Základné sieťové služby internetu

Úvod

Obdobie 21. storočia môžeme charakterizovať aj ako storočie rýchleho rozvoja informačno-komunikačných technológií. Rýchly vývoj hardwaru a softvaru spôsobuje to, že počítačová technika veľmi rýchlo podlieha morálnemu opotrebeniu. Každý mesiac na trh sú uvádzané nové, modernejšie a výkonnejšie produkty pre spracovanie informácií. Moderné technológie sú súčasťou nášho každodenného života. Internet a počítačové siete jednoznačne patria k nim. Internet nám ponúka dostupné, rýchle a aktuálne informácie z ktorejkoľvek oblasti života. Prudký rozvoj počítačovej a komunikačnej techniky spôsobil, že dnešnú spoločnosť môžeme nazvať informačnou. Takmer každý z nás dennodenne či už v práci, škole alebo vo voľnom čase využíva internet a počítačové siete. Veľa administratívnych záležitostí si už vieme vybaviť bez toho aby sme museli ísť na úrad alebo inú inštitúciu. Napríklad z pohodlia domova môžeme využívať bankové služby. Dôležitým faktorom zavádzania nových informačno-komunikačných technológií sú ľudia, ktorí budú techniku obsluhovať a používať pre zefektívnenie svojej práce. Na tieto nové pracovné podmienky je však potrebné pripraviť pracovníkov. Preto aj študenti strednej priemyselnej školy hutníckej sú už počas štúdia pripravovaní na prácu s novými technológiami spracovania informácií, aby sa po ukončení štúdia uplatnili na trhu práce a začali využívať a zavádzať do praxe najnovšie poznatky a technológie. A kvôli čomu som si tému základne sieťové služby internetu vybral? Musím povedať, že výber témy nebol pre mňa zložitý, pretože počítač a internet je mojou záľubou. V práci sa snažím ozrejmiť a priblížiť túto problematiku v jednotlivých kapitolách, ktoré sa zaoberajú internetom a počítačovými sieťami. Počnúc delením, architektúrou a protokolmi počítačových sieti až po históriu, nástroje a služby, ktoré nám internet ponúka. Dúfam, že vám ňou prinesiem niečo nové, ale hlavne zaujímavé.


1. INTERNET

1.1 Čo je to internet?

Internet je najväčšia celosvetová počítačová sieť, ktorá spája tisíce počítačových sietí a poskytuje veľké množstvo informácií . Je to tiež komplexná globálna sieť pozostávajúca z tisícov ďalších nezávislých sietí, ktoré sú prevádzkované vládnymi agentúrami, výchovno-vzdelávacími a výskumnými inštitúciami a súkromnými obchodnými spoločnosťami.

Internet môžeme tiež definovať aj ako:
-informačné médium, podobne ako noviny, časopisy, knihy, televízia, v ktorých nájdeme každý deň najnovšie a najaktuálnejšie informácie a možnosti rôznych služieb, pričom stále viac informácií je prístupných v multimediálnej forme
-komunikačné médium umožňujúce miliónom ľudí na celom svete byť v neustálom kontakte v reálnom čase
-reklamné médium a marketingové médium, ktoré postupne svojím globálnym dosahom a možnosťou spätnej väzby stále viac konkuruje televízií, rozhlasu a tlačovým médiám
-vytvára nové pracovné príležitosti, odstraňuje geografické bariéry a nie je len zdrojom vzdelávania, ale aj zábavy a oddychu
-obchodné médium, ktoré vytvára nové možnosti obchodu a spolupráce pre firmy a jednotlivcov v globálnom meradle


1.2 Fungovanie internetu

Internet je založený na prenášaní súborov a spôsobov ich uverejňovania alebo poskytovania jednotlivým užívateľom prostredníctvom jednotlivých služieb. Výmena dát medzi dvoma počítačmi je v skutočnosti zaisťovaná ešte prostredníctvom určitého množstva ďalších počítačov, ktoré sú na trase medzi koncovými počítačmi. Väčšina týchto služieb poskytovaných Internetom má pasívny charakter, čo v praxi znamená, že zariadenia zaisťujúce určitú službu čakajú na konkrétne užívateľské požiadavky a na základe nich až potom zašlú užívateľovi požadované súbory s informáciami.

Internet predstavuje celosvetový systém prepojení počítačových sietí, ktoré nemajú žiadnu centrálu ani majiteľa. V dôležitých bodoch siete sú tzv. správcovia, ktorí zabezpečujú prevádzku jednotlivých spojovacích uzlov siete. Prístup na internet je voľný a prakticky neobmedzený. V dnešnej dobe sa na internet môže pripojiť ktokoľvek, ak sa chcete pripojiť doma potrebujete na to patričné počítačové vybavenie s modemom, telefónnu linku a zaplatí účastnícky poplatok správcovi uzlu. Je aj jednoduchšie pripojenie ktoré spočíva v tom, že si sadnete na nejakú stoličku v internetovej kaviarni a zaplatíte len za čas počas ktorého ste
"surfovali" internete. V súčasnosti sa odhaduje počet užívateľov na neuveriteľných 70 000 000 miliónov. Vďaka využitiu systému World Wide Web skrátene WWW má dnes každý jeden z využívateľov prístup ku všetkým informačným zdrojom, ktoré sú na internete prístupné.
Internet je celosvetová sieť je rozdelená na oblasti nazývané domény. Každá doména je tvorená jednou alebo viac sieťami s jedným alebo viac serverom ( poštovné servery, name servery – uchovávajúce pre doménu zoznam mien a im pridelené IP adresy, server iných služieb.) Okrem serverov sú v doméne užívatelia zo svojímy terminálmi alebo osobnými počítačmi a spojovacie počítače siete- smerovače ( routers), mosty ( bridges) a brány ( gateways).


1.3 Komunikácia medzi uzlami, prenos dát

Počítače pripojené k internetu medzi sebou komunikujú na základe protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol.) Pre možnú komunikáciu počítačov medzi sebou bol zavedený jednotný systém adries – IP adresy. Ktorá sa skladá zo štyroch dekadických čísel vzájomne oddelených bodkou a je pre každý počítač alebo sieť jedinečná. Pretože je prístupnejšie používať mená než čísla bol v roku 1984 zavedený tzv. DNS (Domain Name System), ktorý umožňuje prevod IP adresy na symbolické meno a opačne.

Jedným z počítačov je užívateľský počítač, druhým server na ktorom sú uložené požadované informácie. Pre ,,spojenie“ dvoch počítačov ( užívateľ, server) môže existovať viac trás. Ich počet sa mení podľa vyťaženosti a priechodnosti jednotlivých sietí. Z dôvodov premenlivosti prenosových trás sú pred odoslaním informácie prenášané medzi počítačmi rozdelenými na tzv. pakety. Každý paket je potom sieťou prenášaný samostatne, nezávisle na ostatných -,,prepojovanie paketov“. Routery, ktoré sú na ceste medzi cieľovými počítačmi rozhodujú, ktorou cestou sú jednotlivé pakety posielané.


1.4 Klady a zápory internetu

Tak ako má každá minca svoju hlavu a znak, aj internet má svoje klady a zápory. A tu je pravdaže všetko relatívne. To, čo niekto považuje za zápor, môže byť pre iného kladom a naopak.

Jedným z najväčších kladov Internetu je fakt, že môže poslúžiť ako takmer bezodný zdroj informácií. Aj keď sa neustále rozširuje okruh platených služieb, stále máte reálnu nádej, že tu takmer vždy zadarmo nájdete veľa informácií o tom, čo práve potrebujete. Literárnu rešerš potrebnú k zahájeniu práce na nejakom probléme urobíte priamo pri svojom písacom stole a to väčšinou skôr, ako by ste vôbec peši došli do knižnice. Rozsah toho, čo sa na Internete publikuje, rastie každým dňom. Neaktuálne informácie sú dynamicky nahrádzané tými čerstvými. Časový rozdiel medzi okamihom, keď sa ,,niečo stane", a okamihom keď to ,,niečo" môže byť zverejnené pre všetkých ostatných, je minimálny. V praxi to môžu byť hodiny, dokonca aj minúty. Porovnajte to s dobou nutnou pre to, aby sa nejaká informácia dostala napríklad do redakcie odborného časopisu, časopis sa vytlačil a vytlačené čísla sa distribuovali. Internet tiež predstavuje ideálne médium pre prezentáciu čohokoľvek - informácie o výsledkoch výskumu, ponuke služieb, výrobkov, nemobitostí, pracovných príležitostí.. a ďalších vecí. V jednej chvíli je uverejnená ponuka - napríklad automobilka príde s informáciami o novom modeli svojho auta - a v nasledujúcom okamihu si môžu milióny ľudí údaje pozrieť. A nielen to, môžu si automobil (televízor, alebo napr. ponožky podľa poslednej módy) objednať. Pomocou internetovej elektronickej pošty je možné dosiahnuť, že vaša správa dorazí k adresátovi skôr, ako keby ste inokedy zložili kryt z písacieho stroja a vložili do neho papier.

Na začiatku odstavca padlo slovo ,,zápory". Existujú vôbec nejaké? Internet sa doposiaľ riadi úplne demokratickými princípmi publikovania. Neexistuje filtrácia informácií, najmä pre tých, ktorí sa pripojujú súkromne, mimo rámca nejakej podnikovej siete. Kvalita toho, čo na stránkach Internetu nájdete, môže byť rôzna. Nikto vám nezaručí, že to, alebo ono, je skutočne pravda. ,,To je ale príšerné!", žalostne zakvíli opatrný užívateľ. Naproti tomu sa dá namietať, že prístup k obsahu Internetu je veľmi podobný surovému životu. Vidíte okolo seba veľa vecí a je len na vás, ktoré z nich vás zaujmú a ktorým uveríte. Nikto za vás nič nefiltruje, neodstraňuje (podľa neho) nevhodné veci a nekŕmi vás precedeným inertným odvarom. Nikto vám ale tiež nenápadne nepodsúva iba to, čo sa jemu a tomu, kto ho za to platí, hodí. Vyberte si, všetko je vo vašich rukách....

Toľko k obsahu Internetu. Čo však býva často na veľmi zlej úrovni, je jazyková podoba informácií. Úroveň niektorých stránok, najmä tých našich, slovenských, je na takej úrovni, že možno oprávnene uvažovať o tom, že autor chodil do školy ešte v dobe, keď platili ospravedlnenia typu ,,nemohol ísť do školy, lebo musel pásť dobytok". Neuveriteľný výskyt hrubých priestupkov proti pravidlám materinského jazyka udivuje najmä na niektorých stránkach oficiálnych organizácií a inštitúcií. A to aj preto, že väčšina nástrojov, pomocou ktorých sa texty vytvárajú, disponuje prostriedkami pre jazykové korekcie - a to dnes už celkom samozrejme aj v slovenčine.


1.5 História internetu

Už asi neexistuje človek, ktorý by o internete ani nepočul. A tý, čo o internete už počuli, tak by ich asi prekvapilo, že internet už bude oslavovať 30 rokov. Pri začiatkoch internetu bola jeho úloha úplne iná ako je teraz. Úloha internetu sa počas jeho vývoja zmenila 3 razy a pravdepodobne sa ešte zmení. Internet sponzorovali mnohé organizácie a preto vznikali aj mnohé siete, ktoré sa potom pospájali do dnešného stavu. Internet sa od začiatku nevolal Internet. Jeho predchodca bol ARPANET a NSFNET, ktoré sa potom neskôr spojili a vytvorili základ internetu.
- v 60. rokoch vrcholila studená vojna a Američania potrebovali vymyslieť spôsob, ako počítače na rôzne rozmiestnených veliteľských stanovištiach prepojiť tak, aby sa spojenie po zlikvidovaní niektorého z nich neprerušilo
- vedci teda roku 1969 vytvorili komplexnú vojenskú sieť nazvanú ARPANET ( Anvanced Research Project Agency Network )
- Apranet sa v 70. rokoch rozrástol, predovšetkým vďaka akademickému prostrediu, ktoré dostalo možnosť sieť využívať
- armáda si neskoro uvedomila svoju chybu a v roku 1983 musela preťažený Arpanet ponechať civilnému sektoru a vybudovať si vlastnú sieť Milnet ( Military Network )
- v 80. rokoch sa Arpanet začal rozširovať do sveta
- úlohu ,, hlavnej siete“ postupne prevzala nová sieť Internet ( International network – medzinárodná sieť )
- v 90. rokoch objavila internet komerčná sféra a domácnosti a internet rástol do dnešnej podoby

Vývoj internetu môžeme rozdeliť do týchto fáz:

1.5.1 Nultá fáza

V období studenej vojny USA mali požiadavky vytvoriť odolnú sieť spojujúcu významné vládne inštitúcie, ktorá bude funkčná aj po výpadku niektorých uzlov a bude zaistená komunikácia medzi nepoškodenými uzlami. Vojenský plánovači uvažovali o komunikácii medzi vládnymi zložkami keby došlo k jadrovej vojne. Organizácie RAND v priebehu 60. rokov pripravila koncepty decentralizované odolnej paketovo – orientovanej siete. Samotný zárodok Internetu vznikol asi v roku 1968 v USA. Ministerstvo obrany USA, resp. jeho grantovaná agentúra ARPA ( Advanced Research projects Agenci ), začala vyvíjať sieť ARPANET a riadilo jej vývoj a aj jej financovanie.

1.5.2 Prvá fáza Internetu

Prvá sieť založená na týchto princípoch bola vyvinutá ako testovacia sieť v Národnom fyzikálnom laboratóriu vo Veľkej Británii a ARPA sa rozhodla urobiť podobný projekt. Podľa tejto grantovej agentúry bola experimentálna sieť pomenovaná ako ARPANET. Samotná agentúra ARPA sa potom premenovala na DARPA ( Defense Advanced Research Agency ).

Pripojenie prvých uzlov

V prvej fáze mala sieť na diaľku umožniť prístup k vtedajším najvýkonnejším super počítačom významných univerzít v USA. Na jeseň roku 1969 boli prvé uzly siete ARPANET umiestnené práve na univerzitách UCLA ( University of California Los Angeles). UCSB ( University of California Santa Barbara ), v Standforde ( Standfodr Research Institute, SRI ) a na univerzite v Utahu.
Vlastný uzol pritom bol realizovaný univerzálnym počítačom ( počítač Honeywell DDP516 ), ktorý bol naprogramovaný tak, aby fungoval ako tzv. Interface Message Processor ( IMP ). Pre vzájomnú komunikáciu používali uzly IMP pevné okruhy s prenosovou rýchlosťou 50 kbps a prenosový protokol NCp ( Network Control Protocol ). V roku 1969 napísal Steven Crocker prvý materiál RFC ( Request For Comment), ktorý sa týkal problematiky programového vybavenia uzlových počítačov siete. S postupom času sa ale ukázalo, že tento prístup nemusí byť vždy najvýhodnejší. V prípade pôvodného protokolu TCP išlo hlavne o prenos hlasu.

Rozvoj počítačových sietí

Užívatelia nechceli mať k internetu pripojených len niekoľko vybraných počítačov, ale celú lokálnu sieť, teda všetky počítače v organizácii. Vo firmách a na univerzitách sa tak staly bežnou záležitosťou lokálnej počítačovej siete (LAN ). V sedemdesiatych rokoch a na počiatku osemdesiatych rokov rozvoj ARPAnetu pokračoval, oblasť počítačových sietí a internetu sa rozvíjala. Vznikli iné rozsiahle siete ( ako napr. Usenet a BITnet). K tejto sieti sa začali postupne pripojovať aj ďalšie inštitúcie, predovšetkým univerzity. Vzhľadom ku kvalitám a verejnej dostupnosti protokolov TCP/IP boli tieto siete stále častejšie budované na báze práve týchto protokolov. Pre prevádzkovateľov a užívateľov siete bolo tak výhodné prepojiť ARPAnetom.

ARPANET je sieť s paketovým prenosom. Pakety sú nasmerované do cieľových sietí, kde si ich preberajú adresované počítače. Na všetky siete sa pozerá ako na rovnocenné. Prepojenie sietí ( logické prepojenie – slúži k priechodu pakiet ) zaisťujú špeciálne vybavené počítače:
Smerovače ( routers )
Brány ( gateways )

Počítačové siete sa dajú rozdeliť do troch typov: LAN, MAN, WAN
K ARPANETU sa pripojuje veľké množstvo uzlov a ARPANET rýchle rastie. V roku 1973 sa k Arpanetu pripojili prvé zahraničné uzly vo Veľkej Británii a v Nórsku.

1.5.3 Druhá fáza vývoja Internetu

Rozvoj dalších počítačových sietí
•Alohanet - 1970, využitie spôsobov prepínania paketou a bezdrátového pripojenia
•Ethernet - 1973
•USENET - 1979
•NSFNET - 1986
V rokoch 1983 – 1992 nastáva prudký rozvoj Internetu a toto obdobie je označované ako druhá etapa rozvoja Internetu. Druhá etapa je charakteristická prudkým rastom Internetu ( z približne tisíca počítačov v toku 1983 na viac než milión počítačov v roku 1992.) a predovšetkým expanzií mimo americký kontinent. Na ARPANET sa v tomto období napojujú ďalšie veľké siete napr. NSFNET – National Science, ale i Eunet ( European UNIX Network ), EARN (European Academic and Research Nerwork ), japonská sieť JUNET a britská sieť JANET ( Joint Academic Network).


1.6 Využitie internetu

Čím vás môže osloviť internet? Predovšetkým obrovským množstvom informácií s obrázkami, grafikou, zvukom a video ukážkami. Môžete tiež získať množstvo programov, ktoré vám uľahčia a spestria prácu s počítačom. Niektoré si stiahnete zadarmo, niektoré za určitú čiastku peňazí.

V rámci Internetu je prevádzkovaná aj elektronická pošta, ktorá vám umožní bleskurýchle kontaktovať kohokoľvek kdekoľvek, kto je do systému zapojený a to opäť prakticky zadarmo a naviac čisto ekologicky. Môžete sa zúčastniť elektronických konferencií a rozširovať svoj obzor diskusiami s ľuďmi po celom svete.

Na Internete sú virtuálne grafiky, kde si môžete prečítať noviny či časopis priamo na monitore. Po dlhšom rozhliadnutí si dokonca na Internete môžete aj nakúpiť.

Vhodne prezentované informácie na Internete môže vidieť teoreticky každý, kto Internet používa - a vyjde to podstatne lacnejšie. Internet vám taktiež umožní vybudovať vnútropodnikový informačný systém na báze svojich vlastných prostriedkov. Vyjde oveľa lacnejšie ako systém budovaný na mieru a naviac je tu okamžite náväznosť na celý svet.

Pokiaľ sa zaoberáte obchodom, môžete Internet používať k zverejneniu ponúk, katalógov a cenníkov. Samozrejme je tu aj spätná väzba - elektronická pošta vám umožní prijímať objednávky a vybavovať ich obratom ruky. Ak obchodujete vo veľkom, môžete si postaviť virtuálny obchodný dom.

Prostriedky ponúkané počítačovou technikou s možnosťou okamžitej prezentácie výsledkov vašej práce vám dovolia realizovať tvorivé zámery spôsobom, aký bol doteraz vyhradený len televíznym obrazovkám. Obrovské možnosti animovaných a multimediálnych výrazových prostriedkov dokážu z reklamných stránok urobiť veľkolepé divadlo, ktoré poteší oko diváka a zároveň ho dokáže lepšie informovať ako napríklad stručná správa v novinách.

Mládež má prirodzenú túžbu a šikovnosť zvládnuť všetko, čo je nové a moderné. Práca s Internetom je veľmi rýchlou a zábavnou formou uvedenia do sveta počítačov. Nenásilným spôsobom sa takto dá spojiť zábava so vzdelávaním a do dôsledkov tak realizovať heslo Komenského ,, škola hrou". Prezeraním internetových stránok s odbornou tematikou študent získa a osvojí si informácie omnoho lepšie ako z učebnice. Je tu najviac jedno obrovské plus - prezentované informácie sú aktuálne a sprístupňujú to najnovšie, čo sa daného odboru týka. Vyučovacie stránky bývajú doplnené názornými schémami a neraz majú spätnú väzbu vo forme rôznych otázok a testov. Obľubu Internetu medzi mládežou dokazuje veľké množstvo serverov, na ktorých študenti vytvárajú vlastné stránky. Tie sú neraz riešené veľmi vynaliezavo, takmer v profesionálnom štýle. Dodávatelia služieb, hardvéru a softvéru školy často krát podporujú formou nezanedbateľných zliav.

Študenti majú Internet radi, pretože im ponúka podklady na rozšírenie si vedomostí. Môžu tu nájsť zdroje informácií pre vypracovanie referátov, rešerší pre rôzne olympiády a študentské odborné práce. Môže po celom svete nachádzať nových kamarátov, komunikovať s nimi a tak si rozširovať svoje jazykové schopnosti. Predovšetkým v zdravotníctve platí požiadavka, aby bol človek neustále odborne na vyššej úrovni a nestrácal krok so svetovým vývojom. Internet ponúka kontakt na špecializované pracoviská na celom svete, informácie farmaceutických firiem, databázy liečiv. V praxi sa už dokonca používajú automatizované systémy riadiace chod celých nemocníc.

Na geostacionárnych dráhach nad povrchom Zeme sa nachádza sústava satelitov, pomocou ktorej môžete s presnosťou na jednotlivé metre určiť svoju okamžitú polohu. K dispozícii sú prenosné zariadenia, pomocou ktorých zistíte, kde práve ste a ako pokračovať, aby ste dosiahli vytýčený cieľ. Obdobné zariadenia sa montujú aj do prístrojových dosiek automobilov a dokážu vás previesť cez úplne neznáme miesto, pričom vás upozornia aj na také veci, ako napríklad, že budúca odbočka vľavo je jednosmerná.

Nenašli ste doposiaľ žiadny detail, ktorý by vám vyhovoval? Ste športovec, hľadáte recepty, chcete sa dozvedieť niečo o technológii výroby piva? Páčia sa vám obrázky pekných slečien? Zaoberáte sa amatérskym lietaním, alebo staviate modely železníc? Hľadáte informácie o obľúbenej hudobnej skupine hercovi alebo spevákovi - a chcete mu dokonca napísať? Zaujíma vás hudba, dejiny, astrológia, alebo intímny život tučniakov na ľadovci? Chcete vidieť aktuálne snímky Zeme z meteorologických satelitov? Čo bude v televízii dnes večer a čo na budúcu stredu? Chcete si kúpiť auto, ale neviete aké? Neviete, kde nájsť vlakové, alebo autobusové spoje? Chcete spoznať zaujímavých ľudí? Môžete si byť istí, že na Internete sa nájde určite niečo pre vás.
1.7 Služby internetu

Internet ponúka niekoľko štandardných služieb, prostredníctvom ktorých fungujú jednotlivé užívateľské aplikácie. K používaniu jednotlivých služieb musí mať užívateľ na svojom počítači nainštalovaný program (klienta), ktorý dokáže prostredníctvom pripojenia k internetu komunikovať zo servermi poskytujúcimi konkrétny typ služby ( www prehliadač, ftp klient, poštový program,...). S väčšinou súčasných operačných systémov sú štandardne tieto programy dodávané. Všetky služby poskytované Internetom sú typu klient – server. Program typu server vykonáva samotnú službu obyčajne na vzdialenom počítači. Program typu klient je spustený na počítači užívateľa a sprostredkúva jeho komunikáciu so serverom. Komunikácia sa medzi klientom a serverom odohráva pomocou presne stanovených pravidiel protokolom. Ten sa líši v závislosti od druhu poskytovanej služby. Pre daný typ služby existuje viacero druhov programov typu klient, ktoré sa líšia komfortom obsluhy, grafickým výstupom, cenou a pod. Niektoré programy v sebe kombinujú klientov rôznych služieb.


2. Sieťové služby

Sieťové služby napomáhajú k lepšiemu sprístupneniu, spracovaniu a výmene priestorových údajov. Služby priestorových údajov sú operácie, ktoré sa môžu vykonať pri použití počítačovej aplikácie s priestorovými údajmi obsiahnutými v súboroch priestorových údajov alebo so súvisiacimi údajmi, napr: FTP (File Transfer Protocol ), WWW ( World Wide Web ), e – mail ( elektronická pošta ).

2.1 Bezpečnosť sieťových služieb

Nijaký všeobecne platný spôsob na zabezpečenie počítača pred útokom zo siete neexistuje. Rovnako sa ani o jednom operačnom systéme nedá definitívne povedať, že je bezpečnejší ako iný. Zabránenie vykonaniu akejkoľvek nežiaducej aktivity je v prevažnej miere vecou konfigurácie operačného systému a programov poskytujúcich služby. Zároveň platí, že systém je taký bezpečný, aké je bezpečné jeho najmenej bezpečné miesto. Preto sa odporúča budovať zabezpečenie na princípe cibule, podľa ktorého sa služby obaľujú vrstvami zabezpečenia, aby útočníka, ktorý sa dostane cez vonkajšiu vrstvu, zachytila ďalšia, vnútornejšia vrstva. Odhliadnuc od zabezpečení počítača na úrovni správy celej siete (demilitarizované zóny, virtuálne privátne siete, konfigurovateľné sieťové prepínače spolu s prideľovaním IP adresy na základe hardvérovej adresy sieťovej karty, odtienenie siete za transparentný proxy server či preklad sieťových adries, a pod.), je možné pomocou nástrojov nachádzajúcich sa priamo v operačnom systéme FreeBSD vytvoriť hneď niekoľko vrstiev zabezpečenia:

1.Filtrovanie paketov – zabezpečenie na sieťovej vrstve. Umožňuje kontrolovať prebiehajúcu komunikáciu na úrovni paketov a veľmi účinne obmedzovať rozsah poskytovaných služieb.
2.Kontrola spojení – ďalšie zabezpečenie na sieťovej vrstve. Umožňuje definovať pravidlá, podľa ktorých sa nadväzujú alebo odmietajú spojenia, alebo sa vykonávajú rôzne akcie pri nešťastí špecifických udalostí pri uzatváraní spojenia.
3.Konfigurácia služieb – väčšinu bezpečnostných problémov spôsobujú samotné aplikácie poskytujúce konkrétne služby (webový server, mail server, ftp server, klient siete peer to peer). Každá navonok poskytovaná služba potrebuje jasne stanovené pravidlá používania a jej konfigurácia vždy vyžaduje individuálny prístup.
4.Jail – oddelenie procesov do samostatných virtuálnych priestorov, ktoré má za účel minimalizovať možné škody pri prelomení ochrany jednej z viacerých poskytovaných služieb.
5.Bezpečnostné úrovne behu systému – znemožnenie vykonania určitých zásahov do nastavení operačného systému v prípade neoprávneného získania oprávnený niektorého z používateľov alebo dokonca administrátora.


2.2 WWW – World Wide Web

WWW je služba počítačovej siete Internet, vychádzajúca zo súčasných trendov výpočtovej techniky. V preklade znamená „celosvetová pavučina“. Už jej názov naznačuje možnosti prepojenia dokumentov pochádzajúcich z celého Internetu. Je jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších služieb Internetu, ktorá poskytuje hypermediálne informácie distribuované po celom svete. Svoju obľúbenosť si získala vďaka:
 grafickému rozhraniu
 distribuovaným informáciám
 multimediálnym prvkom (text, obrázky, animácie, video)
 interaktívnemu prístupu a intuitívnemu ovládaniu

WWW, ako aj ostatné služby Internetu, pracuje podľa modelu klient - server. WWW stránky sú uložené na internetovských serveroch, na ktorých je spustený program ( WWW server – napr. Apache ). Užívateľ, ktorý si chce dané WWW stránky prezrieť, použije internetovský prehliadač (WWW klient – napr. MS Internet Explorer, Netscape Navigator ). Jeho úlohou je podľa požiadaviek užívateľa prenášať údaje zo vzdialených počítačov na lokálny počítač, správne ich interpretovať a zobraziť na monitore. Server a klient služby WWW navzájom komunikujú pomocou špeciálneho aplikačného protokolu HTTP ( HyperText Transfer Protokol).
Služba WWW je integrovaná pomocou URL ( Uniform Resource Locator – jednotný ukazovateľ na zdroje ). URL je štandard stanovený pre jednoznačný zápis umiestnenia zdroja v rámci Internetu. Je definovaný pre bežné služby Internetu ako WWW, FTP, Gopher, E-mail. Univerzalita WWW spočíva v tom, že odkaz v dokumente nemusí byť len odkazom na inú WWW stránku, ale aj na ľubovoľný iný zdroj Internetu (textový súbor, zvuk, video, ale aj diskusnú skupinu, gopher, ftp server).
WWW pracuje na princípe technológie klient / server. Váš počítač sa spojí pomocou prehliadača so serverom (vy ste klient), od ktorého si vypýta určité údaje. Server mu potom odpovie a posiela požadované údaje naspäť.

WWW sieť sa niekedy označuje aj termínom pavučina. Prečo? No, toto pomenovanie si vyslúžila svojou architektúrou – je založená na hypertexte. Je to forma dokumentu, ktorá obsahuje vo svojom texte odkazy na iné texty. Keď čítate na internete nejaký odborný text a nechápete nejaký výraz – termín, môžete naň kliknúť myšou (ak je daný výraz odkazom na nejaký iný dokument), kde si prečítate čo to je. Po prečítaní sa opäť vrátite do pôvodného dokumentu a pokračujete v čítaní. V podstate môže text obsahovať linky na ktorýkoľvek iný dokument (stránku) v internete.

Obyčajne pred WWW býva aj http://. Táto skratka znamená Hypertext Transfer Protocol. Pomocou týchto pár písmeniek vie prehliadač, čo bude prenášať. Určuje mu to ako sa má zachovať ( niektoré prehliadače vedia pracovať aj v špeciálnom režime, v ktorom sa prenášajú iba súbory tzv. ftp).

Aby mohol text obsahovať špeciálne odkazy, musí byť vytvorený špeciálnym spôsobom. Na tvorbu internetových dokumentov ( stránok ) slúži jazyk HTML ( HyperText MarkUp Language ). Tento jazyk by mal poznať každý internetový prehliadač. Problémom je, že nie každý prehliadač si interpretuje istú postupnosť príkazov v tomto jazyku rovnako, preto sa môže stať, že stránka vyzerá v rôznych prehliadačoch trošku inak. Tento jazyk sa vyvíja, preto sa môže stať, že niektoré prehliadače ( obyčajne staršie verzie, prípadne prehliadače, ktoré sa už nevyvíjajú ) nemusia niektoré prvky – príkazy vôbec podporovať.


2.3 FTP – File Transfer Protocol

Čo je to ftp?

FTP – File Transfer Protocol je jednou zo základných služieb, ktoré poskytujú moderné siete a Internet. Na čo sa takáto technológia používa? Ako už jej názov naznačuje, na prenos súborov. Pomocou FTP môžeme preniesť súbor, alebo aj celé adresáre na FTP server, kde sú prístupné ďalším používateľom. FTP nám pomáha zdieľať s kolegami pracovné súbory a nemusíte ich neustále posielať jeden druhému pomocou e-mailu. Ďalšie využitie FTP sa dá nájsť v zálohovaní vlastných dát na serveri.
Ďalšou obľúbenou službou Internetu je FTP (File Transer Protocol). FTP dovoľuje sťahovanie (download) a nahrávanie (upload) binárnych či textových súborov na FTP server. Takto umiestnené súbory sú potom dostupné každému (anonymný FTP server) alebo jednému užívateľovi či skupine (FTP server na heslo). Prístup na FTP server sa samozrejme deje pomocou FTP klienta.
FTP (File Transfer Protocol) je protokol na prenášanie súborov. Slúži väčšinou ako doplnok k serveru HTTP, kde sa používa na updatovanie a uploadovanie web-stránok. Ďalej sa používa v sharewarových kruhoch ako veľmi populárny spôsob prenášania programov a súborov v sieti Internet. A nielen tam. Používa sa aj vo veľkých podnikových sieťach Intranet, kde slúži ako rýchly a lacný prostriedok prenášania dôležitých dokumentov. Protokol FTP si vo svete našiel svoje miesto a je jeden z najpopulárnejších protokolov. Tento fakt ešte utvrdzuje to, že nemá prakticky konkurenciu, lebo v súčasnosti neexistuje taký globálne rozšírený a výkonný protokol. Jazyk FTP bol prvý navrhnutý mechanizmus na prenos súborov, ktorého prvá špecifikácia sa objavila už v roku 1971 ako RFC 114. Medzitým prešiel mnohými zmenami. Jedna z posledných špecifikácii je RFC 959, na ktorej je založený aj VENUS FTP SERVER.


2.4 e - mail

2.4.1 Čo to je e-mail?

E-mail (alebo email, mail prípadne mejl) je skratka pre „elektronickú poštu“ (na rozdiel od konvenčnej pošty). Je to spôsob písania, posielania a prijímania správ v elektronických komunikačných systémoch. Väčšina dnešných emailových systémov používa internet, a email je jedným z najobľúbenejších použití Internetu.

Termín E-mail, je syntézou dvoch anglických slov electronic a mail. Slovo electronic prekladáme ako elektronická a slovo mail ako pošta. E-mail je po WWW druhá najpoužívanejšia služba na internete, ktorá je určená pre rýchlu písomnú komunikáciu. Všetky druhy pripojení obsahujú jednu a viac objemovo neobmedzených elektronických poštových schránok. Presmerovanie obsahu e-mail schránky v sieti prowidera na e-mailovú schránku u iného poskytovateľa služieb internetu alebo ako SMS správu na mobilný telefón je doplnková služba k už existujúcim službám a je spoplatňovaná mesačne. Cieľová skupina
Elektronická pošta je základným pilierom medzi službami prístupnými v sieti internet. Okrem samotnej služby WWW ma najväčšie rozšírenie. Svojim významom v praktickom živote sa dostala na úroveň klasickej pošty, no z hľadiska flexibility však nemá konkurenciu. E-mail dokáže poskytnúť uspokojenie každému používateľovi, ktorý pre svoju pracovnú alebo súkromnú existenciu potrebuje rýchlu písomnú komunikáciu. Okrem samotných textových správ je prostredníctvom elektronickej pošty možné prenášať aj súbory ľubovoľného dátového formátu, obsahujúce napríklad bitmapovú či vektorovú grafiku, formátovaný text, video a audio záznamy. Klient je pri používaní elektronickej pošty limitovaný len objemom prenášaných dát a svojou peňaženkou.
Cieľovou skupinou pre použitie doplnkovej služby presmerovania sú zákazníci, ktorí používajú niekoľko mailboxov u jedného alebo aj u rôznych poskytovateľov služieb internetu a z praktických dôvodov nechcú individuálne sťahovať obsah jednotlivých elektronických schránok. Presmerovaním celého obsahu poštovej schránky na inú schránku im stačí v rámci klientského poštového programu definovanie len jedného poštového účtu. Z hľadiska atraktívnosti sa javí ako oveľa zaujímavejší druhý variant tejto služby, ktorým je posielanie prvých 160 znakov z obsahu každej poštovej správy na vybrané telefónne číslo mobilného operátora vo forme SMS správ.

2.4.2 Podrobný opis e-mailu

Pre lepšie pochopenie elektronickej pošty je možne použiť analógiu klasickej americkej pošty. Uložíme svoju správu spolu s adresou do poštovej schránky. Poštový automobil pozbiera jednotlivé zásielky a dovezie ich na jedno miesto. Tam sa tieto zásielky roztriedia na základe adresy a pošlú ďalej na ďalšie miesto k následnému spracovaniu. Takto sa zásielka dostane na miesto určenia niekoľko krát triedená a smerovaná.

Špeciálnym prípadom je doručenie pošty do zahraničia, kde už americká pošta nemôže doručiť zásielku. V tomto prípade odovzdá zásielku príslušnému národnému doručovateľovi. Táto analógia nám ozrejmuje prechod poštovej správy z jednej siete do druhej. Vo svete elektronickej pošty sa tieto prechody nazývajú "aplikačné brány" (application gateways). Tieto prechody sa nazývajú bránami preto, lebo umožňujú prechod medzi dvoma rozličnými prostrediami. Poznajú situáciu na obidvoch stranách a zabezpečujú preklad jednotlivých správ na správy zrozumiteľné pre druhú stranu a naopak. Tak ako pri klasickej pošte obálka, plní túto funkciu v elektronickej pošte hlavička. Hlavička správy obsahuje tieto údaje:
TO (Komu):
FROM (Od koho):
SUBJECT (Predmet):

Postupne ako správa prechádza sieťou pribaľujú sa na ňu informácie, ktoré nám môžu pomôcť odhaliť kade išla v prípade, že sa nedostala do cieľa. Elektronická pošta podobne ako služba WWW je založená na architektúre klient-server. Znamená to, že pri práci s elektronickou poštou sa zúčastňujú dva subjekty:
poštové servery - ich úlohou je prenášať správy,
poštoví klienti - ich úlohou je starať sa o používateľa. Majú formu programu, ktorý beží na počítači používateľa a umožňuje mu prijímať a posielať správy.

Po odoslaní, prostredníctvom poštového klienta, je správa uložená na poštovom serveri. Tam si ju prevezme ďalší poštový server a ten ju doručí ďalšiemu. Jednotlivé poštové servery medzi sebou komunikujú pomocou protokolu SMTP(Simple Mail Transfer Protocol). V ňom je definované, že pri prenose správ je v jednom byte iba sedem bitov, čo nám hovorí, že nie je možné elektronickou poštou posielať binárne súbory. Zjednodušene povedané nemôžeme požívať diakritické znamienka. Toto je možné obísť priložením attachmentu. Týmto postupným doručovaním sa správa dostane na miesto určenia odkiaľ si ju príjemca vyzdvihne pomocou poštového klienta. Pre komunikáciu poštového klienta a poštového servera sa najčastejšie používa protokol POP3(Post Office Protocol, verzia 3). Tento protokol bol vyvinutý na to aby bolo možné používať poštových klientov na iných počítačoch ako na tých na ktorých pracujú poštové servery.

2.4.3 E-mailová adresa:

V sieti počítačov Internet plní funkciu poštovej adresy e-mail adresa. Základom adresy pre elektronickú poštu je doménová adresa, ktorá určuje cestu ku konečnému miestu kde má byť pošta doručená. Táto adresa môže označovať priamo konkrétny hostiteľský počítač alebo doménu (nerozlišujú sa veľké a malé písmená).

Prvá časť v e-mailovej adrese určuje konkrétne používateľské konto (môže byť zostavené obecne od 3 do 40 znakov vrátane bodky a podtržníku, veľké a malé písmená sa rozlišujú). Znak medzi prvou a druhou časťou @ (medzi nami dievčatami nazývaný zavináč) oddeľuje doménovú adresu od identifikácie adresáta.


Záver

V tejto práci som chcel priblížiť informácie ohľadom Sieťových služieb internetu a informácie o Internete samotnom hlavne laikom. Dúfam, že sa mi to podarilo, napriek tomu, že som mal nedostatočné množstvo zdroju informácií. Ľudia by sa mali o Internet zaujímať viac.