E-mailE-mail (alebo email, mail prípadne mejl) je skratka pre „elektronickú poštu“ (na rozdiel od konvenčnej pošty). Je to spôsob písania, posielania a prijímania správ v elektronických komunikačných systémoch. Väčšina dnešných emailových systémov používa internet, a email je jedným z najobľúbenejších použití Internetu.
Pôvod emailu Napriek všeobecnému názoru, email je v skutočnosti starší ako internet; v skutočnosti existujúce emailové systémy boli rozhodujúcim nástrojom pri tvorbe internetu.
Email začal v roku 1965 ako spôsob komunikácie viacerých používateľov mainframového počítača so zdieľaním času; hoci je presná história nejasná, medzi prvými systémami s touto schopnosťou boli Q32 od SDC a CTSS z MIT.
Email sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým emailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi. Raná história sieťového emailu je taktiež nejasná; systémy AUTODIN mohli byť prvé, ktoré umožňovali prenos elektronických textových správ medzi rôznymi počítačmi (1966), ale je možné, že niečo podobné mal už skôr systém SAGE.
Počítačová sieť ARPANET mala hlavné slovo v ďalšej evolúcii emailu. Existuje správa, ktorá poukazuje na experimenty v prenose emailov medzi systémami krátko po vzniku ARPANETu v roku 1969. Ray Tomlinson začal v roku 1972 používať znak @ na oddelenie mena používateľa od názvu stroja. Všeobecný názor, že bol pôvodcom emailu je prehnaný, hoci jeho programy SNDMSG a READMAIL boli v skorom vývoji veľmi dôležité. ARPANET významne zvýšil popularitu emailu, a ten sa zároveň stal trhákom ako aplikácia v rámci ARPANETU.
Rastúca popularita Ako sa stala všeobecne známou použiteľnosť a výhody emailu v rámci ARPANETu, popularita emailu sa zvyšovala, čo viedlo k dopytu od ľudí, ktorí nemali prístup k ARPANETu. Bolo vyvinutých niekoľko protokolov na doručovanie pošty medzi skupinami počítačov so zdieľaním času pomocou alternatívnych prenosových systémov, ako UUCP a emailový systém VNET od IBM.
Keďže nie všetky počítače alebo siete boli navzájom zosieťované, emailové adresy museli obsahovať „cestu“ pre správu, t.j. trasu medzi počítačom odosielateľa a prijímateľa. Týmto spôsobom bolo možné posielať emaily medzi viacerými sieťami vrátane sietí ARPANET, BITNET a NSFNET, ako aj strojom pripojeným k priamo k iným pomocou UUCP.
Cestu špecifikovala tzv. „bang path“ adresa, ktorá špecifikovala skoky (hops) medzi lokáciami, ktoré boli považované za dostupné adresátovi. Nazývala sa tak, pretože obsahovala pre každý skok znak „bang“, t.j. „!“. Takže napríklad cesta ...!bigsite!foovax!barbox!ja oznamuje, že pošta sa má smerovať stroju bigsite (predpokladaná dobre známa lokácia prístupná každému) a odtiaľ cez stroj foovax používateľskému účtu ja na stroji barbox.
Predtým, ako sa bežne začali používať mailovacie programy s automatickým smerovaním, ľudia často uverejňovali zložené bang adresy s použitím { } konvencie, aby boli uvedené cesty z niekoľkých veľkých strojov, v nádeji, že potenciálny korešpondent bude schopný spoľahlivo doručiť poštu na jeden z nich (príklad ...!{seismo, ut-sally, ihnp4}!rice!beta!gamma!ja). Bang cesty s 8 až 10 skokmi neboli v roku 1981 ničím výnimočným. Vytáčané UUCP spojenia pracujúce v nočných hodinách spôsobovali týždeň dlhé časy prenosu. Bang cesty sa volili často podľa času prenosu a spoľahlivosti, keďže správy sa často stratili.
Ako email fungujeTypický sled udalostí, ktorý sa uskutoční, keď Anička napíše email Braňovi:
Anička napíše správu pomocou svojho programu en:mail user agent (MUA). Napíše alebo zvolí z adresára emailovú adresu svojho korešpondenta. Potom stlačí tlačidlo „odoslať“ a MUA použije Simple Mail Transfer Protocol (SMTP) na to, aby poslal správu mail transfer agentovi (MTA), napríklad napr. smtp.a.org, ktorý prevádzkuje Aničkin Internet Service Provider (ISP).
MTA sa pozrie na cieľovú adresu, napr.
[email protected]. Moderná internetová adresa má tvar
[email protected] časť pred znakom @ je miestna časť adresy, často používateľské meno príjemcu správy, a časť za @ je názov domény. MTA vyhľadá názov domény v Domain Name System (DNS), aby zistil mail exchange servery prijímajúce poštu pre danú doménu.
DNS server domény b.org -- ns.b.org -- odpovie MX záznamom, kde uvedie mail exchange servre pre danú doménu, v našom prípade mx.b.org, server prevádzkovaný Braňovym ISP.
smtp.a.org odošle správu mx.b.org použitím protokolu SMTP, ktorý ho doručí do schránky používateľa brano.
Braňo stlačí tlačidlo „skontrolovať novú poštu“ v jeho MUA, ktorý vyzdvihne poštu pomocou protokolu POP (POP3).
Tento sled udalostí sa pravdepodobne týka väčšiny používateľov emailu. Existuje však veľa alternatív a komplikácií emailového systému.
Anička nemusí mať na svojom počítači MUA, namiesto toho sa pripája k webmailovej službe. Na Aničkinom počítači môže bežať MTA, čím sa eliminuje prenos z kroku 1.
Je veľa spôsobov, ako si Braňo môže vyzdvihovať svoju poštu, napríklad použitím protokolu IMAP, prihlásením sa na mx.b.org a priamym prečítaním pošty, alebo použitím webmailovej služby.
Domény zvyčajne majú záložné (backup) mail exchange servre, takže môžu pokračovať v prijímaní pošty, aj keď nie je práve dostupný hlavný mail exchange server.
