Každá z týchto jednotiek má vlastný radič, takže je funkčne samostatná, prevádzku na dátovom kábli (vlastne zbernici SCSI) riadi spravidla host adaptér.
U SCSI je možné inštalovať interné alebo externé zariadenia.
SCSI prináša mnoho výhod:
· keďže má každá periféria vlastnú riadiacu jednotku a host adaptér používa pre komunikáciu so zariadeniami presne definovaný jazyk, môže spolupracovať s ľubovoľnou perifériou SCSI (používajú sa napríklad SCSI pevné disky, CD mechaniky, streamery, scannery, tlačiarne, ...)
· jednotlivé zariadenia SCSI nie sú obmedzené žiadnymi podmienkami
· prenos dát na zbernici SCSI je riadený host adaptérom – mikroprocesor nie je presunmi dát zaťažovaný

Štruktúra SCSI vyžaduje nasledujúce konfiguračné pravidlá:
· každá periféria SCSI musí byť jednoznačne identifikovaná. Je jej pridelené identifikačné číslo (ID), ktoré sa nastavuje prepojkami (jumpermi) alebo prepínačom, umiestneným na skrini komponentu. V rámci jednej zbernice sa čísluje od 0, hosť máva spravidla ID 7.
· zbernica musí byť ukončená terminátorom. Na koncových zariadeniach (v ktorých zbernica končí) je potrebné terminátory inštalovať
· host adaptér sa musí s PC dohovoriť, potrebuje teda (ako každá rozširujúca doska) pridelenie systémových prostriedkov (I/O adresy, IRQ, DMA, rezervovanú pamäť)


Diskové technológie

Regenerácia dát mechaniky pevného disku
Zápis a čítanie číslicových údajov na mechanike pevného disku sa uskutočňuje v podstate analógovou metódou. Ako pri všetkých analógových nosičoch dát aj dáta na disku sú vystavené šumu tvorenému pozadím a fyzickému poškodeniu. Dôležité je poznať hraničné parametre nosiča dát a účinne zabezpečovať opravu chybných stavov vzniknutých na mechanike.
Rozpoznávanie toho, že dáta sú poškodené, a podnikanie krokov k náprave spočíva v dodaní prídavných informácií, ktorých obsah závisí od pôvodných dát. Vo svojej najjednoduchšej forme poskytuje určitý stupeň detekcie chyby kontrola paritou tým, že sa urobí súčet všetkých dát v bloku a je vymedzený bit, ktorý hovorí, či je súčet párne alebo nepárne číslo.
Modernejšie metódy pre mechaniky pevného disku používajú výpočty a kódovanie známe ako ECC – samoopravné kódy. Z teoretickej stránky mimoriadne zložité odvetvie matematiky viacrozmerových bodov a výpočty ECC aplikované na dáta sú primerane zladené na použitie pre hardvér i softvér. Nielenže sa chyby dajú zisťovať, ale dobrý algoritmus ECC môže poškodené údaje aj skutočne obnoviť - a tým uskutočniť „opravu„ dát pre používateľa. Výpočty ECC tvoria časť procesu obnovy dát spolu s takými metódami, ako je opakované čítanie počas po sebe nasledujúcich otáčok disku s uskutočnením malých zmien snímaných parametrov na získanie rôznych „pohľadov„ na chybné dáta.
Diskové mechaniky sa dodávajú s radom „náhradných sektorov„, ktoré sú k dispozícii na opravu chýb. Túto „rezervu„ náhradných sektorov používateľ priamo nevidí, je však k dispozícii na náhradu chybných sektorov zistených na mechanike. Len čo sa uskutoční pridelenie náhradného sektora na náhradu poškodeného sektora, mechanika sa navonok javí tak, že jej chyba bola „odstránená„.
Ak sa uskutočňuje preadresovanie poškodených sektorov na použitie dobrých náhradných sektorov, potom sa mechanika javí používateľovi ako 100 % bezchybná.