor/program, ktorý chceme stiahnuť a o ostatné sa už postará browser. Samozrejme, táto zjednodušená metóda neponúka taký komfort ako plnohodnotné FTP, avšak na download súborov je vhodná. 1.3.4. Telework

Pojem telework u nás nie je zatiaľ veľmi známy. Ako už sám názov napovedá, ide o tzv. prácu resp. zamestnanie na diaľku. Pri takomto štýle práce je využívanie internetu veľmi dôležité. V podstate ide o to, že človek pracujúci formou teleworku nepracuje na inom mieste, ale pri práci nemusí opustiť svoj domov. Samozrejme, nie každé zamestnanie sa dá vykonávať formou teleworku, ide hlavne o činnosti asistentov, sekretárok, IT pracovníkov apod. teda o činnosti, pri ktorých nie je potrebné pracovať fyzicky. V USA tento spôsob začínajú využívať z ekonomických dôvodov. Človek, pracujúci formou teleworku nepotrebuje do práce dochádzať, teda odpadajú výdaje za cestovné, nemusí sa pre neho vytvárať pracovný priestor apod. teda sa znižujú náklady. Tu je stručný opis práce asistentky formou teleworku.
Asistentka ráno, namiesto toho aby sadla do auta či autobusu, zapne počítač a pripojí sa internet. V e-mailovej schránke ju už čaká zoznam úloh na celý deň. Najprv musí prehrať zvukový súbor s poznámkami, ktorý jej šéf poslal a prepísať ho do textovej podoby.

Keď to spraví, pomocou internetu sa zvonku pripojí na podnikového intranetu a nový spis vloží do databázy. Ďalej musí dohodnúť obchodné rokovania, to všetko môže pohodlne vybaviť pomocou internetu. Po dokončení poslednej úlohy si môže oddýchnuť a čakať na ďalšie e-maily s pokynmi od šéfa. Tento krátky príbeh bol donedávna len veľkou fikciou. Dnes je to však realita. Na pohodlnú prácu z domova stačí mať počítač s pripojením na internet, samozrejmosťou je telefón, v prípade potreby vizuálneho kontaktu je tu možnosť pripojiť k počítaču kameru a viesť videokonferencie. 1.3.5 Mobilné telefóny a internet (wap)

Internet prenikol aj do mobilných telefónov. Keďže prístroje tohoto typu nedosahujú taký vysoký stupeň hardvérového vybavenia, aj využívanie internetu je obmedzené. Absencia plnohodnotnej klávesnice a zobrazovacieho subsystému porovnateľnému s počítačom možnosti využitia internetu rapídne zhoršuje. V nedávnej dobe sa vyvinul nový internetový protokol WAP (Wireless Aplikation Protocol – bezdrôtový aplikačný protokol). Ten sa po implementovaní do mobilného telefónu resp. do prenosného komunikačného zariadenia dokáže spojiť bezdrôtovo na každý internetový server podporujúci tento protokol. Na browsovanie internetom cez technológiu wap je nutné WWW stránky upraviť pre možnosti mobilných zariadení a optimalizovať ich. Na tento účel bol vyvinutý jazyk WML, veľmi podobný jazyku HTML, avšak určený pre WAP stránky. Takto upravené stránky sa dajú načítať na displeji mobilného telefónu. Samozrejme, protokol WAP musí podporovať aj mobilný telefón. Dnes však už takmer každý nový telefón tento štandard podporuje. 1.3.6 Budúcnosť využitia internetu

Odborníci predpovedajú veľký boom internetu. Využitie internetu sa plánuje takmer vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti. Internet má šetriť ľuďom množstvo času tým, že množstvo zdĺhavých ale potrebných činností vykoná namiesto človeka. Už dnes možno vidieť prvé prototypy domácich elektrospotrebičov a iných zariadení napojených na internet, napr. chladnička, ktorá si sama dokáže objednať potraviny, televízor, ktorý na príjem televízie využíva nekonečné siete internetu, palubný počítač do auta vybavený umelou inteligenciou, ktorý sám určí najkratšiu cestu, vyhľadá aktuálne dopravné informácie a v prípade nehody sám zavolá pomoc… Toto všetko sa však len pripravuje, no už v skorej budúcnosti budeme považovať podobné veci za samozrejmosť. 1.4 Bezpečnosť na internete

Internet môže byť aj veľmi nebezpečným miestom. Na internete vás môžu okradnúť nielen o vaše peniaze.

Môžu vám ukradnúť vaše súkromie, povesť, váš intelektuálny majetok (softvér apod.)…. Obzvlášť pozor si treba dávať pri on-line nakupovaní. Ak sa rozhodnete niekde na internete napísať číslo svojej kreditnej karty, uistite sa, či je spojenie zabezpečené a či je zdroj, ktorému sa chystáte odoslať číslo kreditnej karty dôveryhodný. Takisto nie je dobré nechávať niekde na internete svoje súkromné informácie, pretože nikdy neviete, kedy môžu byť zneužité. Takmer na každom kroku môžeme naraziť na osobné dotazníky, kde sa snažia získať čo najviac informácii o danom používateľovi. Počítačové siete bývajú často terčom útokov hackerov. (hacker – človek zaoberajúci sa prienikom do systémov, do ktorých nemá prístupové právo). Často sa stáva, že u veľkých finančných spoločnosti dôjde k úniku informácii a čísla kreditných kariet, čísla poistiek, bankových kont atď. bývajú vyvesené na nejakej undergroundovej stránke voľné prístupné pre kohokoľvek. Taktiež ak niekto číta vaše súkromné e-maily obmedzuje vaše právo na súkromie. Preto sa dnes dôležité správy ale aj súbory prenášané cez internet kódujú zložitými šiframi, aby ich nepovolaná osoba nemohla rozlúštiť. Asi najúčinnejšou metódou šifrovania je systém PGP, ktorý vyvinul P. Zimmerman. PGP (Pretty Good Privacy) umožňuje zašifrovanie správ a súborov takou silnou šifrou, že rozlúštenie jednej správy by trvalo stáročia. Existuje aj mnoho iných šifrovacích systémov rôznej kvality, ale PGP je asi najúčinnejší spôsob ochrany. Nedávno sa na svet prevalila aféra zvaná ECHELON. Podľa niektorých informácii rôzne tajné celosvetovo pôsobiace služby už niekoľko rokov prevádzkujú systém na odpočúvanie väčšiny komunikácie, či už internetovej, telefónnej apod. na svete. Echelon, ako sa tento systém nazýva, je vraj vybavený umelou inteligenciou, ktorá kontroluje a zaznamenáva väčšinu e-mailov a telefonických rozhovorov. V e-mailoch hľadá kľúčové slová, napr. bomb, FBI, guns apod. a takto vraj pomáha boju proti organizovanému zločinu vo svete. Existencia Echelonu nikdy nebola oficiálne potvrdená, no nebola ani dementovaná. Ako protest proti tomuto celosvetovému odpočúvanie skupiny odporcov posielajú tisícky mailov po sieti s obsahom všetkých možných kľúčových slov, ktoré Echelon prehľadáva a tak úplne zaplavia Echelon falošnými správami a nestačí ich spracovávať.

Záver

Internet rozhodne nie je nezaujímavé „miesto“. Ma široké spektrum využitia, je súčasťou nášho každodenného života. Pomáha nám pri práci, vzdelávaní, je nevyčerpateľným zdrojom zábavy.

Na internete môžeme spoznať veľa nových ľudí, dozvedieť sa množstvo nových informácií, peniaze zarábať aj míňať. Je len na nás, ako možnosti internetu využijeme vo svoj prospech.