Dokonalejší povrch filmu umožňuje menšiu vzdialenosť hlavy nad diskom, čo znamená potrebu menšieho magnetického poľa, tá dovoľuje použitie menších dipólov a väčšiu hustotu stôp.




Kódovanie dát

Pri čítaní dipóly (predstavujúci jednotlivé bity) rotujú pod magnetickou hlavou a vyvolávajú v nej elektrické napätie. Podľa induktívneho zákona môže byť napätie vyvolané iba zmenami magnetického toku (v našom prípade rozdielnymi susednými magnetickými dipólmi v stope disku). Ak však po sebe nasleduje niekoľko rovnakých bitov, napríklad 10000111, stojí radič (ktorý napätie z hlavy „odoberá„) pred problémom, ako od seba rovnaké bity oddeliť (musí vedieť koľko 0 ide za sebou). Tento problém by sa dal vyriešiť tak, že by sa každý bit oddelil špeciálnym impulzom. Je jasné, že by tak výrazne vzrástol počet impulzov (tj. dipólov) potrebných k zápisu jedného bytu a následne by poklesla kapacita disku. Preto boli vyvinuté algoritmy úspornejšieho zápisu na disk:
MFM (Modified Frequency Modulation), ktorá vymedzuje dátovému signálu presnú dĺžku. Podľa času trvania rovnakého magnetického toku radič rozpozná počet zhodných bitov. Dnes je táto metóda používaná iba u diskiet.
RLL (Run Length Limited) je algoritmus, pri ktorom si radič prepočíta ukladanú postupnosť na novú kombináciu 0 a 1. Ukladané číslo je zmenené tak, že sa v ňom nevyskytnú „nečitateľné„ sledy 0 a 1. V porovnaní s MFM potrebuje RLL pre uloženie rovnakej informácie iba asi jednu tretinu kapacity disku.
PRML (Partial Response Maximum Likehood) prináša ďalšie zvýšenie hustoty ukladania dát. Čítané impulzy sa spracovávajú digitálnym signálovým procesorom – DSP. Ten presne vie, ako má vypadať sled signálov vyvolaný husto ležiacimi dipólmi, dokonca dokáže dopočítať aj chýbajúci údaj. Výsledok je jasný – PRML rozozná viac dipólov na malej ploche, čo vedie ku zvýšeniu kapacity disku.

Prekompenzácia (write precompensation)
Pri bližšom pohľade na geometriu disku zistíme, že vonkajšie stopy sú v dôsledku väčšieho priemeru „dlhšie„ ako vnútorné. Sektor stopy 0 (prvá vonkajšia stopa) je dlhší ako sektor poslednej stopy (tej v strede), aj tak však oba sektory uchovávajú rovnaké množstvo údajov.
Dipóly, v ktorých sú dáta uložené, sú v podstate malými magnetmi, ktoré majú ako každý iný magnet svoje póly (severný a južný). Rovnaké póly sa odpudzujú, opačné priťahujú. Na vnútorných stopách, kde sú tieto „magnety„ blízko pri sebe, hrozí nebezpečie, že pri určitej kombinácii kladných a záporných impulzov, napríklad 1100..., môžu v dôsledku príťažlivých a odpudivých síl „vniknúť„ bity (magnety) do seba, čím sa informácie narušia a údaje budú nečitateľné.
Obranou proti tomuto javu je práve prekompenzácia. Tá vychádza z toho, že radič počíta s pohybom dipólov a posúva zapisované impulzy proti smeru predpokladaných príťažlivých síl.