- v 60. rokoch vrcholila studená vojna a Američania potrebovali vymyslieť spôsob, ako počítače na rôzne rozmiestnených veliteľských stanovištiach prepojiť tak, aby sa spojenie po zlikvidovaní niektorého z nich neprerušilo
- vedci teda roku 1969 vytvorili komplexnú vojenskú sieť nazvanú ARPANET ( Anvanced Research Project Agency Network )
- Apranet sa v 70. rokoch rozrástol, predovšetkým vďaka akademickému prostrediu, ktoré dostalo možnosť sieť využívať
- armáda si neskoro uvedomila svoju chybu a v roku 1983 musela preťažený Arpanet ponechať civilnému sektoru a vybudovať si vlastnú sieť Milnet ( Military Network )
- v 80. rokoch sa Arpanet začal rozširovať do sveta
- úlohu ,, hlavnej siete“ postupne prevzala nová sieť Internet ( International network – medzinárodná sieť )
- v 90. rokoch objavila internet komerčná sféra a domácnosti a internet rástol do dnešnej podoby

Vývoj internetu môžeme rozdeliť do týchto fáz:

1.5.1 Nultá fáza

V období studenej vojny USA mali požiadavky vytvoriť odolnú sieť spojujúcu významné vládne inštitúcie, ktorá bude funkčná aj po výpadku niektorých uzlov a bude zaistená komunikácia medzi nepoškodenými uzlami. Vojenský plánovači uvažovali o komunikácii medzi vládnymi zložkami keby došlo k jadrovej vojne. Organizácie RAND v priebehu 60. rokov pripravila koncepty decentralizované odolnej paketovo – orientovanej siete. Samotný zárodok Internetu vznikol asi v roku 1968 v USA. Ministerstvo obrany USA, resp. jeho grantovaná agentúra ARPA ( Advanced Research projects Agenci ), začala vyvíjať sieť ARPANET a riadilo jej vývoj a aj jej financovanie.

1.5.2 Prvá fáza Internetu

Prvá sieť založená na týchto princípoch bola vyvinutá ako testovacia sieť v Národnom fyzikálnom laboratóriu vo Veľkej Británii a ARPA sa rozhodla urobiť podobný projekt. Podľa tejto grantovej agentúry bola experimentálna sieť pomenovaná ako ARPANET. Samotná agentúra ARPA sa potom premenovala na DARPA ( Defense Advanced Research Agency ).

Pripojenie prvých uzlov

V prvej fáze mala sieť na diaľku umožniť prístup k vtedajším najvýkonnejším super počítačom významných univerzít v USA. Na jeseň roku 1969 boli prvé uzly siete ARPANET umiestnené práve na univerzitách UCLA ( University of California Los Angeles). UCSB ( University of California Santa Barbara ), v Standforde ( Standfodr Research Institute, SRI ) a na univerzite v Utahu.
Vlastný uzol pritom bol realizovaný univerzálnym počítačom ( počítač Honeywell DDP516 ), ktorý bol naprogramovaný tak, aby fungoval ako tzv. Interface Message Processor ( IMP ). Pre vzájomnú komunikáciu používali uzly IMP pevné okruhy s prenosovou rýchlosťou 50 kbps a prenosový protokol NCp ( Network Control Protocol ). V roku 1969 napísal Steven Crocker prvý materiál RFC ( Request For Comment), ktorý sa týkal problematiky programového vybavenia uzlových počítačov siete. S postupom času sa ale ukázalo, že tento prístup nemusí byť vždy najvýhodnejší. V prípade pôvodného protokolu TCP išlo hlavne o prenos hlasu.

Rozvoj počítačových sietí

Užívatelia nechceli mať k internetu pripojených len niekoľko vybraných počítačov, ale celú lokálnu sieť, teda všetky počítače v organizácii. Vo firmách a na univerzitách sa tak staly bežnou záležitosťou lokálnej počítačovej siete (LAN ). V sedemdesiatych rokoch a na počiatku osemdesiatych rokov rozvoj ARPAnetu pokračoval, oblasť počítačových sietí a internetu sa rozvíjala. Vznikli iné rozsiahle siete ( ako napr. Usenet a BITnet). K tejto sieti sa začali postupne pripojovať aj ďalšie inštitúcie, predovšetkým univerzity. Vzhľadom ku kvalitám a verejnej dostupnosti protokolov TCP/IP boli tieto siete stále častejšie budované na báze práve týchto protokolov. Pre prevádzkovateľov a užívateľov siete bolo tak výhodné prepojiť ARPAnetom.

ARPANET je sieť s paketovým prenosom. Pakety sú nasmerované do cieľových sietí, kde si ich preberajú adresované počítače. Na všetky siete sa pozerá ako na rovnocenné. Prepojenie sietí ( logické prepojenie – slúži k priechodu pakiet ) zaisťujú špeciálne vybavené počítače:
Smerovače ( routers )
Brány ( gateways )

Počítačové siete sa dajú rozdeliť do troch typov: LAN, MAN, WAN
K ARPANETU sa pripojuje veľké množstvo uzlov a ARPANET rýchle rastie. V roku 1973 sa k Arpanetu pripojili prvé zahraničné uzly vo Veľkej Británii a v Nórsku.

1.5.3 Druhá fáza vývoja Internetu

Rozvoj dalších počítačových sietí
•Alohanet - 1970, využitie spôsobov prepínania paketou a bezdrátového pripojenia
•Ethernet - 1973
•USENET - 1979
•NSFNET - 1986