FTP – nech sa každý postará o svoju orgnaizáciu súborov (aj server aj klient).

Reprezentácia súborov
- bity sú prenášané v ASCI znakoch
- ide o prenos textu

Štruktúra súborov
- ako je tan súbor vnútorne členený (či sú to stránky apod.)

Režim prenosu
- môžem si nastaviť či idem v blokoch alebo inak

FTP má vlastný formát, klient aj server sa musia prispôsobiť.

NFS protokol
- v rámci celej siete je možnosť dostať sa ku zdielaným bitom
- umožňuje transparentný prístup siete
- aby bol tak univerzálny, aby bola nezávislosť NFS na platformu
- aby sme boli nezávislý, musíme bezstavove komunikovať
- nezávislosť – klient aj server na úplne iných platformách

Idenpotentné otázky
- nemusím si ich pamätať, dostanem vždy len tú istú odpoveď

V NFS sú 2 bloky RPC, XDR.
RPC
– vzdialené prenosové volanie
– zoberie rozdielnu platformosť
– slúži na volanie procesov

XDR
- zaistuje konverzie formátov
- zmení formáty

Web www (World Wide Wes)
- po svete rozprestrená pavučina
- vznikol v komunite fyzikov – CERN
- pre potrebu prenosov súborov
- sú tam servery – vymeňajú si súbory na základe protokolu HTTP (nadväzuje na klientskú aj serverovú sieť)
- kľúčový jazyk HTML
- Java-Script, Actrive-x – šíria sa nimi víry
- je to bezstavová komunikácia
- graf. kamunikácia nebeží celá, iba vykreslí komunikáciu

Paketové ovládače
- máme ethernet sieť – sieťová karta – aby sme sa dostali na sieť – musí tam byť sieťový operačný systém
- máme aplikáciu – sieťový aplik. systém – musíme mať paketový ovládač – musí yť v 2 vrstve (vždy)
- nad paketovým ovládačom sa vytvorí zostava protokolov (protokol stads) – prejde rovno na aplikáciu
- najstaršie je rozhranie paketových ovládačov
- druhé rozhranie je NDIS – presadil si ho Microsoft
- rozhranie ODI – zaviedla firma Novell
- príde požiadavka, udá presné miesto, kde sa mám pripojiť, ak je zadané presné miesto
- referenčný model – aby som sa vedela zorientovať

IP adresy
- sieťová vrstva vytvára pohľad na celú sieť, zakrýva všetko čo je pod ňou
- výsledná predstava: svet sa delí na rôzne siete, sú ľubovoľne poprepájané, pripojené na segmenty
- bolo nutné zadefinovať presné adresu
- keďže stroj je v siete adresa musí pozostávať:
prvý údaj – adresa siete
druhý údaj – adresa stroja
- IP adresy budú 32 bitové – 4 B
- boli zavedené 3 triedy:
A trieda
- pre malý počet sietí s obrovským počtom uzlov
- mám k dipozícii 1 B z adresy siete a ostatné z adresy stroja
- binárna hodnota vyjadrená desiat. číslom
- 1 – 126 .x.x.x
B trieda
- ukazovateľ do stredu
- univerzálnejšie
- 128 – 191.x.x.x
- k dispozícii je 13 B na srese siete a 16 B na adrese uzla
- môže byť 8160 sietí z B z celkove 65 533
C trieda
- 192 – 255.x.x.x
- pre veľký počet sietí s malým počtom uzlov

Sieť musí mať s malým počtom 2 rôzne siete nesmú mať identickú IP adresu.
Existuje centrum, kde sa dajú získať IP adresy (Bratislava).

IP paket
- má hlavičku s adresou
- dá sa tam chytiť, s ktorým paketom pracuje

Ak mám C adresu môžem pripojiť 255 strojov.
Bola snaha, nejakým spôsobom spojiť 2 cesty. Buď budem šetriť, alebo prijmem nejaké riešenie.
Prvé bolo vznik privátneho internetu
- mám sieť a z jedného bodu to ide do sveta
- postavým bránu – firewall
- IP adresy sa nesmú dostat von, na to slúži firewall

Druhá stratégia CIDR
- mali sme pevne stanovené hranice, preto unikali adresy
- nasadili sme masky
- máme adresu typu C – na to posadíme masku – byty môžem využiť na rozdelenie podsietí
- maska podsiete:

- mám 4 siete pod 1 adresou
- proces nzývame Subneting
- maska sa nesmie dostať von, navonok musí sa chovať ako 1 adresa

Superneting
- deliacu čiaru môžem posunúť na opačnú stranu
- dostanem napr.