Bity sú teda úmyselne ukladané na geometricky zlé miesto, ale pôsobením vzájomných magnetických síl sa „zrovnajú„.

Zone bit recording (ZBR)
Súvisí s problémom popísaným v predchádzajúcom odstavci. Pri ZBR je plocha povrchu disku rozdelená na zóny, v jednej zóne býva spravidla viac stôp.
Každá zóna má iný počet sektorov – napríklad: vnútorná (v ktorej sú stopy najkratšie) 35, druhá 36 a posledná, úplne vonkajšia (a najdlhšia) 54. Optimalizuje sa tak počet sektorov, v dlhých stopách ich je viacej, v kratších menej. Tento zónový zápis dnes používajú všetky disky.

Radiče pevných diskov

Sú „riadiacim centrom„ diskovej jednotky. Ich úlohy môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov:
zodpovedajú za správne vystavenie hláv. Pri čítaní musí radič čo najrýchlejšie poslať hlavu nad to miesto disku, kde sú uložené hľadané údaje. Preto si delí diskovú plochu na číslované stopy a sektory.
organizujú vlastný zápis a čítanie dát prostredníctvom kódovania (pri zápise) alebo dekódovania (čítanie). Slúžia im k tomu kódovacie algoritmy MFM, RLL a PRML.
v spolupráci so zbernicou zaisťujú prenos dát medzi diskom a mikroprocesorom.
Typ radiča je jeden z dôležitých ukazovateľov kvality disku, niekedy sa celý pevný disk po type radiča pomenuje. V počítačovej histórii sa na scéne vystriedalo viac typov radičov. Momentálne sa stretneme iba s diskmi EIDE a SCSI.

IDE (Integrated Drive Electronics)
Pevné disky tohto typu sú už minulosťou. Plošný spoj radiča je integrovaný na mechanike disku, spojenie so základnou doskou je realizované cez rozhranie (interface). To u IDE predstavuje rozširujúca karta do slotu zbernice ISA. Údaje medzi kartou rozhrania a diskom putujú 40-žilovým dátovým káblom.
IDE je spravovaný ROM BIOSom. Po jeho „zabudovaní„ do PC sa toto muselo oznámiť centrálnemu BIOSu (tomu na základnej doske), s akými parametrami jeho nový kolega pracuje. K tomuto účel slúži program SETUP, v ktorom sa nastaví počet hláv, cylindrov a sektorov disku.
Pretože integrovaný radič IDE je „šitý na mieru„ pevnému disku, môže sa pomerne ľahko využívať preklad geometrie. Všetky disky väčšie ako cca 80 MB používali zónový záznam a kódovanie RLL, novšie PRML. Pretože ZBR nie je BIOSom podporované (predpokladá sa, že všetky stopy majú počet sektorov), radič disku „sa tvári„, ako by mal napríklad väčší počet povrchov a menej cylindrov. Požiadavku na operáciu s určitým sektorom potom podľa tejto „vonkajšej„ geometrie prepočíta na zodpovedajúci fyzický sektor.