Musí totiž počkať, až sa pod ňu dotočí ten sektor, v ktorom sa má s čítaním údajov začať. Doba čakania záleží na náhode, ale ako technická hodnota sa uvažuje o jednej polovici otáčky disku.
Rovnako aj dobu čakania chcú výrobcovia znižovať. Cesta k tomu je jasná – zvýšiť otáčky disku. Dnes sa disky točia vysokými rýchlosťami, najčastejšie hodnoty sú – 4400 ot/s (túto hodnotu v poslednej dobe používa len firma Quantum v niektorých svojich modeloch), 5400 ot/s, 7200 ot/s, 10000 ot/s, 15000 ot/s (posledné dve hodnoty používajú zatiaľ len SCSI disky) Zvyšovanie otáčok má však za následok aj vyššiu hlučnosť pevného disku a samozrejme sa tým zvyšuje jeho cena. Disky s vysokými otáčkami sú vhodné najmä do výkonných počítačov (grafických staníc atď.).

Prekladanie (interleave)
Je ďalšou metódou skrátenia doby čakania. Pri čítaní sa prečítajú údaje z jedného sektoru, musia sa odoslať cez radič a BIOS operačnému systému, ktorý ich ďalej prenechá operačnému systému. Ten informácie spracuje a požiada operačný systém o nové. Operačný systém sa obráti na BIOS a radič, ktorý musí zorganizovať načítanie ďalšieho sektoru. Medzitým sa však disk pod hlavou pootočí a tá už nestihne začiatok nasledujúceho sektoru. Musí teda počkať (takmer celú otáčku), až sa pod ňu sektor znovu dostane. Takéto čakanie môže disk značne spomaliť.
Preto bolo zavedené prekladanie, ktoré ukladá údaje cez sektory. Pri zápise sa údaje uložia do logických sektorov – nasledujúce údaje budú zapísané s vynechaním jedného sektoru.
Hodnota prekladania sa postupne znižovala od pôvodných 1:6 až na dnešnú 1:1 (tzn. fyzický a logický sektor je rovnaký).


Kapacita disku

Je určite najdôležitejšou hodnotou disku. Táto oblasť za posledné obdobie tiež prešla veľmi dramatický vývojom. Každým rokom sa kapacita pevných diskov zmnohonásobní. Pevne disky majú dnes kapacity najčastejšie v rozmedzí od 15 do 30 GB. Je to zapríčinené neustále rastúcimi požiadavkami programov na kapacitu ale aj technickým pokrokom v tejto oblasti.

Hustota záznamu
Každý bit je predstavovaný miniatúrnym dipólom zapísaným do magnetického povrchu disku. Úlohou je teda miniaturizovať dipóly, vytvárať stále jemnejšie magnetické štruktúry s možnosťou vyššej hustoty zápisu dát. Skôr používaná technológia, kde sa na povrch platní nanášala vrstva oxidov bola nahradená vrstvou tenkého filmu.