Komerčné ODBMS sa začali objavovať na trhu koncom osemdesiatych rokov. Historicky vznikali dvojakým spôsobom:
• pridávaním databázových čŕt do O-O programovacích jazykov
• rozšírením relačných DBMS o O-O črty.

Z prvej skupiny zaujali predovšetkým systémy ObjectStore firmy Object Design a GemStone firmy Servio Corporation. Prvý z nich zažiaril medzi ODBMS, vychádzajúcimi z jazyka C++, kým druhý dominoval v triede smalltalkovských ODBMS. Systém ObjectStore charakterizuje jeho vysoká efektívnosť, založená na filozofii identifikátorov objektov ako smerníkov do veľkej virtuálnej pamäte. Systém GemStone naopak zachováva vysokú flexibilnosť jazyka smalltalk za cenu nižšej efektívnosti. Identifikátory sa v ňom konvertujú na fyzické adresy objektov prostredníctvom „hashovacej“ tabuľky. Oba systémy výrazne ovplyvnili štandard ODMG-93.
Medzi pozoruhodné ODBMS z druhej skupiny patrí experimentálny systém Postgres, vyvinutý autorom populárneho RDBMS Ingres. Systém Postgres ponúka v súčasnosti azda najbohatší dotazovací jazyk, ktorý pripomína SQL3, ale nie je s ním kompatibilný. Ide o jediný ODBMS, ktorý popri relačných a objektovo-orientovaných črtách, poskytuje aj produkčné pravidlá.

Napriek určitým úspechom však ODBMS prvej generácie nesplnili všetky očakávania. ODBMS prvého typu väčšinou obsahovali potrebné O-O charakteristiky, ale postrádali niektoré vlastnosti kvalitnejších databázových systémov: kompatibilný dotazovací jazyk, konfigurovateľnosť systému a iné. Smerovali najmä do nových aplikačných oblastí a nepodarilo sa im získať výraznejšiu časť trhu relačných DBMS. ODBMS druhého typu často poskytovali iba podmnožinu požadovaných O-O čŕt a nevzbudili prílišný záujem v objektovo-orientovanej komunite.

Vo všeobecnosti však prevláda názor, že ODBMS môžu priniesť kvalitatívny posun vo vývoji databázových systémov. Očakáva sa to od druhej generácie ODBMS, ktorá by mala nielen vylepšiť ich technické parametre, ale aj obsiahnuť vypracované štandardy ANSI SQL3 a ODMG-93.