Potreba utajovať správy siaha ďaleko pred náš letopočet. Už egyptský pisári okolo roku 1900 p.n.l. pre potreby utajenia, používali neštandardné hieroglyfické symboly.
Utajovanie správ využívali najmä vysoký štátny a cirkevný predstavitelia, aristokracia, bohatý a vplyvný ľudia, velitelia armád ale taktiež vedci na utajenie resp. zabezpečenie si
prvenstva svojho objavu. Všeobecne sa dá povedať že utajovanie správ sa používalo v prípadoch, ak utajovaná správa mala pomerne vysokú hodnotu.
Z vysokou hodnotou utajovaných správ prišla aj snaha tieto správy lúštiť. Prvá dochovaná písomná zmienka o čítaní cudzích utajovaných správ s pomocou technickej
pomôcky pochádza už z roku (386 – 322 p.n.l.) keď sa Aristotelovi podarilo čítať správy utajené použitím pomôcky Skytalé. Tým začal nikdy nekončiaci súboj medzi tvorcami šifier
a ich lúštiteľmi.
Práca sa zaoberá práve problematikou lúštenia utajovaných správ, s ktorou úzko súvisí problematika ohodnocovania textov. Konkrétne sa budeme zaoberať lúštením správ
napísaných v slovenskom jazyku, bez použitia diakritiky a medzery zašifrovaných pomocou klasických substitučných šifier. V práci sa nezaoberáme vplyvom použitia archaických
typov slovenčiny alebo vplyvom použitia rôznych žánrov či štýlov jazyka.
