Cieľovou skupinou pre použitie doplnkovej služby presmerovania sú zákazníci, ktorí používajú niekoľko mailboxov u jedného alebo aj u rôznych poskytovateľov služieb internetu a z praktických dôvodov nechcú individuálne sťahovať obsah jednotlivých elektronických schránok. Presmerovaním celého obsahu poštovej schránky na inú schránku im stačí v rámci klientského poštového programu definovanie len jedného poštového účtu. Z hľadiska atraktívnosti sa javí ako oveľa zaujímavejší druhý variant tejto služby, ktorým je posielanie prvých 160 znakov z obsahu každej poštovej správy na vybrané telefónne číslo mobilného operátora vo forme SMS správ.

2.4.2 Podrobný opis e-mailu

Pre lepšie pochopenie elektronickej pošty je možne použiť analógiu klasickej americkej pošty. Uložíme svoju správu spolu s adresou do poštovej schránky. Poštový automobil pozbiera jednotlivé zásielky a dovezie ich na jedno miesto. Tam sa tieto zásielky roztriedia na základe adresy a pošlú ďalej na ďalšie miesto k následnému spracovaniu. Takto sa zásielka dostane na miesto určenia niekoľko krát triedená a smerovaná.

Špeciálnym prípadom je doručenie pošty do zahraničia, kde už americká pošta nemôže doručiť zásielku. V tomto prípade odovzdá zásielku príslušnému národnému doručovateľovi. Táto analógia nám ozrejmuje prechod poštovej správy z jednej siete do druhej. Vo svete elektronickej pošty sa tieto prechody nazývajú "aplikačné brány" (application gateways). Tieto prechody sa nazývajú bránami preto, lebo umožňujú prechod medzi dvoma rozličnými prostrediami. Poznajú situáciu na obidvoch stranách a zabezpečujú preklad jednotlivých správ na správy zrozumiteľné pre druhú stranu a naopak. Tak ako pri klasickej pošte obálka, plní túto funkciu v elektronickej pošte hlavička. Hlavička správy obsahuje tieto údaje:
TO (Komu):
FROM (Od koho):
SUBJECT (Predmet):

Postupne ako správa prechádza sieťou pribaľujú sa na ňu informácie, ktoré nám môžu pomôcť odhaliť kade išla v prípade, že sa nedostala do cieľa. Elektronická pošta podobne ako služba WWW je založená na architektúre klient-server. Znamená to, že pri práci s elektronickou poštou sa zúčastňujú dva subjekty:
poštové servery - ich úlohou je prenášať správy,
poštoví klienti - ich úlohou je starať sa o používateľa. Majú formu programu, ktorý beží na počítači používateľa a umožňuje mu prijímať a posielať správy.

Po odoslaní, prostredníctvom poštového klienta, je správa uložená na poštovom serveri. Tam si ju prevezme ďalší poštový server a ten ju doručí ďalšiemu. Jednotlivé poštové servery medzi sebou komunikujú pomocou protokolu SMTP(Simple Mail Transfer Protocol). V ňom je definované, že pri prenose správ je v jednom byte iba sedem bitov, čo nám hovorí, že nie je možné elektronickou poštou posielať binárne súbory. Zjednodušene povedané nemôžeme požívať diakritické znamienka. Toto je možné obísť priložením attachmentu. Týmto postupným doručovaním sa správa dostane na miesto určenia odkiaľ si ju príjemca vyzdvihne pomocou poštového klienta. Pre komunikáciu poštového klienta a poštového servera sa najčastejšie používa protokol POP3(Post Office Protocol, verzia 3). Tento protokol bol vyvinutý na to aby bolo možné používať poštových klientov na iných počítačoch ako na tých na ktorých pracujú poštové servery.

2.4.3 E-mailová adresa:

V sieti počítačov Internet plní funkciu poštovej adresy e-mail adresa. Základom adresy pre elektronickú poštu je doménová adresa, ktorá určuje cestu ku konečnému miestu kde má byť pošta doručená. Táto adresa môže označovať priamo konkrétny hostiteľský počítač alebo doménu (nerozlišujú sa veľké a malé písmená).

Prvá časť v e-mailovej adrese určuje konkrétne používateľské konto (môže byť zostavené obecne od 3 do 40 znakov vrátane bodky a podtržníku, veľké a malé písmená sa rozlišujú). Znak medzi prvou a druhou časťou @ (medzi nami dievčatami nazývaný zavináč) oddeľuje doménovú adresu od identifikácie adresáta.


Záver

V tejto práci som chcel priblížiť informácie ohľadom Sieťových služieb internetu a informácie o Internete samotnom hlavne laikom. Dúfam, že sa mi to podarilo, napriek tomu, že som mal nedostatočné množstvo zdroju informácií. Ľudia by sa mali o Internet zaujímať viac.