OODBS (objektovo orientované databázy)

Úvod do OODBS

Po úspechu databázových systémov v klasických oblastiach sa objavili požiadavky na ich uplatnenie aj v „nových“ oblastiach aplikácie: navrhovanie artefaktov (navrhovanie strojárskych komponentov, elektronických obvodov veľmi vysokej integrácie...), riadenie výroby (v strojárskom, chemickom a inom závode), spracovanie dokumentov (hypertexty, grafická dokumentácia, automatizácia kancelárskych prác ...), softwarové inžinierstvo (CASE systémy), vedecké databázy (medicína, organická chémia ...).

Tieto aplikácie charakterizuje:
• zložitá štruktúra dát a komplikované algoritmy
• použitie siete výkonných počítačov (pracov. staníc) a distribuovaných databáz.

Objektovo-orientovaná technológia programovania umožňuje kvalitnejšiu tvorbu komplexných a distribuovaných softwarových systémov. Uvedené tvrdenie sa vzťahuje aj na databázové aplikácie. Objektovo-orientované DBMS (ďalej ODBMS) priniesli oproti relačným DBMS (RDBMS) kvalitnejšie:
• dátové modelovanie
• procedurálne modelovanie.

Prejavuje sa predovšetkým nasledujúcimi charakteristikami:

Spájanie príbuzných dát
ODBMS umožňujú prirodzenejšiu reprezentáciu zložitejších dátových štruktúr (pri grafickej dokumentácii sa napríklad využívajú vektory, pri riadiacich systémoch robotov matice a pod.). Dáta, ktoré navzájom súvisia v realite, sa spolu („blízko seba“) uchovávajú aj v externých pamätiach.

Spájanie dát s funkciami
ODBMS poskytujú tradičné objektovo-orientované črty: spájanie dát s funkciami, ukrývanie dát, používateľsky definovateľné typy, typové dedenie, polymorfizmus.

Spájanie databázového a programovacieho jazyka
ODBMS, na rozdiel od SQL relačných DBMS, ponúkajú výpočtovo úplný jazyk. Snažia sa tiež integrovať databázové prostredie s programovacím prostredím.

V porovnaní s RDBMS znížila:
• jednoduchosť
• matematická precíznosť.

Od novej generácie DBMS sa tiež očakáva väčšia podpora distribuovanosti a reprezentácia multimediálnych dát.

ODBMS vznikali historicky dvojakým spôsobom:
• pridávaním databázových čŕt do O-O programovacích jazykov
Takýmto spôsobom na báze jazyka smalltalk vznikol ODBMS GemStone, z jazyka C++ systémy ObjectStore, Ontos, Objectivity, rozšírením lispu systém Orion a iné.
• rozšírením relačných DBMS o O-O črty
Uvedené systémy sa preto niekedy nazývajú tiež „postrelačné DBMS“. Autori relačného DBMS Ingres vyvinuli na jeho základe ODBMS Postgres, ako iný príklad slúži systém Starbust.

Komerčné ODBMS prvého typu sa objavili na trhu v druhej polovici osemdesiatych rokov, kým rozšírené relačné DBMS väčšinou až v deväťdesiatych rokoch. Produkty oboch typov vznikali spočiatku „živelne“ - bez existencie prijatého štandardu. Práce na štandardizácii sa odštartovali až začiatkom deväťdesiatych rokov. V rámci zoskupenia objektovo-orientovaných firiem OMG (Object Management Group) bol prvý štandard pod názvom ODMG-93 vytvorený v roku 1993. Štandardizácia ODBMS druhého typu prebieha na pôde ANSI: rozširovaním dotazovacieho jazyka SQL2.

Charakteristiky nových aplikácií

Relačné databázy vychádzajú z jednoduchej myšlienky manipulácie s tabuľkami. Poskytujú deklaratívny dotazovací jazyk SQL, ktorý umožňuje pohodlné vyhľadávanie údajov v databáze. Odbremeňujú programátora od poznania fyzického uloženia dát v externých pamätiach. Uvedené výhody spolu s prepracovanými softwarovými prostriedkami zabezpečili relačným databázovým systémom úspech v agendových typoch aplikácií, s relatívne jednoduchou štruktúrou dát a algoritmov. Tieto typy aplikácií doposiaľ prevládajú na softwarovom trhu.