Software

Program predstavuje súbor kódovaných pokynov uložených v číselnej forme, ktoré určujú jednotlivé kroky a ich postupnosť.
Programovanie v strojovom kóde je najpodrobnejší spôsob programovania počítačov. Vyžaduje kódovanie pokynov pomocou čísel, ktoré môže počítač priamo vykonávať. Programátori píšu pokyny v troch skupinách alebo 4 bitov, pričom každá skupina obsahuje čísla s maximálnou hodnotou 8 alebo 16. Podľa toho rozlišujeme sústavy osmičkové a šestnástkové. Postupne sa metódy zápisu programov zdokonaľovali a zaviedlo sa používanie symbolov namiesto čísel.
Špeciálny program - assembler - prekladá text zapísaný v symboloch do binárnych hodnôt, ktoré predstavujú pokyny strojového kódu. Programovanie takýmto spôsobom predpokladá poznanie činností počítača. FORTRAM a COBOL boli prvými vyššími programovacími jazykmi, ktoré sa používali aj keď programátor nepoznal do detailov prácu počítača.
Niektoré programy často obsahujú chyby ( bugs ). Vyhľadanie a odstránenie týchto chýb je ťažké a náročné na čas. Niektoré počítačové jazyky ako BASIC ( Beginners All-Purpose Symbolic Instruction Code ), ktorý bol vyvinutý ako programovací jazyk pre začiatočníkov, umožňujú rýchlejšie odhaľovanie a odstraňovanie chýb tak, že sa interpretuje každý riadok programu pred jeho vykonaním. To vylučuje potrebu prekladať celý program po odstránení chyby.
Zvyšujúce sa nároky na výkon počítačov podmienili potrebu zavedenia operačných systémov, ktoré zjednodušujú prácu s počítačom. Bežný operačný systém obsahuje užívateľský program na bežné operácie a metódu uloženia a zapisovania informácií na disketu.
V súčasnosti sú požiadavky na software také vysoké, že programy sa musia vytvoriť na vyššej úrovni abstrakcie. Jazyky štvrtej generácie (4GL )umožňujú programátorovi opísať problém a údaje, zatiaľ čo program píše počítač. Hoci takto môžu vzniknúť i menej efektívne programy, najhodnotnejší tvorivý potenciál - človek programátor - je naplno využitý.