Ak pri interaktívnej komunikácií nemáme prístup k prenosu obrazu, a teda toho druhého nevidíme, nemôžeme vedieť ako sa tváril pri čítaní alebo písaní správy, a zároveň ani nevieme, akú intonáciu, podfarbenie hlasu, by použil, nemôžeme vydedukovať, či to myslel ako vtip, či to myslel smrteľne vážne, alebo nejako inak, preto sa pri internetových rozhovoroch používajú určité značky a skratky na vyjadrenie pocitov či na skrátenie dlhých výpisov.

Tu je zopár príkladov:

: -, hmm, zamyslenie
: - ) vyjadrenie radostného úsmevu
: - ( vyjadrenie nahnevaného úsmevu
: - x posielam pusu
IMHO podľa môjho súkromného názoru (In My Humble Opinion)
BTW okrem iného (By The Way)
ASAP čo najskôr (As Soon As Posible)

8. Ďalšia služba internetu: e-mail – elektronická pošta

Je to jeden z najrýchlejších spôsobov posielania pošty, hoci niekedy môže byť aj nebezpečný.

8.1. E-mail kde a načo

E-mail nám slúži na komunikáciu ako klasická pošta, s tým rozdielom, že nemusíme platiť poštovné, musíme mať nejakú e-mailovú schránku na nejakom serveri a je to aj ekologickejšie, pretože nemíňame papier a teda šetríme lesy.

8.2. Bezpečnosť e-mailu

V prípade, že e-mail nijako nezabezpečíme, môže sa ľahko stať, že nám ho nejaký hacker bez veľkých ťažkostí zachytí, pozmení a pošle ďalej alebo jednoducho vymaže. Ak sa chceme niečomu takému vyhnúť, mali by sme svoje e-maily kryptovať. Jedným z kryptovacích programov je program PGP, ktorý využíva systém verejného a tajného kľúča. Tento systém funguje na princípe toho, že verejným kľúčom, ktorý v podstate môže vlastniť ktokoľvek, zašifruje odosielateľ e-mail, a ten sa dá rozšifrovať iba vaším vlastným tajným kľúčom, ktorý máte iba vy, a po rozšifrovaní si pomocou digitálneho podpisu skontrolujete, či správu naozaj nikto nedešifroval počas jej cesty a nezmenil.

8.3. E-maily ako hrozba

Veľmi ľahko sa môže stať, že nám cez e-mail príde vírus a mi o tom ani nebudeme vedieť. Príkladom vírusu, šíriaceho sa cez email je aj vírus „I love you“, ktorý sa začal na internete šíriť dna 4. mája 2000. Tento vírus zavíril milióny počítačov a hoci nepatril do rodiny deštrukčných, narobil kopu problémov. Takéto vírusy sa síce neobjavujú často, ale aj tak ich hrozbu netreba podceňovať, lebo nabudúce môže nejaký znudený študent spraviť deštrukčný vírus, ktorý nám zmaže obsah celého disku a potom to bude väčší problém ako „chvíľkové“ spomalenie siete. Kvôli takýmto vírusom treba dodržiavať aspoň dve zásady:
1. Neotvárať hneď každý e-mail s údajným lákavým obsahom, pretože tvorcovia vírusov sú veľmi prešibaní a nebudú ponúkať fotku vašej svokry na nudistickej pláži. 2. Vždy mať zapnutý nejaký spoľahlivý antivírusový program.

9. Slovenský internet

Slovenský internet sa začal rozvíjať trochu neskôr ako ten svetový, a preto je ešte trochu zaostalý. Naproti tomu sa však rozvíja celkom sľubne. Už tu máme nejaké poštové serveri, ktoré poskytujú e-mailové služby zadarmo (post.sk; pobox.sk; a dalšie), interaktívne predajne a aukčné serveri (onetwosold.sk), ktorých je už cca. 250, internetové vyhľadávače (altavista.sk; zoznam.sk; atlas.sk), aj serveri poskytujúce SMS – brány a CHAT – interaktívne rozhovory. Na slovenskom internete sa nachádzajú už aj stránky ako cintorín.sk, na ktorých môžete niekoho “ pochovať ”, poprípade aj stránky typu manuály.sk na ktorých nájdete ozaj veľa veľmi dobrých manuálov k rôznym zväčša počítačovým témam a nakoniec ešte uvediem príklad servera miesto.sk, ktorý bezplatne poskytuje miesto na disku servera a to o veľkosti 20 MB na www stránku, ktorá bude stránkou virtuálneho www–servera.

10. Internetoví „piráti“ a ich diela

Piatok 26. Marca 1999 sa začal šíriť počítačový vírus Melissa, ktorého autorom bol Kwyjibo.
4. mája 2000 svet ochromil vírus „I love you“.