Elektronický obchod

Tzv. “e-shop,” špeciálna internetová aplikácia, ktorá slúži k sprostredkovaniu obchodu medzi predávajúcim a kupujúcim, sa v súčasnosti stal obľúbeným trendom medzi mnohými užívateľmi internetu. Poskytujú pohodlný nákup tovarov a služieb z pohodlia domova a ich následný dovoz do pár dní. Keďže táto web aplikácia znie veľmi lákavo, má aj niekoľko mínusov. Objednaný tovar nemusí spĺňať naše predstavy, a tak sa nám môže stať, že miesto spokojného nákupu zažijeme nekonečný boj o výmenu tovaru s predávajúcim, resp. s vrátením našich peňazí. Na mnohých stránkach môžeme vidieť ikonu, podľa ktorej ihneď vieme, že sprostredkuváva online predaj.

Dnes už na internete nájdeme mnoho ponúk od rôznych spoločností, ktorí nášmu podniku vytvoria internetový obchod podľa našich požiadaviek. No ako si vybrať tú správnu? V prvom rade by sme si mali vedieť zodpovedať na nasledovné otázky:

1. Aká je dôležitosť vytvorenia e-shopu pre našu firmu?
2. Koľko finančných prostriedkov sme ochotní investovať na jeho prevádzku?
3. Aké sú naše očakávania využívania web stránky?
4. V akom časovom horizonte získame návratnosť investícií?

Keďže spoločnosť Alka Travel sa zaoberá poskytovaním zájazdov, zaobstaranie internetového obchodu je nevyhnutné. Vyhľadávanie dovoleniek umiestnime na úvodnú stranu, aby sa zákazník nemusel preklikávať dlhými krokmi na následnú objednávku vybratého zájazdu. Po vyplnení osobných údajov sa odošle automatický e – mail so záväznou objednávkou a pracovníci cestovnej kancelárie zabezpečia ďalšie náležitosti, ktoré súvisia so zájazdom.

Z finančného hľadiska, určiť si výšku investícií, ktorú sme ochotní investovať na vytvorenie takého internetové obchodu, je dobré urobiť si analýzu, v akom časovom horizonte je návratnosť investície. Určiť si dĺžku obdobia, počas ktorého sme schopní získať finančné prostriedky späť je jedným z prioritných aspektov pri rozhodovaní a aj tento parameter budeme brať do úvahy pri výbere firmy, ktorá pre nás vytvorí interntetový obchod. Pri zisťovaní nákladov na prevádzku je vhodné, ak vezmeme na zreteľ výhodnosť ponúk firiem, ktoré okrem zakladného vytvorenia internetového obchodu nám poskytnú aj redakčný sýstém na správu obchodu.

To znamená, že zaškolením pracovníkov cestovnej kancelária sa nám náklady znižia, tým, že správu internetového obchodu prenesieme a zahrnieme do pracovnej náplne pracovníkov cestovnej kancelárie. Jednoduchým doplaňaním obsahu a ponúk sa vyhneme aj časovej tiesni. Pri vlastnej správe obsahu internetového obchodu je možné v okamžiku meniť obsah, pričom pri zadavaní požiadavky zmeny obsahu na externú firmu sa doba doplnenia údajov predĺži. Základné dôvody sú oneskorené prečítanie e-mailovej správy, v ktorej je požiadavka na zmenu obsahu, pracovná neschopnosť, prípadne dovolenka v externej firme, v ktorej by sme zadávali požiadavku na zmenu obsahu a podobne. Tomu sa dá predísť a navyše ušetriť náklady spôsobom, ktorý je opísaný vyššie.

Riešiť otázku očakávaní je problém hlbkovej analýzy podniku. V akej miere očakávame nárast tržieb? Avšak z hľadiska získania nových, potenciálnych zákazníkov, je faktorom, ktorý má silnú váhu pri rozhodnutí pred vytvorením internetového obchodu. Samotná internetová stránka nie je len nástrojom predaja, ale aj akýmsi sitom pre zber kontaktných informácii o návštevníkoch, ktorých v budúcnosti môžeme osloviť s ponukou zájazdov. Preto pri zamýšľaní sa nad výhodami, ktoré nám internetová stránka prinesie majme na zreteli aj iné než momentálne finančné výhody. Existujú aj výhody, ktoré nám môžu priniesť zisk v budúcnosti. A takouto výhodou je práve fakt, že internetová stránka je aj zberným miestom kontaktov na budúcich zákaznikov.

Finančné očakávania z pohľadu prínosu internetovej stránky pre podnik by nám mala priblížiť štúdia, o ktorú by sme sa mohli oprieť. Internetová ekonomika tvorila v roku 2011 údajne až 3.3% hrubého domáceho produktu, HDP, Slovenska. Tvrdí to štúdia spoločnosti Boston Consulting Group, o výsledkoch ktorej dnes pri príležitosti ročného fungovania slovenskej pobočky informovala spoločnosť Google. Štúdia bola vydaná síce už v marci, zverejnené boli ale len údaje pre najväčšie ekonomiky sveta.

Boston Consulting Group, BCG, do internetovej ekonomiky počíta všetky oblasti ekonomiky, ktoré sa dotýkajú Internetu. Do štatistiky sa tak počíta ekonomika súvisiaca s poskytovaním a využívaním Internetu, internetová reklama ale aj predaje cez Internet.

Do roku 2016 by sa podľa BCG mal podiel slovenskej internetovej ekonomiky na HDP zvýšiť na 4.5%. V susednej Českej republike podľa štúdie tvorila internetová ekonomika už v minulom roku práve 4.5% HDP, priemer v EÚ bol 4.1%. Slovensko podľa štúdie zaostáva vo viacerých ukazovateľoch, ktoré ovplyvňujú veľkosť internetovej ekonomiky, napríklad používanosti rýchleho pripojenia k Internetu, online aktivitách medzi firmami navzájom, v kvalite e-commerce služieb, v úrovni internetového marketingu, v implementácii verejných online služieb.